Eliška Melušová
Eliška Melušová
Falošná nevesta Eliška Melušová
Christian Harding, markíz Rochester, sa po vyše troch rokoch vracia do Londýna a hneď vyvoláva rozruch. Všetci ho totiž považovali za mŕtveho. Netušili, že prežil obrovský požiar, ale prišiel o svoje spomienky. Dnes už síce pozná pravdu, no predstiera výpadky pamäti, aby mu neušli tí, ktorí spôsobili smrť jeho rodiny. Felicity Lencesterová vyrástla v Amerike a do Londýna prichádza na pozvanie tety, ktorá však záhadne zmizne. Pretože nemá kde ostať, súhlasí s bláznivým plánom svojej priateľky vydávať sa za manželku markíza bez spomienok.
Nik netuší, že jeho pamäť tiká presne ako hodinky a hru na "falošnú nevestu" si užíva až do okamihu, kým nevypukne škandál. Vtedy sa musí rozhodnúť, či zachráni ženu, ktorú nepozná a ktorá ho oklamala, alebo ju predhodí vlkom z vyššej spoločnosti. Felicity je tak vydaná napospas mužovi, s ktorým sa neradno zahrávať. Viac než jeho hnevu sa však obáva svojich pocitov.
Od začiatku mala v pláne opustiť Londýn, no teraz sa jej srdce zmieta v túžbe ostať a presvedčiť muža, ktorého zradili, že nie všetko v jeho živote je lož. (Maxim, 2023)
+ + + + + + +
Pekná obálka, slušne vyzerajúca anotácia, síce prezrádzajúca až príliš, sľubujúca riadnu dávku romantiky navyše s istou dávkou tajomstva a ohrozenia hlavných hrdinov, ktorí smerujú do svojho šťastného prístavu... K tomu nadpriemerné hodnotenia na internete a vejačka je na svete... Bohužiaľ pre mňa, pretože presne na toto som sa nechala nachytať. Už v úvode svojej reflexie tohto príbehu upozorňujem na to, že tento ohlas pôjde proti prúdu, takže milovníci autorkiných príbehov by si v tomto bode mali rozmyslieť, či budú čítať ďalej. Tí ostatní azda nájdu usmernenie, či sa vôbec do čítania tejto knihy pustiť. Upozorňujem však na to, že tento ohlas je spojlerom, inak to nešlo.
Christian Harding budujúci si nový život na Hawaii jedného búrlivého dňa, počas ktorého jeho nový domov ohrozí požiar, si zrazu spomenie na minulosť, ktorá bola preňho tri roky zastretá neprehliadnuteľnou tmou. Čitateľ sa tak uprostred boja s ohňom oboznamuje tak s novým markízom Rochesterom, ako aj s jeho priateľom Derekom Winstonom, mladším z dvojčiat, synom grófa, ktorého podviedli a vykázali z domu. Christian sa rozhodne vrátiť do Londýna a vziať si späť všetko, čo mu právom patrí. Okrem toho, že musí ukončiť svoj vzťah s hawaiskou milenkou Maliou, pripravuje sa na konfrontáciu so svojou nočnom morou – spomienkami na noc, keď vyhorelo jeho rodné sídlo a v požiari zahynula celá jeho rodina. Jediné, na čo si spomína, je, že v tom mal prsty jeho bratranec. Je preto rozhodnutý zistiť pravdu o jeho motívoch.
Christianovým náprotivkom je Felicity Lencesterová, ktorú rodičia posielajú z Ameriky do Londýna k tete Agáte, grófke Westcottovej, aby sa dostala do vyššej spoločnosti. Felicity nie je v Anglicku prvýkrát, rodičia ju sem už predtým poslali do dievčenskej internátnej školy. Zo svojej cesty nie je nadšená a nadšenie nenastupuje ani potom, čo sa k údajnej tete nevie dostať. Našťastie naďabí na svoju priateľku zo školy Doris, grófku Demphryovú, ktorá ju u seba prichýli. Felicity je rozhodnutá vrátiť sa domov, ale musí počkať, kým do Ameriky vypláva ďalšia loď. A keďže nechce ostať priateľke na obtiaž, rozhodne sa odísť do hostinca, tu ju však prepadnú a okradnú, takže sa k Doris vracia.
Christianov návrat je senzáciou. On sám plánuje odhaliť bratrancov zástoj v smrti svojich blízkych a v okolnostiach, ktoré ho prinútili opustiť domov a vytratiť sa zo života, ktorý mu prináležal. Jeho pátranie sa sústreďuje na odhalenie totožnosti záhadného Lanthora, ktorý zrejme mal v jeho osude prsty. Po návrate do Londýna sa Christian znova stretáva s jeho tieňom. V jeho úsilí mu pomáhajú priatelia – Derek, ktorý sa vrátil, aby čelil svojmu bratovi Rafaelovi a spomienke na zradu, ktorú mu uštedrila jeho snúbenica Reina, a Manson Dexter.
Len čo sa Felicity vráti k Doris, dozvie sa, že jej manžel je na mizine a že jeho dlžobný úpis vlastní práve novoobjavený markíz Rochester, takže Doris vymyslí plán, ktorý ráta s jeho výpadkom pamäte. Felicity sa má uňho ohlásiť ako jeho údajná manželka a pod jeho strechou úpis pre priateľku nájsť. Tento moment však neráta s tým, že Hardingova pamäť je v poriadku, a tak Felicity už pri prvom stretnutí prehliadne, no rozhodne sa hrať jej hru. Christian samozrejme najskôr Felicity podozrieva, že je v spojení s jeho bratrancom, alebo ešte horšie so samotným Lanthorom. Len čo začne ich spolužitie pod jednou strechou, autorka oboch hrdinov a s nimi aj čitateľa zamotáva do nekonečného kolotoča vyumelkovaných nedorozumení a epizódiek. Autorka doslova „natrepala“ do príbehu všetko, na čo si len čitateľ môže spomenúť – reči o prekliatí sídla, na ktorom straší, v dome Christianovho chorľavého strýka sa nachádza tajná chodba, duch mŕtvej sestry, nepraví dediči. A je toho oveľa viac...
Christian je ľudomil, ktorý zachraňuje biznis krachujúceho krajčíra, najíma si detektíva, ktorý mu v konečnom dôsledku nie je nanič, lebo všetko vyrieši sama Felicity. Po úvodnom odhalení, že Doris vlastne priateľku zo školy podviedla, vstupuje do príbehu aj autorkino zacielenie na ďalšiu postavu – Dereka Winstona, ktorý rieši svoje postavenie druhorodeného z dvojčiat a dostáva sa do sporu tak s bratom, ako aj s bývalou snúbenicou Reinou, ktorá ako vdova nadobudla vysoké postavenie. Autorka z nej zrejme chcela mať postavu, ktorá si v spoločnosti napriek upätej morálke vyšliapala vlastnú cestičku. Navyše je to, ako inak, ďalšia Felicitina priateľka zo školy. Jej strety s Derekom stoja na prostoduchých žabomyších naťahovačkách a obviňovaniach, kto koho vlastne zradil. Vysvetlenie prináša sám Derekov brat a je to jedno zo „spontánnych“ autorkiných riešení, ktoré „prekvapivo“ ukazuje, že všetko, čo Rafael vo vzťahu k bratovi robil, smerovalo v skutočnosti k jeho ochrane. Podobný ochraniteľský syndróm sa nakoniec objavuje aj u Christianovho bratranca Arthura.
Autorka rozohrala príbeh medzi Londýnom a sídlom Christianovko strýka, v ktorom sa zlialo všetko do jedného obrovského preexponovaného celku, pri ktorom u mňa ako u čitateľa vylietalo obočia nad autorkinou invenciou (a to nemám na mysli pozitívny zmysel tohto slova) pričasto dohora až nakoniec ostalo trčať kŕčovito prehnuté smerom nahor a ja som nebola schopná vrátiť ho späť. Navyše príbeh sýtia zbytočné vsuvky, v ktorých sa autorka pokúša dokázať, že má isté poznatky naštudované – napr. zloženie štedrovečerného menu. Autorka ponúka stokrát obohrané kulisy a priam detinské a strojené naťahovanie sa hlavných hrdinov, ktoré nenesie ani punc irónie, ani zábavnosti a dokonca ani iskrivosti. Do deja vstupujú počas čakania na vyhlásenie skutočného manželského spojenia medzi Christianom a Felicity aj Felicitini rodičia, pretože škandál, ktorý sa okolo nich rozvíril, prenikol až na stránky novín v Amerike. Jej matka navyše v údajných listoch tety Agáty pozývajúcich Felicity do Londýna „postrehla istú zmenu rukopisu“, takže je jasné, že Felicity niekto oklamal. Objaví sa aj stratený príbuzný, gróf Westcott, ktorý robí Felicity spoločnosť a je dôvodom Christianových vyumelkovaných žiarlivostných scén. A aby toho nebolo málo a mala na čo žiarliť aj Felicity, na prahu Christianových dverí sa objaví jeho milenka z Hawaia.
Ak čitateľ očakáva nejaké rozpamätávanie a rozmotávanie tajomstva okolo Hardinga cez nejasné záblesky minulosti, očakáva márne. Autorka podáva všetky udalosti tak povediac po lopate, odkrýva všetky karty, a tým predikuje dej. Všetci aktéri tohto príbehu majú svoj plán a všetci vrátane čitateľa sa v tých plánoch topia. Autorka má vždy vzápätí po ruke riešenie akejkoľvek situácie – napr. Doris nemá najmenší problém zohnať pre Felicity falošný sobášny list, všetkých „zlosynov“, ktorí sa z nejakého morálneho záblesku rozhodnú priznať, zrazu ktosi zabije (napr. Arthur). Autorka neprekvapivo odkrýva, že pravda okolo Arthura (a nakoniec aj Derekovho brata Rafaela) je celkom iná.
Čitateľ je obdarený aj niekoľkými „skvostnými“ vrcholmi. Ja osobne som si myslela, že tým najväčším je ten, keď Christiana pri love na diviaka uštipne had a Felicity mu vlastnými ústami jed z rany vysaje a vzápätí nachádza v lese červíky, aby Christianovi „zjedli napadnuté a odumreté mäso“, čím autorka vlastne odhalí Felicitine znalosti v bylinách a liečbe, ktoré nadobudla tým, že jej rodičia nebránili čítať knihy „tohto druhu“ a v škole ich čítavala tajne po nociach, takže sa z nej stane konzultantka pre používanie bylín nielen pre služobníctvo, ale aj pre celé okolie. Autorka však čitateľovi pripravila aj ďalšie vrcholy, vrátanej toho, že Felicity na londýnskom bále tancovala tango, pri ktorom si vyvrtla členok, či toho, že Derek v opilosti po noci strávenej s Reine považuje jasné znamenie jej panenstva svietiace na plachte za nehodu, pretože mu zo zraneného nosa tiekla krv. Objavujú sa tu aj nezmyselnosti ako to, že Christian obviňuje po vášnivom bozku Felicity z toho, že ju odpudzuje jeho jazva, no zabúda na to, že sa s Felicity predtým niekoľkokrát stretol a ona si ju zjavne nevšimla iba ak v prípade, že bola slabozraká, alebo sa s ňou stretával v absolútnej tme, čo nie je pravda. Hlavnému záporákovi stihne zved oznámiť, že Christian opustil Londýn ešte skôr, než Christian na svoje staré sídlo dobehne, no zved by musel lietať, aby to stihol skôr. Ďalšou čerešničkou na torte je duch Christianovej sestry, ktorý mu v horiacom dome včas ukáže správnu cestu. Vrcholom celého príbehu je zistenie, že Felicity a Christian si vlastne boli súdení, pretože obaja pri sebe nosia fotografiu toho druhého z mladosti ako pripomienku toho, s kým sa ich rodiny rozhodli spojiť ich životy. Skutočnosť, že si doteraz ani jeden neuvedomil, koho fotografiu vlastne nosia celý čas pri sebe, je vyvrcholením, ktoré podľa mňa jasne ukazuje, prečo mnohí kritici historických romantických príbehov považujú túto literatúru za prostý brak.
Z celej štylizácie textu tejto knihy je cítiť strojenosť. Je to klišéovité a navyše prostoduché a prvoplánové, preexponované a afektované, teatrálne. Autorkina práca so slovom miestami „prekvapuje“ tak, že sa čitateľ nestačí diviť: Felicity má „svižnú pästičku“, Christian „prebýva v Chelsea“, svoje „prvé kroky“ smeruje „po londýnskej pôde“, večne o niečom „dumá“, podľa Felicity muži v Amerike nie sú „takí prekáraví“ ako on – a Christian je prekáravý celú knihu, často „útočí“ do Felicitiných „útrob jazykom“, a ich bozky sú „sladké sťa nektár“, Felicitin otec sa pri istej príležitosti pri zastrelení husi, o ktorej sa vraví, že so svojím partnerom ostáva na celý život tejto skutočnosti smial, „až kým partner zastrelenej husi neprišiel na miesto jej úhynu“, Felicity únava zatvára „viečka v hlboký spánok“, Manson je hrdý „na svoju povesť žrebca“, keď sa Felicity na konci príbehu dostane do ohrozenia života, stará sa o ňu „tím najlepších lekárov v Londýne“. V tomto výpočte autorkinej práce s jazykom by bolo možné pokračovať. Navyše sa v texte objavujú grafické chyby, čechizmy a dokonca sa nesprávne používa výraz „nakoľko“ (autorke by som odporúčala nalistovať vo výkladovom slovníku slovenského jazyka, ako sa správne používa tento výraz vo význame podraďovacej spojky, pretože sa ním uvádza miera a nie príčina!). Osobne ma prekvapuje, že tento text prešiel redaktorom, ak vôbec nejaký redaktor tento text videl.
Tento príbeh o mužovi, ktorý stratil pamäť a znova nachádza svoju identitu, pričom mu do cesty vstúpi neprajnosť neznámeho nepriateľa, ale aj láska, mal z môjho pohľadu vysoký potenciál, keby autorka rozvinula príbeh na tom, že rozohrá jeden-dva zaujímavé motívy a nie bezhlavo naplní svoj príbeh desiatkami jednorazových nápadov, za ktoré by sa nehanbila ani dvestodielna latinsko-americká telenovela. Bohužiaľ, by sa jeho stvárnenia musel ujať niekto celkom iný. Takto to bolo číre čitateľské trápenie a obrovské sklamanie 
. Jediné bodovanie si pri tejto knihe z môjho pohľadu zaslúži iba ak obálka, to ostatné... nebudem hodnotiť. Podľa mňa si táto kniha nezaslúži pozornosť a po tejto skúsenosti s autorkou sa jej knihám milerada oblúkom vyhnem. Pre mňa to bola strata času a aj peňazí, označenie bestseller na prebale knihy radšej opomeniem.
-sa
