Cathy Maxwell
Marrying the Duke series Cathy Maxwell
Sňatek s vévodou:
1. The Match of the Century - Benedict Whitridge & Elin Morris – Partie století (Oldag, 2022)
2. The Fairest of Them All – Jack Whitridge & Charlene Blanchard – Urozená kapsářka (Oldag, 2022)
3. A Date at the Altar – Gavin Whitridge & Sarah Pettijohn – Cesta k oltáři (Oldag, 2023)
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
Partie století Cathy Maxwell
Romantické vyprávění z prostředí nejvyšší anglické šlechty na začátku 19. století je milostným příběhem o lásce a svazujících rodinných i společenských povinnostech. Každá debutantka při svém vstupu do společnosti obvykle touží ulovit hraběte. Elin Morrisová má to štěstí, že ji rodiče zaslíbili hraběti už krátce po narození. Ale odklady sňatku s jedním z nejvýznamnějších mužů Londýna poskytly Elin čas přemítat, jak se vůbec může provdat za Gavina Bayntona, když se jí nedaří zapomenout na jeho bratra Benedicta. Ben, rozzlobený, že byl odvolán ze služby v armádě, aby se mohl věnovat „rodinným závazkům“, trpí, když vidí, že se jeho povýšený bratr chystá ke svatbě s ženou, již miluje on. Práce v armádě umožnila Benovi pozapomenout na první lásku, ale nové setkání s Elin ho vrací zpět ke dni, kdy oba, velice mladí a nezralí, podlehli spalující touze. Elin se snaží vytěsnit Bena z mysli, jenže jakmile je svede dohromady náhlé nebezpečí, už není možné bránit se citům. Může však dát přednost lásce před povinností? (Oldag, 2022)
~ ~ ~
Lord Benedict Whitridge si jedného dňa obliekol uniformu a ušiel za vojenskou kariérou. Za sebou zanechal nielen nenaplnené očakávania, ale aj zlomenú a zneuctenú Elin Morrisovú.
Lady Elin Morrisová má od detstva predurčené stať sa vojvodkyňou z Bayntonu. Jej zásnuby s Gavinom Whitridgeom dohodli rodičia. Benov návrat postaví rodinné plány na hlavu.
Major Whitridge sa snažil dlhé roky vymazať svoj predchádzajúci život vrátane Elin z mysle. Teraz je doma. Prinútený k rezignácii sa musí podriadiť bratovej vôli. Benedict ale chce svoj život späť.
Elin a Bena spojilo pred rokmi priateľstvo a jediná noc. Osud im ale nedoprial ostať spolu. Náhle sú nútení akceptovať nové záväzky. Obom toho ostalo veľa na srdci...
Nečakaná smrť matky oddiali svadobné prípravy. Elin má radšej vidiek ako londýnsky ruch, preto sa na dobu trúchlenia utieka do vidieckeho sídla Heartwood. Čas ale prinesie do Elininho života viac zmien, než by si priala. Ktosi ju má v pláne zavraždiť. Jedinou jej záchranou je pomoc od Bena Whitridgea. Odhaliť dôvod, pre ktorý sa niekto pokúša zbaviť slečny Elin Morrisovej, je spletitá hádanka a na ceste za odpoveďami sa hrdinovia ocitajú v nebezpečných situáciách s nájomnými vrahmi za pätami.
Ben vníma ako svoju povinnosť doviesť Elin k Bayntonovi, hoci vnútorne bojuje, pretože s ich sobášom nesúhlasí. Autorka svojich hrdinov manipuluje do situácií, v ktorých sa im naskytá príležitosť otestovať, či ich niekdajšia mladá láska bola viac než nezrelosť a poblúznenie. Teraz sú dospelejší, no klasicky tvrdohlaví. Zamotávajú všetko, čo dokáže zamotať utajovaná úprimnosť.
Elin stále častejšie prepadá pochybnosti o rozhodnutí vydať sa za Benovho brata, hoci postavenie vojvodkyne je lákavé. Teraz má po boku svojho detského hrdinu, na ktorého spolieha. Elin je chvíľami sentimentálna a prepadajú ju melodramatické myšlienky. Autorka to využíva na ukážku hĺbky citov, ktoré v sebe skrýva, no mne to pripadalo ako prílišné „tlačenie na pílu“, čím príbeh získaval punc emočného výlevu.
Ben si uvedomuje, že vo vzťahu k Elin medzi nimi stojí jeho brat a titul. Ako vyslúžilý vojak nemá Elin okrem seba čo ponúknuť, preto sa s rozumom hlási k zodpovednosti za jej budúcnosť. I keď príťažlivosti je ťažké odolať.
Koncept deja je jednoduchý. Zahŕňa ženu chránenú pred nebezpečenstvom svojou životnou láskou. Počas úteku pred zločincami je priestor takzvane „vyčistiť stôl“, zmieriť sa s minulosťou.
Záchrannú akciu usporiada aj vojvoda, a tak jeho snúbenica končí po dobrodružstve v bezpečí Londýna. Gavin prevezme kontrolu nad situáciou a jeho snahou je milencov rozdeliť. Elin sa ocitá medzi dvoma rozhádanými bratmi. Ak chce Ben súperiť s Gavinom, musí najprv získať postavenie, ktoré si žena ako Elin zaslúži. Okolnosti im ale neprajú a bohužiaľ ani rodina, ktorá podľa dohody očakáva, že vojvoda Baynton spraví z Elin svoju vojvodkyňu.
Ben v Londýne dokazuje svoje odhodlanie a hľadá svoje miesto. Je tu ešte nezodpovedaná otázka ohrozenia slečny Morrisovej. Dôvod je tuctový a ľahko rozpoznateľný. Zohrá svoju úlohu a to je tak všetko. Láska Bena a Elin má šancu, len ak bratia zabudnú na vzájomné nezhody.
Úvod do série o bratoch Whitridgeovcoch zanechal moje dojmy na vážkach. Rozprávanie má svoje výkyvy. Obsahovalo pasáže, ktoré ma nudili. Kapitoly zahŕňajú príjemné, no i kopiace sa slabšie časti. Postavy nie sú oslňujúce a hlavní hrdinovia si ma na moju čitateľskú škodu nezískali. Bavil ma iba Gavin, ktorý tu napriek na prvý pohľad negatívnemu vyzneniu pôsobí zaujímavejšie ako Ben. Autorka ma príbehom nepresvedčila. Mrzí ma, že zo sľubného námetu „nevytrieskala“ viac.
si-
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
Urozená kapsářka Cathy Maxwell
Vtipný a jiskřivý společenský příběh s neobvyklou zápletkou dává čtenářům příležitost nahlédnout do prostředí anglické šlechty. Lady Charlene Blanchardová, chudý sirotek po hraběti nevalné pověsti a pochybného charakteru, má podivuhodnou a nečekanou vlastnost: s oblibou vykrádá kapsy rozmařilých, bezcharakterních a často i nudných gentlemanů. Lady Charlene tak získává prostředky na živobytí, ale tak trochu je to pro ni i zábava. Vzhledem ke své mimořádné kráse a významnému rodokmenu je však lady Charlene zároveň předurčena stát se ženou vévody z Bayntonu, který hledá vhodnou manželku, jež mu dá dědice a splní tak základní požadavek vysoce postavených anglických manželských párů. Charlene ovšem svého nastávajícího dosud neviděla. A když se jednou stane, že ji temný a přitažlivý cizinec přistihne, jak se ho snaží okrást, je tu pro krásnou zlodějku rázem malér. Zdá se, že ji překvapil při činu právě vévoda z Bayntonu… (Oldag, 2022)
~ ~ ~
Skromný život Charlene Blanchardovej s tetou Sárou ich priviedol k bodu, keď sa musia o živobytie postarať samy. Charlene tajne vycibrí svoje vreckárske zručnosti, no vezme si na mušku nesprávnu osobu. To ju vedie k zoznámeniu s Whitridgeom.
Lord Dearn, Charlenin otec, dlžil peniaze kriminálnym živlom v Londýne. Teraz žiadajú splátku od jeho dcéry. To je však len vrchol Charleniných starostí a zmien, ktoré na ňu čakajú.
Vojvoda z Bayntonu, Gavin Whitridge, sa nechá nahovoriť na veľkolepé hľadanie nevesty. Oficiálne predstavenie Charlene Blanchardovej na bále preruší neočakávaná udalosť. Návrat vojvodovho viac ako pätnásť rokov strateného brata – dvojčaťa Jacka.
Jack Whitridge je vedúcim americkej delegácie, ktorá vyjednáva s anglickou vládou. Do Anglicka sa vrátiť nechcel. Ako diplomat zastáva názor proti vojne. Jeho cieľom je vyjednať podporu, ktorá by zamedzila hroziacemu vojnovému konfliktu na americkom území.
Jackove stretnutie s rodinou nie je jednoduché. Nenechá sa však ovplyvňovať sentimentalitou. Ako mladík utiekol od osudu náhradníka prvorodeného dediča. Prešiel dramatickú cestu, teraz sa drží svojho poslania. Nie je čas oddávať sa starým nevraživostiam.
Charlene chce veriť, že sa na ňu usmialo šťastie, keď sa na ňu sústredí Bayntonov záujem, ale jeho brat by mohol odhaliť jej identitu zlodejky. Jej eskapády by narušili vojvodovu povesť a dobrý obraz o nej, ktorý si vytvoril. Preto sa stále viac zamotáva do vlastných poloprávd.
Gavinovi pripadajú ženy nevypočítateľné. Vytvoriť si s nimi bližší vzťah je preňho skôr vecou povinnosti a logiky než citov. Na tomto poli tápe. Dvorí sa slečne Blanchardovej, no potrebuje pomoc od brata. Na oplátku mu sľubuje podporu pri jeho diplomatickej misii.
Char sa snaží robiť dojem stelesnenia dobrých mravov. Je tu ale komplikácia - Jack Whitridge. Jack sa stáva na vojvodovu žiadosť nielen jej príležitostným spoločníkom, ale je aj svedkom Charleniných problémov s teritoriálnou zlodejskou bandou. Vezme situáciu do svojich rúk a zachraňuje Charlenine vyhliadky na post vojvodkyne. Je to zištný krok na získanie Bayntonovej dôvery.
Rozprávanie odhaľuje časť Jackovho života v Amerike, otázku jeho národnej identity, pridáva dobové politické vsuvky. Whitridge napriek pôvodu čelí pohŕdaniu úzkoprsých Londýnčanov.
Baynton pozýva Char na spoločenské udalosti, no ona cíti, že jej skutočná osobnosť sa sem nehodí. Charlene si vojvodovu pozornosť neužíva tak, ako by mala. Zo záujmu šarmantného, solídneho, významného a bohatého muža by mala byť šťastná, či nie? Túži po niekom, kto kvôli nej zabije draka... Večne zamestnaný vojvoda necháva Char, aby sa spoznávala s jeho rodinou, získavala spoločenské skúsenosti. Verejne proklamujú svoj vzťah. Všetci očakávajú žiadosť o ruku. Char však myslí na niekoho iného...
Jack a Char od prvého stretnutia bojujú s príťažlivosťou. Jack prepadá žiarlivosti. Neprišiel si sem však nájsť manželku. Chová sa k slečne Blanchardovej zdvorilo, no radšej sa drží stranou. Obdivuje ju z diaľky. Ona sa musí uspokojiť z Whitridgeovej strany s priateľstvom.
Ich zamilovanosť je konštatovaním. Autorka nezachytáva žiaden vývoj vzťahu. Jack si sčista-jasna povie, že Char je jeho spriaznená duša. Kedy? Ako sa to stalo? Zrazu nie je ochotný riskovať možnosť, že utrpí životnú stratu. Prežíva vnútorný konflikt kvôli Gavinovi. Česť mu káže zachovať sa úctyhodne, veci sa ale zvrtnú inak... Nevysvetliteľný a náhly návrat do Ameriky prekvapí nielen celú rodinu. Charlene verí, že jej Jack Whitridge dlží vysvetlenie...
Toto bolo sklamanie. Kniha s chabým závanom romantiky prináša pokus zachytiť drámu toho, že sa hlavná hrdinka ocitla medzi dvoma bratmi. Mohlo by to fungovať. Nie však s týmito postavami, ktoré autorka stvorila tak nešikovne. A keby to nebola taká nuda. Suchopárne postavy, bez schopnosti vzbudiť akýkoľvek pozitívny či negatívny dojem, skoro nevyčnievajú z komparzu. Smutné je, že sa na ne nedá ani hnevať. Viem, že si nikoho nezapamätám. Odolná a bojovná Charlene, ktorá sa nevzdáva ani v nepriaznivých podmienkach, podsúva nepresvedčivé emócie. Jack je celkom bez charizmy. Vojvoda, ktorý tu balansuje medzi kladným a záporným pólom, je so svojím „problémom“ takmer smiešny.
Vtip a iskra? Pýtam sa, v ktorej kapitole sa dá čosi také nájsť. Autorka sa uťahané, nezáživné rozprávanie v závere snaží vyvážiť prísunom akcie. Stret Bayntona s osobitou tetou Sárou iba nabaľuje zápletku a akosi uvádza poslednú časť trilógie. Vlastne ani neviem, čo v príbehu pochváliť. Čítanie vo mne prebúdzalo nutkanie zívať. Môj zámer dať sérii šancu sa nevyplatil.
si-
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
Cesta k oltáři Cathy Maxwell
Jiskřivý romantický příběh věčného střetu ženského a mužského elementu vypráví zkušená autorka v kulisách aristokratické i plebejské anglické společnosti počátku 19. století. Podaří se konečně vévodovi najít manželku? Nemůže se přece oženit s ledajakou ženou. Jeho nastávající musí být z dobré rodiny, mladá a plodná. Autorka divadelních her Sára Pettijohnová, která se sotva dokáže uživit, je ta poslední, do níž by se Gavin Whitridge, vévoda z Bayntonu, měl zamilovat. Navíc je Sára herečka, má nemanželský původ a neustále zpochybňuje vévodovu autoritu. Bez okolků mu vždy řekne, co si myslí. Čímsi však vzbudila jeho zájem a vévodu napadlo, že Sára je možná ta pravá osoba, s níž by mohl uzavřít dohodu: on prosadí uvedení její hry na scéně a ona ho na oplátku naučí něco o milování. (Oldag, 2023)
~ ~ ~
Dobre skrývané tajomstvo Sáry Pettijohnovej - identita Sirény, najobdivovanejšieho čísla v preslávenej Revue - je v ohrození. Pred katastrofou ju zachráni vojvoda Baynton, ktorý ju považuje za najneznesiteľnejšiu, najtvrdohlavejšiu ženu, akú pozná. Nie tak dávno sa uchádzal o Sárinu neter a dostal košom (Urozená kapsářka).
Sára je herečkou, no túži sa stať autorkou. Whitridge je podľa nej morálne prísny, panovačný a rozporuplný človek. Robí, čo sa od neho očakáva. Gavin dáva prednosť jednaniu s ľuďmi, ktorí vedia, kde je ich miesto a môže ich ovládať. Sára sa tomu princípu vymyká. Je nezávislá, priamočiara a nedovolí, aby sa jej niekto plietol do života. Zvlášť, keď sa Baynton považuje za hlavu teraz už aj jej rodiny. Prekvapivo od neho dostáva ponuku na uzavretie manželstva so zárukou diskrétnosti.
Sára je nemanželská dcéra lorda, no uvedomuje si diametrálnu rozdielnosť spoločenského postavenia medzi ňou a vojvodom aj dôsledky takého spojenia. K vlastnej nezávislosti prešla neľahkú cestu, pozná jej cenu a nechce sa jej vzdať. Po odmietnutí od Sáry má Gavin „rozorvané srdce“, zdeptaný sa nechá unášať matkinými dohadzovačskými snahami. Vyhnať si povýšeneckú pani Pettijohnovú z hlavy sa mu však nedarí.
Keď je Sára Pettijohnová nútená odložiť hrdosť a žiadať od Bayntona láskavosť, smerovanie ich vzťahu je jednoznačné. Sára sa stáva metresou. Nie je to to, čo by si priala, ale je to prostriedok na dosiahnutie jej životného cieľa – uviesť autorskú hru na divadelnej scéne.
Chýry o Bayntonovej milenke sa roznesú rýchlo. Kapitoly opisujú vojvodovu veľkorysosť – zahŕňa svoju vyvolenú oblečením, darčekmi, plní jej priania, zisťuje, čo jej robí radosť... Sára sleduje, ako zrazu jej život napĺňa pravidlo – keď má človek peniaze, ide všetko. Na druhej strane čelí predsudkom i ohováračskej kampani.
Baynton túži po Siréne. Siréna ale nie je Sára. Siréna je fantázia. Sára nemá s mužmi najlepšiu skúsenosť, tobôž nie s manželstvom. Zosnulý manžel bol bezcitný a nechal ju napospas vyrovnať sa s tými najťažšími chvíľami. Kedysi verila v lásku a láska ju zradila. Ak však niekto dokáže zlomiť jej bariéry, je to nesebecký muž ako Gavin, ktorý sa kvôli nej neobáva ani postaviť sokovi v dueli.
Post vojvodovej milenky je dočasný. Obaja si to uvedomujú od začiatku ich dohody. Whitridge sa musí oženiť s patričnou dedičkou. Sára nedokáže byť súčasťou jeho „druhého života“. Bude dostatočnou nálepkou na nereálne túžby jej úspech? Je to Baynton, kto si musí upratať v priorite vlastných hodnôt...
Pre Cathy Maxwell sa podľa jej slov stal inšpiráciou pre román úspech divadelných umelkýň a autoriek, ktoré sa vo svojej dobe presadili v rýdzo mužskom svete. Spracovanie nápadu s jednoduchou linkou rozprávania však u mňa narazilo. Snaha dať dokopy netradičný, spoločensky nekonvenčný pár nazabodovala.
Vytvoriť si sympatie k hrdinom bol boj. Pre mňa postava Gavina Whitridga nie je prototypom vojvodu. Dojem z neho v prvej časti bol celkom iný. Je tu vykreslený ako dobráčisko, pracovitý človek, ktorému záleží na ľuďoch, rodine, povesti, zákonoch, ktoré presadzuje. Popravde, Gavinove okúzlenie Sárou bola pre mňa záhada. Mňa rozčuľovala. Rozhodne nechápem, prečo by ju mal chcieť spoznávať a rozumieť jej. Áno, je džentlmen, presnejšie očarený džentlmen, no spojenie takého typu hrdinov nie je moja šálka kávy. Je to jeden z kameňov, na ktorých padá moje hodnotenie knihy. Ich láska nie je precítená ani dôveryhodná. Motívy okolo ich milostnej aférky..., no, neviem... Tu však nielen že nefungujú postavy či zápletka, tu nefunguje ani prostredie, navŕšené konflikty, o budovaní nejakej dramatickosti alebo atmosféry sa nedá hovoriť. Dej varí na vode.
Dialógy sú plné banalít, miestami ponúkajú jeden silený nezmysel za druhým. Badať tu náznak čohosi, čo asi máte identifikovať ako humor, mne z toho celého ostala pachuť impertinentnosti a trápnosti korunovanej súbojom a rozuzlením na divadelných doskách.
Zápletku si vymyslíte za pochodu počas varenia a v tomto prípade sa blíži označeniu „vycucaná z prsta“. Naladiť sa na ňu sa mi nepodarilo a nič mi nedala. Táto zmes nápadov stojí na pokuse zobraziť vnútorné rozpory, ktorým v mojej percepcii chýbala hĺbka. Je to celé nezáživné, bez nápadu.
Zobrazenie námetu v autorkinom podaní ma vôbec neoslovilo. Ak potreba z niečoho vyskladať knihu znamená pozliepať stereotypné, chvíľami až hlúpe scény, pri ktorých nie je jasné, aký efekt majú vlastne vyvolať, pridať sentimentálnu bodku, potom to asi na záverečný diel série stačí. Rozhodne mi nakoniec ostala jediná myšlienka: šetri čas a venuj ho iným knihám. Táto si v mojej poličke miesto nenájde.
si-
______________________________________________________
