Evie Dunmore
Evie Dunmore - Liga mimoriadnych žien/Rebelky z Oxfordu (The League of Extraordinary Women):
#1 Bringing Down the Duke (Annabelle Archer – Sebastian Devereux, Duke of Montgomery; 2019) – Vojvoda z Montgomery (GRADA Slovakia, 2021), Jak svrhnout vévodu (Cosmopolis – GRADA, 2022)
#2 A Rogue of One´s Own (lady Lucie – Tristan Ballentine; 2020) – Jak zkrotit svůdnika (Cosmopolis – GRADA, 2022)
#3 Portrait of a Scotsman (Hattie Greenfield – Lucian Blackstone; 2021) – Jak ulovit boháče (Cosmopolis, 2023)
#4 The Gentleman´s Gambit (Catriona Campbell – Elias Khoury; 2023)
__________________________________________
1. Rebelky z Oxfordu: Vojvoda z Montgomery Evie Dunmore
Anglicko 1879. Svetoznáma univerzita v Oxforde otvára prvé kolégiá pre ženy a Annabelle Archerová sa chopí šance na lepší život. Štúdium si môže dovoliť len vďaka politickému štipendiu, no na revanš musí aktívne podporovať hnutie sufražetiek, ktoré chce presadiť volebné právo žien.
Jej úloha: nájsť vplyvného a bohatého muža, ktorý bude hájiť záujmy žien.
Jej cieľ: Sebastian Devereux, na prvý pohľad chladný a vypočítavý vojvoda z Montgomery, jeden z najmocnejších mužov v krajine, ktorý z poverenia kráľovnej riadi britskú politiku.
Jej výzva: nepoddať sa príťažlivosti, ktorú cíti k Sebastianovi i napriek tomu, že odmieta všetko, za čo ona bojuje.
Sebastian Devereux pochádza z jednej z najstarších rodín v britskej monarchii. Je si vedomý svojho poslania i záväzkov a hľadá ženu, ktorá by sa mu vyrovnala postavením aj šarmom. Keď si cestu do jeho domu, ba čo je horšie, i do jeho srdca, nájde neurodzená, no mimoriadne inteligentná, odvážna a krásna Annabelle, otrasie to základmi celého jeho života. Jeden škandál síce už prežil, ale ďalší by mohol znamenať jeho koniec. Nielenže by mu hrozil posmech, no prišiel by aj o politické postavenie a zničil by prastarú rodovú líniu. Bude ochotný riskovať svoje celoživotné úsilie pre obyčajnú vidiečanku? A dokáže nerovná láska Annabelle a Sebastiana prekonať takú veľkú prekážku, akou sú spoločenské rozdiely? (GRADA Slovakia, 2021)
& & & & & & & & & &
Romantický príbeh so spoločensky nesúrodou dvojicou, pričom ona je z hľadiska hodnotenia vtedajšej spoločnosti starou pannou, ktorá navyše venuje priveľa času svojmu vzdelaniu, on patrí k tým najvyššie postaveným mužom a má blízko ku kráľovnej, je prototypom tvrdého muža bez srdca, kus kameňa, ktorého pravú tvár pozná sotvakto. Čosi, čo by sme našli v rôznych obmenách v desiatkach, možno stovkách romantických kníh, čosi, pri čom by si jeden povedal, že toto tu už bolo a že pri takomto spojení už nič nemôže prekvapiť. Omyl. Táto kniha je dôkazom toho, že aj romantický príbeh postavený na takejto prototypovej dvojici sa dá stvárniť osobito, zaujímavo, vtipne a tak, že si jeho stránky nie je možné neužívať. Toto všetko ako čitateľ dávam na vrub talentu autorky, ktorá sa tohto príbehu zhostila.
Annabell Archerová žije po otcovej smrti v domácnosti svojho bratranca, ktorý si z nej urobil slúžku. Veľa potešenia v živote nemá, ak neráta lásku ku knihám a svoju snahu vzdelávať sa. Práve preto bojuje za to, aby sa stala jednou z tých žien, ktoré budú môcť ako prvé študovať v práve otvorenom ženskom ročníku na Oxforde. S veľkou dávkou diplomacie sa jej podarí presvedčiť bratranca, aby mohla ísť študovať, pravda za presne stanovených podmienok, ku ktorým patrí pravidelné prispievanie na bratrancovu domácnosť, sľub, že sa bude správať morálne i to, že sa do Vianoc vráti. Annabelle sa neplánuje dostať do problémov. Jej rozhodnutia ovplyvňuje aj skúsenosť z mladosti, vďaka ktorej prišla o dôveru svojej rodiny. A tento pocit už nechce zažiť znova.
Štipendium je súčasťou podpory zo strany ženského spolku, no jeho získanie Annabelle zaviaže účasťou na ich bojoch za ženské práva. Práve vďaka tomu sa stretáva s troma ďalšími svojráznymi ženami – lady Lucie, tajomníčkou spoločnosti pre volebné právo žien, Harriet/Hattie Greenfieldovou, dcérou najmocnejšieho bankového magnáta a Catrinou Campbellovou, dcérou oxfordského profesora, škótskeho grófa – a to jej prinesie do života nové priateľstvo. Keďže sa spolok snaží o presadenie nového zákona, potrebuje na svoju stranu dostať vplyvných mužov, najlepšie členov parlamentu. Jedným z nich je aj vojvoda z Montgomery. Osloviť ho dostane za úlohu práve Annabelle.
Sebastian Deveraux, vojvoda z Montgomery, najvplyvnejší muž v Londýne, má blízko ku kráľovnej. Práve dostal za úlohu koordinovať predvolebnú kampaň, v ktorej by mali vyhrať toryovci (väčšina z nich sa postavila proti právu žien voliť). Jedným zo Sebastianových motívov stať sa poradcom v tomto boji je skutočnosť, že by mu kráľovná mohla pomôcť dostať späť rodinný hrad, ktorý kedysi jeho otec prehral v kartách. Prvý stret medzi Annabelle a Sebastianom spôsobí nechcený a nečakaný incident, no je to chvíľa, vďaka ktorej sa jednej druhému vtisnú do mysle. Mladé dámy si uvedomia, že najjednoduchšia cesta dostať sa k vojvodovi vedie cez jeho mladšieho brata Peregrina, ktorý Sebastianovi spôsobuje ťažkosti – nevie ho prinútiť k zodpovednosti.
Vďaka Peregrinovi získajú Annabelle, Hattie a Catriona pozvanie na sídlo Claremont. Keď však pri nečakanom príchode vojvoda zistí, že sa v jeho dome koná večierok, nesprávne zhodnotená situácia ho prinúti obviniť Annabelle z neprijateľného vzťahu s bratom, a tak ju vyhodí. Keď však vzápätí zistí, že Annabelle je súčasťou skupiny spolu s Catrionou, ktorá kedysi doučovala jeho brata, pochopí svoj omyl. Annabellin návrat na sídlo sa nezaobíde bez ostrej a provokujúcej diskusie. A hoci si Annabelle uvedomuje, že ju výzvy fascinujú, stret s týmto mužom ju vyvedie z miery. A to je len začiatok. Annabelle sa neplánuje na vojvodovom sídle zdržať dlho (má veľa študijných povinností), ale do jej osudu zasiahne choroba, ktorá ju prinúti ostať. Vojvoda sa o nej snaží zistiť čo najviac, a okolnosti spôsobia, že Annabelle v jeho dome zostáva až do veľkolepého novoročného večierka. Annabellina povaha naráža na Sebastionovo dokonalé ovládanie. Hoci sa ju Sebastian pokúša zaradiť do jednej z kategórií žien, ktoré pozná, nedarí sa mu to. Annabelle sa vymyká všetkému, s čím sa doteraz stretol. Pri všetkom, čo sa udeje, si uvedomia svoju nečakanú príťažlivosť.
Autorka v tejto knihe ponúka hlavných hrdinov s vlastnou minulosťou. Pre mňa sa všetky postavy vydarili, najmä tie hlavné sú vynikajúco vykreslené a interakcia medzi nimi funguje na jednotku. Okrem tej medzi Sabastianom a Annabelle sa ako príjemná iskra na povrch prediera aj vtip medzi troma priateľkami. Annabelle a Sebastian mi boli od začiatku sympatickí. Medzi oboma to elektricky iskrí od prvého momentu. Ich slovné strety nie sú prvoplánové a obaja sa v nich držia svojej pravdy. Ich konanie ovplyvňuje aj minulosť. Nie je to našťastie čosi, čo by za každú cenu pred tým druhým skrývali – dokážu sa s tým zveriť v tej pravej chvíli a je to oslobodzujúce, hoci ako pripomenie Sebastian, ani jeden z nich dvoch tu nie je preto, aby dával tomu druhému rozhrešenie. Pri všetkom, čo sa v Claremonte odohrá, Montgomery len ťažko odoláva svojej túžbe k tej najnevhodnejšej žene.
Za veľké plus hlavného hrdinu považujem skutočnosť, že to nie je obyčajný „floutek“, ale dospelý a zrelý muž zocelený vojenským výcvikom, vedomím povinnosti a zodpovednosti, vedomý si svojej pozície a vplyvu. Je to muž priamočiary, rázny a stojaci si za svojím slovom. Muž, ktorý sa pohyboval „s tichou, autoritatívnou istotou, ktorou dával najavo, že môže vlastniť zem, po ktorej kráča“, disponujúci ľadovo priezračnými očami, žiariacimi „chladnou, prenikavou inteligenciou, ktorá by sa dostala priamo do jadra veci, aby ich zhodnotila, zavrhla a rozpitvala“, so sebavedomím, ktoré je „vryté v kostiach“, so „správne namiereným zlostným pohľadom“, ktorý „nútil ľudí krčiť sa“. Muž, v ktorom nebolo „ani trochu jemnosti, ani stopy po nejakej škáre v brnení“, muž, na ktorom bolo všetko „čisté, uhladené a pôsobivé: výrazný nos, šikmé obočie, tvrdá línia sánky. Uhladený, nepreniknuteľný povrch ľadovca“, dokonale nepoddajný, v ktorého studených hĺbkach očí „sa mihotal svet pevne spútanej sily“, čo dokázala zadržať a priťahovať (s. 18 – 20). No ktorá romantická duša by si ho mohla nezamilovať?
Sebastian sa pokúša vyriešiť aj vzťah k bratovi. Keďže naňho žiadne metódy neplatia, nakoniec sa rozhodne poslať ho k námorníctvu. Peregrinovou odpoveďou na bratov nátlak je však jeho zmiznutie. Aj tento moment slúži autorke na to, aby poodhalila, že vojvodova tvrdosť nie je absolútna. Hoci sa Annabelle odmieta stať jeho milenkou, obaja si uvedomujú, ako veľmi sa jeden druhému dostali pod kožu. Obaja si uvedomujú priepasť medzi svetmi, do ktorých sa narodili. Montgomery nie je tým, kto by zakrýval fakty za pekné lži a hrá s otvorenými kartami. Vie, že o Annabelle vďaka tomu príde. Na základe všetkého, čo sa udeje, Annabelle poruší všetky svoje predsavzatia a dostane sa do ťažkej situácie, dokonca bez možnosti vrátiť sa k bratrancovi Gilbertovi. Do Annabellinho osudu zasiahne ešte jeden muž – profesor Jenkins, ktorý jej ponúkne inú alternatívu budúcnosti.
So Sebastianom ju opätovne spojí petícia za nový návrh zákona a demonštrácia žien na Parlamentnom námestí, počas ktorej sa Annabelle dostane do väzenia. Záchrana v podobe vplyvného džentlmena prinesie dôsledky pre oboch. Pomôže však Annabelle rozhodnúť sa aspoň nachvíľu si užiť Sebastianovu prítomnosť so všetkým, čo si navzájom dokážu ponúknuť. Ani toto krátke stretnutie však nevyrieši to, čo sa medzi nimi zaseklo. Annabelle si uvedomuje dosah svojho rozhodnutia i to, čo by pre vojvodu znamenala legalizácia ich vzťahu. Kým sa však obaja rozhodnú prekročiť túto prekážku, musia Sebastian i Annabelle vyriešiť ešte nejednu neľahkú dilemu.
Kniha E. Dunmore mi priniesla nečakané prekvapenie v podobe výborného zážitku z čítania. Príbeh sa číta na jeden záťah a je to ako závan čerstvého vzduchu najmä vďaka autorkinej štylistickej vycibrenosti. Potenciálnymi kritikom tejto knihy treba pripomenúť, že kto chce viac z boja o práva žien a sufražetiek a chýba mu viac z fungovania žien na univerzite pred koncom 19. storočia, nech si prečíta historickú faktografiu. Toto je v prvom rade romantika. Tu treba tému sufražetiek považovať za ozvláštnenie, linku, ktorá dala dokopy štyri osobité hrdinky a drží ich nové priateľstvo pokope. Navyše, ich boj za práva žien tvorí protipól k dominantnej mužskej spoločnosti, ktorá ich obklopuje a v ktorej sa objavujú práve tí správni jednotlivci, ktorým tieto hrdinky dokážu dôstojne sekundovať. Je to aj dobrý zdroj napätia medzi nimi a ich potenciálnymi partnermi, čo vytvára vynikajúcu kulisu na vývoj vzťahu. Myslím, že E. Dunmore sa všetkých aspektov dobrej romantiky zhostila vynikajúco. Mňa si Rebelky z Oxfordu získali.
V príbehu sa mihne aj lord Ballentine, ktorý je hlavných hrdinom druhej časti a osud ho spojí s lady Lucie. Ak si E. Dunmore udrží latku, ktorú nastavila prvým dielom série, už teraz sa na ich príbeh teším.
-sa
______________________________
2. Rebelky z Oxfordu: Jak zkrotit svůdníka Evie Dunmore
V srdci Londýna se schyluje k bitvě mezi rozumem a citem.
Lady Lucie zuří. S pomocí skupinky oxfordských sufražetek se jí konečně podařilo nashromáždit dostatek jmění, aby mohla ovládnout jedno z hlavních londýnských nakladatelství, a to s jediným cílem: využít ho ke vzpouře proti parlamentu. Kdo by však mohl tušit, že jedinou osobou, která stojí v cestě úspěchu, je její dávný nepřítel lord Ballentine? Tristan je ochoten předat jí většinový podíl v nakladatelství, ale jen za nehoráznou cenu – za noc v jeho posteli.
Lucie přitahuje Tristana jako žádná jiná žena. Spaluje ho svou prudkostí a odhodláním pokaždé, když se střetnou. Jejich souboj rozdmýchává plameny náklonnosti a výřečný svůdník riskuje, že se chytí do vlastní pasti.
Zatímco se Lucie snaží Tristana přelstít na všech frontách, v nakladatelství i v ložnici, brzy zjistí, že platí známé tvrzení: ve válce a v lásce je dovoleno všechno... (Cosmopolis, 2022)
& & & & & & & & & &
Príbehy bojovníčok za ženské práva v Oxforde pokračujú príbehom tej najaktívnejšej a najzapálenejšej z nich – Lucindy Tedburyovej. Lucie je šľachtická dcéra, no vďaka svojim radikálnym názorom prišla o priazeň rodiny, ktorá ju vykázala zo svojich radov. Žije si skromne vďaka peniazom, čo jej zanechala teta a všetko svoje úsilie smeruje na svoje politické aktivity. Jej víziou je získať podiel vo vydavateľstve London Print, čím by dokázala nenápadne prepašovať svoju kampaň na stránky ich novín a ovplyvniť tak (alebo aspoň upovedomiť o činnostiach ženského hnutia) širší okruh žien. Nečakane sa jej však do cesty stavia dávny známy Tristan Ballentine, ktorého pozná z detstva (ich matky boli priateľky), no neprekypuje voči nemu zvláštnymi sympatiami.
Lord Ballentine, ktorý sa vrátil z vojny v Afganistane a dostal vysoké vyznamenanie, je vnímaný ako ničomník. Opätovné stretnutie s Lucie ho prinúti „dávať na ňu pozor“, a tak sa rozhodne odkúpiť od tichých spoločníkov vydavateľstva, o ktoré má Lucie záujem, podiel a stať sa jej rovnocenným obchodným partnerom. To Lucie, ktorá to neskôr zistí, prekáža, pretože vie, že budú nútení spolu bojovať o každú čiarku a navyše by sa najradšej akejkoľvek konfrontácii s lordom Ballentineom rada vyhla. A to nielen preto, že na Tristana pri každom stretnutí reaguje príliš emotívne.
Tristan potrebuje vyriešiť svoje rodinné problémy a stretnutie s Lucie mu veci len skomplikuje. Po smrti staršieho brata sa stáva dedičom a jeho tyranský otec mu to nevyberane pripomenie. Potrebuje, aby sa Tristan oženil a splnil si svoje povinnosti voči rodine (zabezpečil dediča), dokonca vybavuje manželskú zmluvu a chce, aby sa Tristan ukázal v lepšom svetle, ako sú škandály, ktoré ho sprevádzajú. Iróniou osudu je, že žena, ktorú mu otec vybral za manželku, je Lucindinou sesternicou. Na dosiahnutie svojich cieľov otec využíva Tristanovu matku, ktorá po smrti staršieho syna upadla do silnej melanchólie. Tristan sa však nemieni nechať vydierať a pracuje na vlastnom pláne, aj na finančnej nezávislosti od otca (na to využíva svoje dobre skrývané tajomstvá a hriechy, ktoré pozbieral o členoch smotánky, spojí sa aj s nebezpečným finančným žralokom Lucianom Blackstoneom, ktorého prezývajú Belzebub).
Aj Lucie je nútená upraviť spoločenskú mienku o svojej osobe. Mala by sa správať prijateľnejšie a miesto, na ktorom sa môže predviesť a vystupovať viac spoločensky, je bál u Montgomeryho. Práve tu stretáva nielen členov svojej rodiny, ale aj Tristana. Lucie vo svojom snažení nevyznie príliš priaznivo. Netuší, že proti nej a Tristanovi sa spojila jej sesternica Cecily a Roncaster (prenasleduje Tristana) a tí, pochopiac napätie medzi Lucie a Tristanom, sabotujú Lucindinu snahu ukázať sa v čo najlepšom svetle, a postarajú sa o to, aby na ňu padlo podozrenie, že sa pobyt u Montgomeryho, ktorého navštívil sám princ, využila na prezentovanie svojich politických názorov. Lucindine priateľky sa však rozhodnú zistiť, kto je za tým a podozrenie padá aj na lorda Ballentinea.
Aj po návrate k svojmu zabehnutému životu Lucie zisťuje, že nemá veľa šťastia. Práca s organizáciou ženských pobočiek a všetkých aktivít jej prerastá cez hlavu. Navyše sa dozvedá, že do London Print vstúpil ako jej rovnocenný spoločník práve Tristan Ballentine. Ten sa priznal k autorstvu populárnej zbierky básní a chystá sa napísať vojenské denníky, takže podpora vydavateľstva rastie a Lucie vie, že proti tomu nemá dostatok účinných zbraní. Tristan však prichádza s riešením, ako rovnovážny stav ich síl na poli vlastníctva vydavateľstva vyriešiť. Navrhne Lucie, že jej za každú noc strávenú s ním, podpíše jednu akciu, čím by sa mohla stať väčšinovou vlastníčkou. Tento škandalózny návrh naruší doterajšie plynutie Lucindinho života. Aférka medzi nimi sa totiž nevyvíja tak, ako by si obaja želali – so zachovaním dostatočného odstupu. Veci skomplikuje nielen to, že Tristan nie je schopný priznať sa Lucie so svojimi plánmi ani s manželskou zmluvou, ktorú zariadil jeho otec, ale navyše zmizne aj jeho matka. Tajomstvá vyjdú najavo v tej najnevhodnejšej chvíli a skomplikujú už tak dosť napätú situáciu. Tristan však nevydáva svoju kožu lacno a aj Lucie sa bude musieť postaviť pred rozhodnutie, ktoré môže zmeniť celý jej život a možno ohroziť všetky jej doterajšie snahy na poli ženských práv.
K obom hlavným hrdinom som po prvej časti série pristupovala trochu opatrne. Priznávam, že na mňa doľahol mierny skepticizmus, že autorka chce upriamiť pozornosť práve na tieto dve postavy. Som rada, že moje obavy voči hlavnej hrdinke sa nepotvrdili. Lucie je postava, ktorá ostáva sama sebou a je príjemné aj to, že jej zapálenosť za vec nevalcuje za každú cenu všetko ostatné, hoci si uvedomuje limity, všetko, s čím sa vďaka svojmu presvedčeniu musí potýkať, aj to, čoho všetkého sa musí v mene svojich ideí vzdať. Mám rada, ak hrdinky romantických kníh nie sú príliš mladé a ani naivné (vzdychajúce a takmer hlúpe), ale majú čo-to za sebou, disponujú inteligenciou, prešli istými životnými skúsenosťami, a ak majú aj nejaké smerovanie a ideu považujem to za bonus navyše. Osobitým bonusom v knihách Evie Dunmoreovej sú mužskí hlavní hrdinovia. Autorka to s nimi rozhodne vie. Charizmatický Tristan so svojou nespútanou príťažlivosťou je vykreslený tak, že pasáže, v ktorých sa objavuje, sú jednoducho pohlcujúce: „Ničema, svůdník, prokletí jejího mládí. S povolenou vázankou a rozcuchanými vlasy, jakoby mu je někdo prohrábl rozvášněnými prsty, vypadal přesně jako muž, jímž byl.“ (s. 25); „...hladká kůže barvy medu a vyrýsované svaly, široká rovná ramena, rozložitý hrudník... a tetování na pravém prsním svalu“ (s. 100).
Autorka vo vzťahu medzi Lucie a Tristanom nič neurýchľuje, obaja si dávajú načas, hoci to medzi nimi iskrí. A keď to už začne, sú ako búrka, ktoré sa preženie okolo a nenechá kameň na kameni. Ich strety sú zábavné, ironické, lakonické, je v nich všetko, čo si k dobrému iskreniu viete predstaviť. To vibrujúce napätie medzi Lucie a Tristanom je proste skvelé a upevňuje dynamiku, takže čitateľa potom také čítanie baví.
V pozadí tohto príbehu stále rezonujú otázky ženských práv a volanie po slobode. Sama Lucie na konci tejto knihy pochopí, že nie všetky ženy nutne dvíhajú svoj hlas, ale všetky sa pokúšajú vydobyť si z obmedzujúcich možností, čo sa dá. V tomto prípade ide naozaj, na historickú romantiku v celku nezvyčajne, o rozsiahlu knihu. Čo vyvoláva otázku, ako si autorka poradila s udržaním čitateľovej pozornosti. Obavy, že kvalita bude kolísať a že sa v knihe objavia nezaujímavé spomaľujúce pasáže, sa však pri čítaní ukáže ako neopodstatnená. Autorka všetko skvelo zvládla, čitateľ sa od začiatku do konca nemá kedy nudiť. Hrdinovia v tejto sérii nie sú plochí, na svoje konanie majú osobité dôvody a nie je vôbec zložité vytvoriť si voči nim sympatie. Osobitosťou sú aj rodinné vzťahy oboch hlavných hrdinov, ktoré ich formovali a sú jedným z dôvodom ich správania a činov. Lucindina mačka Boudicca a stretnutie s Oscarom Wildeom sú čerešničkou na torte, ktorá potvrdzuje výborný pocit z čítania.
Stále platí, že kniha je vďaka autorkinmu štýlu svižná a číta sa sama. Štýl E. D. je (aj vďaka prekladu) vynikajúci a strháva čitateľa od prvých viet. Už po druhej kapitole je človek taký namotaný, že nevie prestať čítať. Okrem presahu na historické skutočnosti (v zmysle boja sufražetiek za práva žien) knihe nechýba ani vtip, a nie je to vtip prvoplánový. Zdá sa, že autorka našla pre túto svoju oxfordskú sériu to správne korenie a silnej (v istom zmysle neskrotnej a určite aj šarmantnej) ženskej štvorici priateliek sekundujú rovnako silné (a neodolateľne tajomné) mužské osobnosti. Škoda, že nie je vonku aj tretia časť, rada by som po nej hneď siahla – príbeh Hattie a Blackstonea totiž sľubuje ďalší tajomstvom zaváňajúci škandál.
-sa
______________________________
3. Rebelky z Oxfordu: Jak ulovit boháče Evie Dunmore
Hattie Greenfieldová, dědička bankovního impéria, chtěla v životě tři věci – získat uznání v uměleckých kruzích, bít se za správnou věc a provdat se za skutečného džentlmena.
Jenže se z donucení ocitla před oltářem s přitažlivým, ale zasmušilým finančníkem Lucianem Blackstonem, jehož temná minulost a bezohledné obchodní praktiky nahánějí britské šlechtě strach.
Lucian Blackstone se sám vypracoval a získal obrovské bohatství, jediné, co mu chybí, je společenské postavení. A tak když mu do klína spadne dcera jeho obchodního soka, neváhá a chopí se příležitosti, aby mohl uvést do pohybu své dlouho utajované plány.
Svatební cesta do Skotska však ukáže celou situaci v jiném světle. Hattie pomalu poznává Lucianovo pravé já a uvědomuje si, že oba můžou získat všechno – pokud jsou připraveni ztratit svá srdce. (Cosmopolis, 2023)
& & & & & & & & & &
Umelecké ambície Hattie Greenfieldovej nesiahajú na vysoké vavríny, ale rada by aspoň dosiahla na svojich obrazoch nejaký výraz a atmosféru a rada by maľovala aj čosi iné ako nehybné predmety na zátiší. Práve snaha nájsť inšpiráciu ju privedie do domu vykričaného tajomného boháča Luciana Blackstonea, ktorý vlastní tie najzaujímavejšie a najhodnotnejšie kúsky a práve sa rozhodol sprístupniť ich verejnosti. Čo na tom, že sa do domu toho nebezpečného muža vyberie potajomky uniknúc spod dohľadu svojej tety i osobného strážcu?
Hattie nie je dedičkou finančného impéria svojho otca v pravom zmysle. Po pravde sú z nej rodičia skôr sklamaní a upínajú sa aspoň na to, aby sa dobre vydala. Skutočnosť, že padne do pasce Lucianovi, ktorý sa pokúša dostať do vyššej spoločnosti, je len dôsledkom toho, že si muž, prezývaný Belzebub, svoje objavenie sa pri stole Juliena Greenfielda veľmi dobre a chladne naplánoval. Hattie sa tak nedobrovoľne stane súčasťou škandálu a následne obchodu medzi dvoma mužmi, ktorí spečatia jej osud.
Málokto pozná inú než chladnú tvár neúprosného obchodníka Blackstonea (napr. že sa venuje charite). Jeho snahy vylepšiť si povesť veľmi nezaberajú, pomôcť mu má aj zväzok s Greenfieldovou dcérou, no ide vlastne len o chladnú kalkuláciu. Hattie je z rýchleho vývoja situácie vykoľajená, a hoci tento príbeh začína v podstate klasicky, trochu je z toho vykoľajený aj čitateľ. Minimálne v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma dielmi série sa už tu ukazuje, že tento príbeh sa bude vyvíjať trochu inak. Hattie nemá po ruke svoje kamarátky bojujúce za ženské práva, a tak sa vlastne nemá ani s kým poradiť. Navyše aj jej matka, považujúca toto priateľstvo za nezdravé, zadržiava dcére listy od priateliek. Svadba je na spadnutie a Hattie do nej vstupuje nepripravená. Okrem príťažlivosti, ktorú voči Lucianovi pociťuje od začiatku, sa vlastne nemá o čo oprieť.
Lucian vníma Hattie ako drahocennosť a jeho drahocenné veci magicky priťahujú. Bonusom by sa preňho malo stať získanie postavenia a aj vplyvu (najmä politického), ku ktorému by mu spojenie s Greenfieldom malo otvoriť dvere. Okrem toho sa ukazuje, že za vykalkulovaným konaním voči bankárovi je aj snaha o pomstu voči grófovi Rutlandovi, na ktorú má Lucian viac než osobné motívy. Rýchle manželstvo však už v úvode zaváňa ťažkosťami. U Hattie, ktorá sa dostane do spárov pána podsvetia, to vyvolá šok, nedôveru a zmätok, čoho výsledkom je skutočnosť, že si od manžela vyžaduje odstup. Práve tým, že sa dostala do manželstva s Blackstoneom, si uvedomuje, že definitívne stratila možnosť nájsť svoju polovicu, naplniť predstavy o "pánovi romantickom", ktoré zrazu berú za svoje. A tak predostiera Lucianovi svoje požiadavky, ktoré on napodiv s pochopením prijíma. Voči manželke sa nechce prejavovať ako surovec, a tak si chce počkať na to, kedy sa k nemu priblíži sama, na základe vlastného rozhodnutia. Napriek všetkému cíti, že ho Hattie považuje za surovca a necíti voči nemu dôveru.
Krátko po svadbe sa Hattie dozvie o obchode, ktorý jej otec s Lucianom uzavrel, a rozhoduje sa pred Lucianom utiecť do Francúzska (záchranou je pre ňu Lucindina aktivita – sprostredkúva v prípade potreby možnosť ženám začať inkognito nový život). Prvý pokus je fiaskom, ale stáva sa motívom, ktorý sa v príbehu opakuje a predznamenáva celé jeho vyústenie. Napriek všetkému, čo sa medzi Hattie a Lucianom odohrá, ostávajú v nej zakorenené pohnútky, ktoré ju nútia uvažovať o tom, že manžela aj tak musí opustiť.
Blackstone ju namiesto svadobnej cesty berie so sebou na sever, kde kúpil uhoľné doly. Cesta do Drummuiru neprináša žiadnu romantiku. Lucianov život je v podstate chladný, vykalkulovaný. Hattie sa pokúša dať po všetkých udalostiach, ktoré ju sem priviedli, svojmu životu poriadok. Nové prostredie, ktoré vôbec nie je vľúdne, otvára Hattie možnosť spoznávať svojho manžela z inej stránky. Čas, ktorý Lucian delí medzi prácu (snaží sa zlepšiť podmienky ťažby uhlia, ale aj samotných baníkov) a manželku, im umožňuje navzájom sa spoznávať a pomaly zbližovať. Ono zbližovanie je naozaj pomalé, pretože Hattie sa Luciana obáva pustiť k sebe príliš blízko, čo si vyžaduje jeho ohromnú trpezlivosť, na druhej strane sa sám Lucian učí, ako ju presvedčiť, že mu môže dôverovať (pretože ho tvrdý život naučil skôr city skrývať než prejavovať, jeho život je postavený najmä na chladnej kalkulácii a zvažovaní zisku). Trpezlivosť nakoniec musí mať aj čitateľ. Tento čas autorka využíva na to, aby pred Hattie odkryla Lucianovu minulosť (ťažký život nemanželského dieťaťa, ktoré vyrástlo v blízkosti dolu podobného tomu, do ktorého sa Blackstone pokúša investovať, i jeho život na ulici, odkiaľ sa vypracoval na jedného z najbohatších mužov). A využíva ho aj na to, aby do rozhovorov medzi hlavnými hrdinami vplietla dobové otázky ťažkej práce v uhoľných doloch, práce detí, ale aj otázky dobovej politiky, ekonomiky a sociálneho systému. So všetkými týmito skutočnosťami musí čitateľ počítať, pretože to jednak výrazne spomaľuje dej, a jednak spomaľuje aj vývin vzťahu medzi Hattie a Lucianom. Mne sa dokonca stávalo, že som sa v tom pletenci všetkého, na čo chcela autorka poukázať, tak trochu strácala. Iste, je to pridaná hodnota, ak čitateľ vezme do úvahy, že nečíta len prostoduchú romantiku, ktorá je plná klišé a ak ráta s akýmsi rozmerom navyše.
Hattie si práve v Drummuire obklopená chudobou a ťažkou prácou uvedomuje rozpor so životom, ktorý viedla doteraz a svetom, v ktorom vyrastala, oproti tomu, čo zrazu vidí. Obklopená všetkým, čo potrebovala, si uvedomuje, že aj aktivity na univerzite a v spolku žien vlastne pre ňu predstavovali len akési vítané vybočenie zo života v prepychu. Až tu si začne uvedomovať podstatu toho za čo Lucinda Tedburyová bojuje a pokúsi sa nájsť spôsob, ako ženám v dole pomôcť (napr. ich prehovára na účasť v odboroch). Popri tom napriek všetkej snahe držať si Luciana od tela obaja podliehajú vzájomnej príťažlivosti. Ani to však nerieši problém, ktorý sa tiahne okolo Hattie – manželovi nedôveruje a má pocit, že manželstvom s ním stratila slobodu, lebo to nebolo jej rozhodnutie. Čitateľ tak čaká na situáciu, ktorá bude pre Hattie napriek všetkým Lucianovým snahám dostatočne presvedčivá. Neustály návrat tohto motívu spôsobí, že koniec príbehu je príliš natiahnutý a pôsobí umelo. Hattie preziera bolestivo a jej konanie neustále vracia jej vzťah s Lucianom na začiatok.
Na ďalší príbeh rebeliek z Oxfordu som sa tešila, no moje očakávania v tomto prípade neboli naplnené. Samotná Hattie bola v tomto samostatnom príbehu postavou, na ktorú som sa nevedela naladiť. Miestami pôsobila ako rozmaznaná slečinka, nedotklivá, nerozhodná, hľadajúca sama seba a pochybujúca o sebe. Ako pozitívum azda možno vnímať, že Lucian si uvedomuje jej potenciál a neodsudzuje ju za jej ťažkosti (zjavne trpí dyslexiou, čo jej okolie považuje za jej zjavný nedostatok). Príjemná je jej snaha pomôcť ženám v banskej dedine, už viac otázna je jej schopnosť dotiahnuť tieto zámery do úspešného konca – podarí sa jej to naozaj až na konci príbehu.
Prítomnosť asistenta Mathewsa u Luciana mi bola celý čas záhadou, najmä preto, že to bola výrazne problematická postava (a Blackstone o tom dobre vedel). Chápem, že autorka potrebovala eskalujúci prvok, ktorý na konci knihy prinesie isté ohrozenie a napätie, napriek tomu mi tento motív okolo Lucianovho asistenta prišiel príliš prekombinovaný. Príbeh ako celok nie je zlý, je to stále viac ako štandard v tomto type romantickej literatúry, ale mne sa táto časť s Hattie akosi vliekla, nemala v sebe jednoducho tú iskru, ktorá ma očarila v úvodných dvoch častiach Rebeliek z Oxfordu. V prvej tretine som sa nevedela do tohto príbehu začítať a isté oživenie prinášajú až kapitoly pred jeho koncom. Koniec príbehu je podľa môjho názoru zbytočne natiahnutý. Dôvody na pocit slobody a samostatnosti či nezávislosti sú logické pri Lucinde vo vzťahu k Tristanovi Ballentineovi (mimochodom jeho čiastočnú prítomnosť v tomto príbehu som privítala, bol to jeden z mála osviežujúcich prvkov). Oni obaja vykazujú istú dávku nezávislosti a vyznieva to pri nich akosi prirodzene. U Hattie je to ako silená nadstavba, ktorá nevyznieva presvedčivo. Navyše zbytočne naťahuje záver knihy síce o dojímavé scény manželskej rozluky a následného opätovného stretnutia, no celé to pôsobí trochu prekombinovane a na môj vkus takmer zbytočne.
Hoci autorka stále dokazuje, že jej mužské postavy majú svoje kúzlo, tento príbeh som nezatvorila s uspokojením, ktoré priniesli predchádzajúce časti Rebeliek. Budem veriť, že príbeh Catriony Campbellovej moje chute z rebeliek znova napraví. Moje hodnotenie odráža skutočnosť, že prvé dve časti série stoja v mojom osobnom rebríčku romantických príbehov naozaj vysoko.
-sa
a 3/4
______________________________
_____________________________
