Tamera Alexander
The Carnton Novels:
Christmas at Carnton, novella (2017) – Vianoce v Carntone (2023)
With This Pledge, Book 1 (2019) – Prísaha (2020)
Colors of Truth, Book 2 (2020) – Farby pravdy (2021)
----------------------------------------------
Prísaha Tamera Alexanderová
30. novembra 1864 večer sa pri Frankline v štáte Tennessee odohrá ukrutná bitka, ktorá zdecimuje konfederačnú armádu a takmer pripraví o život kapitána Rolanda Warda Jonesa, vyznamenaného mississippského ostrostrelca. Jones má na bojisku vidinu a napriek vážnym zraneniam verí, že prežije. Život bez nohy si však predstaviť nedokáže, preto prinúti Elizabeth Lizzie Cloustonovú guvernantku u McGavockovcov, majiteľov Carntonu , aby zasiahla, ak sa chirurg rozhodne pre amputáciu. Lizzie svoje slovo dodrží. Kapitánovi tým zachráni nielen nohu, ale aj život.
Keď Lizzie v tú noc v náručí zomiera štrnásťročný chlapec, naliehavo ju prosí, aby odkázala jeho posledné slová zamýšľanému adresátovi. Okrem krstného mena o chlapcovi nič nevie a čoskoro zistí, že o ňom nie sú žiadne úradné záznamy. Ako má dodržať svoj sľub v krajine rozdelenej vojnou a nenávisťou? Odváži sa prijať ponuku kapitána Jonesa, že jej s tým pomôže? Počas svojej liečby na Carntone, ktorý sa zmení na poľnú nemocnicu, sa kapitán Jones do Lizzie zaľúbi. Tá je však zasnúbená s mužom, ktorého nemiluje. (i527net, 2020)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Anotácia na prebale tejto knihy prezrádza všetko, čo sa v knihe udeje, a oberá čitateľa o akékoľvek prekvapenie. Ostáva už len sledovať, ako sa bude dej vyvíjať a či sa v ňom objaví nejaké to prekvapenie. Musím povedať, že nič prekvapivé sa neudialo a dej plynul ako nenáhlivý tok rieky, ktorý len sem-tam rozčerila konfrontácia dvoch strán bojujúcich na opačných stranách barikády. Autorka sa pokúsila tento príbeh vystavať skôr na atmosfére, na opise krutosti a dopade vojnových udalostí, rovnako ako na prežívaní postáv, než na nejakej akčnosti. Aj vzťah medzi Lizzie a Rolandom sa rozvíja pozvoľne, nič také ako blesk z jasného neba netreba očakávať.
Životy členov rodiny plukovníka McGavocka z Carntonu poznačia udalosti spojené s bitkou pri Frankline, počas ktorej konfederačná armáda utrpí výraznú porážku. Zlomok chvíle spôsobí, že sa z Elizabeth Cloustonovej, guvernantky u McGavockovcov stáva asistentka doktora Phillipsa. Táto chvíľa ju uvrhne doprostred drsného kolotoča chirurgických zákrokov, ktorých cieľom je zachrániť život čo najviac raneným vojakom. V tom kolobehu asistencie pri operáciách sa stretáva s kapitánom Rolandom Wardom Jonesom, ostrostrelcom, ktorý prišiel o prsty na ruke, ale hrozí mu, že príde aj o nohu a ktorý naliehavo Elizabeth žiada, aby zasiahla a zabránila prípadnej amputácii. A hoci odborný názor doktorovi Phillipsovi hovorí čosi iné, nakoniec sa nechá prehovoriť. Situáciu však nevidí ružovo.
Kapitán Jones sa ocitá v spoločnosti mnohých mužov, ktorými je dom aj jeho okolie posiate, v starostlivosti rodiny McGavockovcov a radových sestier, ktoré im prišli na pomoc. Ženy v dome robia čo môžu, aby raneným a mnohým umierajúcim pomohli. Je ich však priveľa, autorka tento obraz zmaru podáva prostredníctvom vysilenej Lizzie, ktorá sa snaží byť úľavou v posledných chvíľach viacerým chlapom. Jedným z nich je aj neznámy chlapec, ktorý ju považuje za svoju matku a po ktorom ostalo len zopár veci, medzi nimi vytrhnutá stránka z Biblie s menom na kraji Thaddeus. Lizzie v poslednej chvíli vyslovuje svoj sľub, že odovzdá jeho správu matke.
Nasledujúce dni uvrhnú všetkých do kolotoča starostlivosti o ranených, ktorých presúvajúci sa vojaci zanechávajú u McGavockovcov, pretože nie sú schopní odísť. Je viac než jasné, že ich dni sú čakaním na unionistov, ktorí ich čo nevidieť zajmú. Na dlhé úvahy však nie je čas. Mnohí sa totiž boria s následkami svojich zranení a pooperačnými stavmi, takže obyvatelia domu majú aj naďalej plné ruky práce. Celý dom nasiakne nielen krvou a bolestnými stonmi vojakov, ale aj neistotou a smrťou. Napriek všetkému autorka svojich hrdinov obklopuje nádejou a útechou v podobe viery.
Lizzie sa pre vojakov stáva akousi nádejou, útechou ale aj svetlom. Tak ju vníma aj kapitán Jones, ktorý si zaumienil, že sa čo najskôr postaví na nohy. Je však viac než jasné, že to nebude tak skoro. Počas bezsenných nocí má priestor na premýšľanie. Kdesi tu prebleskujú aj spomienky na zosnulú manželku a dcéru. Stále viac sa však do jeho myšlienok vkráda slečna Cloustonová. Zdá sa, že náklonnosť je vzájomná, no vzlet jeho myšlienkam zahatá zistenie, že Lizzie je zasnúbená.
Lizzie si rovnako uvedomuje, že jej do života vstúpil zaujímavý muž, hoci leží ranený v jednej z izieb domu. Muž, ktorý ju priťahuje. Inak ako snúbenec Towny. No vo svojom vnútri sa zaoberá otázkou potreby dodržania slova, ktoré dala, a otázkou, ako vysloviť pravdu bez toho, aby svojho snúbenca ranila, pretože sa zaňho rozhodla vydať preto, lebo túži po rodine. Uvedomuje si svoje rodiace sa city ku kapitánovi Jonesovi, no oslabujú ju aj obavy o najlepšieho priateľa, ktorý je vystavený nebezpečenstvu tam vonku. Jej dilemu nakoniec rozlúskne sám Towny. Obavy oňho ju vyženú na bojisko, čo autorke slúži na to, aby čitateľovi ukázala obraz skazy a podporila svoje všadeprítomné myšlienky deklarované najmä prostredníctvom Lizzie o nezmyselnosti vojny. Tieto myšlienky sa v knihe objavujú v istej obmene opakovane a to pomerne často.
Boj dvoch strán vo vojne, ktorá je smerovaná aj na získanie slobody pre otrokov, zasa autorka využíva, aby predložila názory práve na túto problematiku. Treba povedať, že je to uvažovanie prispôsobené limitom žánru, ale autorka tu otvára aj otázku, do akej miery je dobré zaobchádzanie s otrokmi (ktoré predstavuje napríklad rodina McGavockovcov alebo aj sám kapitán Jones) kompenzáciou k slobode. Spoločnosť čaká zmena, otázka je, či sú všetci na takú zmenu pripravení a čo všetko ešte na ceste k skutočnej slobode bude potrebné obetovať a prestáť.
Hlavní hrdinovia konfrontujú svoje názory na otroctvo. Už tu sa prejavuje neustály návrat ak nie k rovnakým tak určite k veľmi podobným, recyklovaným myšlienkam. Vyjasniť si tento postoj a zosúladiť ho bude pre Lizzie aj pre kapitána Jonesa oriešok. Aj preto, že Lizzie svoj názor na otroctvo skrýva aj pred svojimi zamestnávateľmi. Jej prejavom akéhosi vnútorného boja proti neprávosti voči otrokom je skutočnosť, že sa podujme potajomky učiť kuchárku Tempy a černocha Georgea (ktorý príde pomáhať kapitánovi Jonesovi) čítať a písať.
Vo vzťahu k sľubu, ktorý dala, vyvíja snahu zistiť totožnosť neznámeho chlapca Thaddeusa, no ani za pomoci kapitána Jonesa a plukovníka McGavocka sa jej to nedarí. Nečakajte nejaké akčné hľadanie medzi bojujúcimi stranami alebo uprostred zničenej krajiny. Je to viac o rozhovoroch. Pomoc nakoniec príde z nečakanej strany, kontaktovanie rodiny nie je priamočiare, ale výsledok napokon prináša nádej na novú budúcnosť. Do vzťahu Rolanda a Lizzie autorka zapracovala aj prekážku v podobe možných dôsledkov kapitánovho zranenia, ktoré by mohlo mať dosah na splnenie Lizziných snov. Istým prvkom napätia je pokus niektorých vojakov o dezertáciu, a tým o diskreditáciu všetkých ktorí ostali u McGavockovcov. Objavenie unionistov však znamená aj uväznenie ranených, takže Lizzie a kapitán Jones sa nachvíľu odlúčia. Všetky tieto ťažkosti však hlavní hrdinovia prekonávajú za pomoci svojej viery, ktorej svetlo prebleskuje cez celú pochmúrnosť toho, čo ich obklopuje.
V príbehu osobito pôsobia postavy radových sestier. Svojskú atmosféru sa autorka snaží vytvoriť aj tým, že Lizzie číta vojakom Dickensovu Vianočnú koledu, pretože vojaci zažívajú u McGavockovcov Vianoce. V texte sa objavujú pasáže, ktoré pôsobia ako informácie z rešerše. Trochu to narúša plynulosť rozprávania a miestami pôsobí, že tieto pasáže patria do iného žánru. Je jasné, že autorka chcela ukázať, že sa pridržiavala dejinných udalostí, ale naozaj to pôsobí ako ruptúra, ktorá jasne oddeľuje fiktívny text od informácií týkajúcich sa vojnových udalostí – ja som si tie rozdiely jasne uvedomovala, pôsobilo to, ako keď zrazu v rádiu prepnete na inú stanicu, ktorá hrá piesne z iného žánru, bolo to citeľné.
Vadilo mi neustále opakovanie myšlienok o tom, koľko zla a nešťastia vojna prináša a na čo to vlastne bolo všetko dobré. Rozpor medzi nešťastím a bolesťou zo strát na zdraví a životoch ľudí a lokálpatriotizmom či hrdosťou je tu prítomný na každom kroku. Uvedomujem si, že téma vytvára priestor na takéto zamyslenia, ale na mňa to bolo predimenzované a pričasto sa tu opakovali rovnaké myšlienky.
V konečnom dôsledku sa príbeh nečíta zle, pôsobil však na mňa monotónne. Uveriť zamilovanosti najmä kapitána Jonesa, ktorý neustále myslí na svoju manželku a dcéru, mi prišlo miestami zaťažko. Osobne príbehy z americkej občianskej vojny nevyhľadávam a ani tento príbeh na tom nič nemení, dokonca ani s autorkinou romantickou vsuvkou, z ktorej ma napokon výnimočný pocit romantiky vďaka všetkému, čo autorka riešila okolo, obišiel. Áno, príbeh je o obete a obetavosti, no obávam sa, že spojenie Lizzie – Roland v mojej optike tú pravú romantiku neukázal a ani neutiahol.
Zaujala ma anotácia druhého príbehu z Carntonu a pevne dúfam, že môj dojem z neho bude lepší.
-sa
---------------------------
Farby pravdy Tamera Alexanderová
V meste poznačenom vojnou sa istá žena púšťa do beznádejného pátrania a istý muž musí čeliť minulosti na mieste, ktoré ho takmer zničilo.
Tennessee v roku 1866. Podľa posledného listu, ktorý Írka Catriona O’Tooleová dostala od svojho dvojčaťa Ryana, musel jej brat po vstupe na americké územie narukovať do armády Konfederácie. Keďže ho vyslali do Franklinu v Tennessee, pravdepodobne sa zúčastnil na krvavej bitke pri tomto meste, v ktorej padli tisícky mužov. Catriona opúšťa milovanú vlasť iba s kôpkou peňazí, ktoré jej Ryan poslal, a v sprievode svojej cholerickej sedem ročnej sestry Nory sa vydáva hľadať ho do Ameriky, kde túži začať nový život.
Wade Cunningham, bývalý unionistický vojak, ktorý vstúpil do radov novovzniknutej tajnej služby Spojených štátov, prichádza do Franklinu odhaliť sieť falšovateľov peňazí na povojnovom Juhu. Aby prenikol do ich kruhov, predstiera, že bojoval na strane Konfederácie. Catriona a jej nezbedná ryšavá sestra mu od prvej chvíle padnú do oka, preto ho šokuje, keď zistí, že Catriona vlastní jedny z najlepších exemplárov falošných bankoviek, aké kedy videl. Zo ženy, čo si získala jeho srdce, sa tak rýchlo stáva hlavná podozrivá v závažnom prípade, ktorého vyšetrovaním poverili práve jeho. (i527net, 2021)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
---------------------------
Vianoce v Carntone Tamera Alexanderová
Uprostred vojny a blednúceho sna o Konfederácii odhaľujú ranený vojak a chudobná vdova skutočný význam Vianoc – a obetujúcej sa lásky. Nedávno ovdovená Aletta Prescottová sa snaží, aby ona aj jej syn dokázali zvládať ťažké životné okolnosti. Keď sa banka vyhráža vysťahovaním, objaví reklamu na dražbu Ženského charitatívneho spolku a požiada o prácu – len aby zistila, že všetky pozície sú už obsadené. Potom jej náhodné stretnutie s raneným vojakom ponúkne inú príležitosť – a priateľstvo. Môže však Aletta tomuto mužovi dôverovať?
Kapitán Jake Winston, uznávaný konfederačný ostrostrelec, utrpel v Bitke pri Chickamauge zranenie hlavy. Po lekárovej diagnóze sa Jake obáva, že stratí nielen to, v čom je najlepší, ale aj svoju identitu. Kým sa zotavuje, dostane rozkaz pomáhať s dražbou Ženského charitatívneho spolku. Úctivo namieta. Nepredstavoval si, že ako vojak bude poklonkovať kŕdľu „krinolín“. Ale rozkazy sú rozkazy a on čoskoro zistí, že táto skupina žien – najmä jedna z nich – preňho znamenajú omnoho viac, než očakával.
Vianoce v Carntone, zasadené do pozadia a histórie plantáže Carnton vo Frankline v Tennessee, sú príbehom obnovenej nádeje a znovunájdenej viery v čase Vianoc. (i527net, 2023)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Dej tejto knihy (novely) autorka vsadila do obdobia pred Vianocami a do prostredia, ktoré ju podľa vlastných slov očarilo – Carntonu. Časové kontúry príbehu ohraničuje obdobie americkej občianskej vojny. Kniha uvádza aj postavy, ktoré sa stávajú hlavnými v nasledujúcich pokračovaniach tejto autorkinej série – kapitán Jones a opatrovateľka detí McGavockovcov, slečna Cloustonová. Príbeh, ktorý spája postavu zraneného ostreľovača kapitána Jakea Winstona a ovdovelú matku Alettu Prescottovú, sa odohráva na malej ploche. Práve to predznamenáva charakter samotného príbehu a je podľa mňa zároveň faktorom, ktorý mu uškodil. Ďalšou skutočnosťou, ktorá príbehu nerobí dobrú službu, je dlhá anotácia na prebale knihy, ktorá je prerozprávaním celého diania v knihe a v podstate nenecháva čitateľovi priestor na žiadne objavovanie.
Hoci zranenie v boji Jakeovi Winstonovi ukázalo, že nie je nezraniteľný, tvrdošijne sa chce čo najskôr vrátiť na bojisko. V podstate by prijal akékoľvek poverenie, len aby sa necítil nečinný a neužitočný. Preradenie na výpomoc do rodiny plukovníka McGavocka príliš nevíta, o to viac, keď sa dozvie, že tu má byť prejavom podpory Ženskému charitatívnemu spolku, ktorý vedie plukovníkova manželka. O charitatívnej akcii si myslí svoje a je presvedčený, že by sa peniaze na podporu vojakom mali dostať na svoje určenie priamejšou cestou. Toto presvedčenie ho sprevádza až takmer do konca knihy.
Carnton je zároveň miesto, kam v rovnakom čase smeruje aj mladá vdova Aletta Prescottová so svojím malým synom Andrewom. Keď ju vyhodia z práce, nemá veľa možností, ako uživiť seba aj syna a dokonca udržať aj svoj domov. Perspektíva vo svetle skutočnosti, že navyše čaká ďalšie dieťa, nie je veľmi ružová. Finančné ťažkosti ju nútia obzerať sa po novej práci, a tak keď zistí, že na Carntone potrebujú pomoc do kuchyne, neváha. Miesto je však už obsadené, zdá sa teda, že Aletta odíde naprázdno, no okolnosti sa zvrtnú tak, že okrem miesta kuchárky a cukrárky Aletta dokonca bude pracovať na stavbe betlehemu v životnej veľkosti, pretože spolok prišiel o rezbára, ktorý mal na betleheme pracovať. Aletta, ktorú otec vychovával skoro ako chlapca, pozná prácu s drevom, a tak ju pani McGavocková prijme aj na túto pozíciu. Aletta tak získava dočasný domov, pre svojho syna dokonca učiteľku a opatrovateľku v podobe vychovávateľky malého Windera McGavocka, pretože obaja chlapci si na prvý pohľad padli do oka. Okrem toho práve tu sa kríži Alettina cesta s kapitánom Winderom, ktorý je ňou od prvej chvíle očarený.
Winstonovo zranenie sa v podstate nijako výrazne neprejavuje, takže nie len jeho okolie sa pýta, aká je vlastne jeho funkcia v Carntone. Hoci má garantovať bezpečnosť charitatívnej akcii, autorka na tento motív akosi pozabudla. Jake sa tak stáva skôr pomocníkom, ktorý nosí ťažké debny, prenáša stoly a stáva sa ochotným poslucháčom tohto ženského minispoločenstva. O jeho zranení pochybuje aj samotná Aletta, ktorá až ku koncu príbehu poznáva, prečo sa vlastne kapitán nezúčastňuje bojov (slabý zrak).
Autorka vystavala postavy okolo Aletty pozitívne. Počnúc pani McGavockovovu, ktorá je síce rázna, ale starostlivá a spravodlivá a zjavne aj veľmi otvorená pomoci iným, bez ohľadu na to, o koho ide. Príbeh je naplnený každodennými aktivitami, ktoré sú pretkané rozhovormi o dosahu vojny nielen na vojakov, ale najmä na ich rodiny a na ženy, ktorých bojiskom sa stáva snaha o každodenné prežitie. Osobitým prídavkom je černošská kuchárka Tempy, s ktorou Aletta v kuchyni pracuje a vďaka ktorej autorka prepašovala do príbehu otázku zrušenia otroctva. Dianie autorka smeruje tak, aby išlo na osoh najmä Alette, ktorá práve v Carntone poznáva pocit domova. Vzhľadom na to, že ide primárne o kresťanskú literatúru, pridanou hodnotu má byť aj rozjímanie o Bohu.
Vzťah medzi Alettou a Jakeom sa buduje pomaly, najmä s ohľadom na to, že Jake trávi veľa času s Andrewom, ktorý sa stáva spojivkom medzi matkou a kapitánom. Vzhľadom na vzájomné očarenie je vzťah medzi oboma zároveň takmer instantný – na danej ploche nemá ani priestor sa nejako hlbšie rozvíjať. Aletta trpí výčitkami svedomia, pretože cíti príťažlivosť k mužovi, ktorého pozná krátko a navyše je to priskoro po tom, čo prišla o milovaného manžela. Je to teda ona, kto sa pokúša udržať ich vzťah v rovine priateľstva. Isté napätie prinesie aj nečakaná správa o tom, že jej manžel predsa len žije, situácia sa však rýchlo vysvetlí (došlo k omylu). Napriek tomu to vnesie do Alettiných rodiacich sa citov voči Jakeovi presvedčenie, že by už nebola schopná ustáť vidinu straty milovanej osoby druhýkrát, čo ju vedie k opätovnej rezervovanosti voči kapitánovi Winstonovi.
Prepašovaná tematika sily žien počas vojny je opozíciou k mužskej potrebe bojovať. Autorka tu poukazuje na postavenie ženy v spoločnosti a jej vnímaniu ako tej, ktorá sa má starať výlučne o pohodlie domova. Ženy tak nemali možnosť napriek záujmu vstúpiť do bojov v podobe akejkoľvek pomoci, okrem ošetrovateľskej. Skutočnosť, že bojovali o prežitie, nikto nebral príliš na vedomie. Sila žien sa demonštruje aj v Jakeových pochybnostiach ohľadom Alettiných schopností pracovať s drevom, pretože je to aktivita, ktorá sa primárne chápala ako mužská. Silu ženského utrpenia Jake pocíti až v Carntone.
Osobitou témou sú v knihe blížiace sa Vianoce, ktoré rovnako vyvolávajú rozporuplnosť najmä s ohľadom na zúriacu vojnu. Jakeovi sa zdajú prázdne a Aletta sa pokúša presvedčiť syna, že je nutné vážiť si každú maličkosť, ktorou ich Boh požehná. Ono požehnanie predstavuje všetko, čo Aletta zažíva najmä s ohľadom na to, že každý ďalší deň na Carntone pre ňu znamená oddialenie ťaživej skutočnosti, že vlastne nemá kam inam ísť. Jake sa tak, okrem vianočného príchodu dieťaťa, stáva súčasťou toho najlepšieho, čo ju počas Vianoc postretlo.
Kniha je krátka. A ako som spomínala, práve táto krátkosť spôsobuje všetky jej neduhy. Príbeh napĺňajú bežné činnosti (napr. príprava dražby, zabíjačka) a tie spôsobujú pocit dlhej chvíle. V rozjímaní o vzťahu Aletty a kapitána Winstona je autorka repetitívna. Ako čitateľa ma tu obchádzala nuda a uvedomenie, že tento príbeh tak akosi kĺže po povrchu, najmä ak si uvedomím, že u T. A. som zvyknutá na oveľa hlbšie prepracovanie tak postáv, ako aj samotného príbehu.
Knihu charakterizuje aj veľa autorkinho sprievodného textu zahŕňajúceho aj záverečné otázky do diskusie o knihe, nasmerované najmä na vnímanie kresťanských motívov. Osobne túto úvodnú carntonskú novelu hodnotím ako do počtu. Nemala som pocit, že by nejakým osobitým spôsobom prispela do tejto série a celý tento príbeh ma napriek snahe o pozitívne vyznenie nechal vlažnou. Hodnotím na slabšie .
-sa
--------------------------------------------------------------------------------------------------
the Belmont Mansion novels Tamera Alexander
A Lasting Impression, Book 1 (2011)
A Beauty So Rare, Book 2 (2014)
A Note Yet Unsung, Book 3 (2017)
Príbehy z Belmontu:
1. časť – Nezmazateľný dojem (i527.net, 2017)
2. časť – Výnimočná krása (i527.net, 2018)
3. časť – Nadpozemská melódia (i527.net, 2019)
-----------------------------------------------------------------------
Nezmazateľný dojem Tamera Alexanderová
Claire Laurentová zo všetkého najviac túži namaľovať niečo, čo jej prinesie uznanie, lenže jej otec od nej žiada, aby kopírovala a falšovala diela. Keď ju okolnosti donútia utiecť z domu, do cesty jej vstúpi právnik Sutton Monroe, ktorý jej preukáže láskavosť tým, že ju nevydá úradom. Neskôr jej však odmietne prísť na pomoc, v dôsledku čoho sa Claire nazdáva, že sa v ňom mýlila. Keď sa ocitne v prostredí nashvillskej smotánky, Claire začína veriť, že svoj sen preniknúť do sveta umenia má na dosah ruky. No iba ak jej minulosť ostane utajená.
Federálne vojsko zničilo Suttonovi domov, zhabalo pozemky a teraz hrozí, že ho pripraví aj o česť jeho rodiny. Vďaka odhodlaniu získať späť, čo mu patrí, odhalí pravdu, ktorá ho môže stáť viac, než si kedy vedel predstaviť. A okrem toho aj ženu, ktorú miluje.
Nezmazateľný dojem je strhujúci príbeh o národe, ktorý sa zotavuje z vojny, o vykúpení zranených a láske muža a ženy, ktorí nájdu odvahu dívať sa na seba samého i jeden na druhého v pravom svetle. Dej sa odohráva v nashvillskom historickom sídle Belmont, veľkolepej usadlosti, ktorú dala pred občianskou vojnou postaviť Adelicia Acklenová. (i527.net, 2017)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Claire Laurentová si v živote užila len málo radosti. Matka jej zomrela, otec jej nikdy nedoprial pocítiť náklonnosť, ktorú by rodič svojmu dieťaťu mal dať. Vďaka jeho aktivitám v umeleckej oblasti je v podstate každú chvíľu na úteku, a tak si Claire nepokúša žiadne miesto priveľmi obľúbiť, lebo vie, že možno nepotrvá dlho a bude si musieť znova baliť kufre. Jej jedinou radosťou je maľovanie. No ani to si nemôže užiť naplno. Otec – majiteľ malej galérie – jej talent nechváli, no núti ju falšovať obrazy, resp. maľovať repliky, ktoré on potom predáva klientom. Claire vlastne prebrala štafetu po matke, a rovnako ako ona, ani Claire sa z otcových obchodným machinácií nevie vymaniť, hoci sníva, že tento život ukončí a začne kdesi ďaleko s čistým štítom, ako skutočná maliarka Claire Laurentová, ktorá bude môcť maľovať to, čo sa jej páči a pod čo sa bude môcť podpísať vlastným menom.
Je jasné, že tento otcov život tak povediac na hrane zákona nespeje k ničomu dobrému. Keď galériu vykradnú a Clairinho otca zrania, je Claire zrazu na úteku. Nové miesto, noví ľudia, bez peňazí, bez batožiny, len s adresou v ruke, kde má počkať na „strýka“ Antoina DePaula a na ďalšie správy. Nový príbytok však Claire neprivíta prívetivo (okrem toho sa dozvie o otcovej smrti) a ona sama cíti, že čosi nie je v poriadku, a tak utečie. Ruka osudu ju vedie do kostola, kde prečká noc a ráno jej dá nečakane novú šancu.
Zhodou okolností sa dozvie o tom, že istá Adelicia Acklenová hľadá asistentku, a tak sa o miesto uchádza. Bez skúseností, v požičaných šatách, čelí žene, ktorej nie je ľahké vyhovieť. Na prekvapenie všetkých Adelicia Acklenová urobí z Claire svoju asistentku. Na skúšobnú dobu. Ak uspeje s oslavou narodenín jej syna, miesto si udrží. Claire sa tak púšťa do boja. Nielen s nedôverčivými obyvateľmi Belmontu, ale aj s dospievajúcim mladíkom, ktorého jej nápady vôbec nenadchýnajú. Ale čo vymyslieť pre ľudí, ktorí vďaka svojmu bohatstvu zažili všetko, čo si len smrteľník môže predstaviť?
V knihe je cítiť, že je to úvod do série. Keď sa Claire dostane do Belmontu, autorka ponúka čitateľovi podrobnú prehliadku domu – zvonku aj zvnútra a je cítiť, že je týmto miestom fascinovaná. Chápem, že autorka chcela priblížiť miesto, ktoré jej učarovalo a kam zasadila svoje príbehy, ale kým sa Claire dopracuje k podstate svojho príchodu na Belmont, je to dosť rozvláčne. Taká je vlastne celá prvá tretina knihy.
Adelicia Acklenová sa prejaví ako impozantná (nie v zmysle veľká) žena. Dáma, ktorá veci pomenúva pravým menom, a často to znie ostro. Jej sila sa prejavuje v mnohých smeroch a čitateľ spolu s Claire postupne odhaľuje jej minulosť, osud, ktorý ju priviedol na toto miesto, urobil z nej jednu z najbohatších a najvplyvnejších žien v meste. Ženu, ktorú si nie je radno pohnevať. No autorka odhaľuje aj jej tajné, boľavé miesta, bolesti, ktoré formovali jej život a osobnosť. Je to autorkina oslava ducha ženy, ktorá sa nenechala zlomiť ani vojnou a ktorá napriek tomu bojuje o očistenie svojej reputácie v spoločnosti, lebo mnohí sa na ňu dívajú ako na zradkyňu. Práve preto potrebuje po svojom boku niekoho, kto jej pomôže krehko nadobudnuté uznanie upevniť.
Zrada akosi spája Adeliciu aj so Suttonom Monroeom. U tohto mladého šikovného právnika sa ten pocit spája s otcom – lekárom, ktorý bol vyhlásený za zradcu, vďaka čomu prišla rodina – a teda aj Sutton – o majetok. Sutton si vyčíta toto odsúdenie, lebo si myslí, že je za otcovým rozhodnutím nepodpísať dohodu práve on. Očakáva rozhodnutie odvolacej komisie, a hoci tuší, že výsledok nebude taký, ako dúfa, čakanie mu ponúka priestor na vyrovnanie sa s vedomím, že osud sa vždy nemusí vydať smerom, ktorý očakávame.
Sutton je Adelicii veľmi oddaný, je pripravený urobiť čokoľvek, aby ochránil jej záujmy, a tak je to aj vo vzťahu k novým zamestnancom, teda aj ku Claire. Žene, ktorú isté ráno stretol v kostole, pomohol jej, a ktorú na svoje prekvapenie znova stretáva v Belmonte. Chvíľu trvá, kým si dovolí dôverovať jej. Napriek tomu začne po vlastnej linke pátranie, ktoré by malo odhaliť prípadné Clairine tajomstvá, ktoré by mohli Belmontu a jej obyvateľom uškodiť.
Claire Laurentová nepôsobí ako sebavedomá žena a dobre vie, že čelí nedôvere, napriek priateľskému a ústretovému vystupovaniu členov domácnosti (najvýraznejšie jej svoju nedôveru dáva pocítiť domáca pani Ruthová). No svojou usilovnosťou si napokon prepracuje cestu k ich uznaniu. Stáva sa neoceniteľnou asistentkou. Ale jej cesta za novým začiatkom, ktorú jej Belmont poskytol, nie je jednoduchá ani priamočiara. Claire naráža na limity svojho postavenia. Deje sa tak najmä vo chvíli, keď Belmont navštívia sestry LeVertové s matkou. Drobnosti, ktoré majú Claire ukázať, „kde je jej miesto“, sa množia a nie sú príjemné.
Táto návšteva má svoj dopad aj na Suttona, lebo všetci predpokladajú, že práve počas nej dôjde k jasnému zlomu v jeho vzťahu s Carou Nettou LeVertovou. Ukáže sa totiž, že rodiaca sa náklonnosť ku Claire, jej schopnosť počúvať ho, tešiť sa z každodenných drobností, veriť v jeho schopnosť dosiahnuť vlastné sny (Sutton sníva o vlastnom žrebčíne, chce trénovať jazdecké kone), je taká odlišná od pohľadu ženy, s ktorou už každý vopred spojil jeho budúcnosť. Nepochopenie najmä vo vzťahu k tomu, že je to on, kto sa chce postarať o budúcnosť svojej rodiny (Sutton neprijíma myšlienku jednoduchého prijatia dobrého zabezpečenia zo strany ženy, ktorú by si mal vziať), je to, čo upevní jeho rozhodnutie. Sutton sa tak rozhodne dať šancu vlastnej, nie očakávanej, vopred nalinkovanej, budúcnosti a otvoriť tak možnosť pre lepšiu (a úprimnejšiu) budúcnosť aj iným. Či sa to stretne s pochopením, je ale iná otázka.
Vzťah medzi Claire a Suttonom sa buduje pomaly. Osobne mám radšej knihy, v ktorých hlavní hrdinovia nie sú do seba zamilovaní hneď na druhej strane, ale ich vzťah prechádza istým vývojom. Niekomu ten vývoj takmer na dobrej štvorstovke strán nemusí vyhovovať, no dáva to priestor na vzájomné poznávanie – v rôznych situáciách. Obaja si svoju príťažlivosť uvedomujú, no nehovoria o nej na počkanie. Claire si uvedomuje, že Sutton je človek, ktorý si cení pravdu, nielen preto, že je právnik. Vie, že s tou svojou by pred ním neobstála a obáva sa dňa, keď ju minulosť dobehne. Ten pocit sa vystupňuje, keď sa jej zdá, že v meste zbadala muža nápadne pripomínajúceho Antoina DePaula. Na jeho vstup do Clairinho zdanlivo usporiadaného života v Belmonte si však čitateľ počká. Aj na odhalenie jej minulosti, ktorá môže všetko zničiť. Odhalenia pre čitateľa očakávane spojené s prípadom falšovania obrazov, na ktorom Sutton pracuje, prídu až takmer na posledných stranách a vyriešenie je vzhľadom na blížiaci sa koniec knihy rýchle.
Claire je dopriate siahnuť aj po svojom sne – namaľovať svoj vlastný obraz. V meste sa totiž koná aukcia nových, mladých talentov, kam by mohla svoj obraz prihlásiť. Namaľovať ho však nebude ľahké. Nielen preto, že nebude jednoduché nájsť tú správnu inšpiráciu a vdýchnuť jej život, ale aj nájsť si na maľovanie čas, lebo Claire musí byť poruke svojej náročnej zamestnávateľke.
Mnohé obrazy v knihe čitateľ očakáva. Nie je to nič, čo by nepredvídal, ale autorke sa darí veci opísať tak, že to v žiadnom prípade nepôsobí násilne, ani obohrane. Vzťah Sutton – Claire sa rozvíja sugestívne, citlivo. Claire cíti ťažobu svojej neúprimnosti a Sutton tiež nepatrí k mužom, ktorí sa zdôverujú ľahko.
Dej nie je nijako dynamický. Plynie medzi Clairinými povinnosťami a usporadúvaním spoločenských akcií, vďaka ktorým sa Adelicia snaží vrátiť svojmu menu reputáciu. Claire odhaľuje jej tajomstvá – cieľom je zjavne vybudovať u čitateľa vzťah k postave, ktorá sériu spája – no pre mňa ostáva Adelicia (aj vo vzťahu už prečítanej druhej časti) v istých momentoch postavou, voči ktorej moje sympatie kolíšu. Autorka neostáva dlžná ani označeniu kresťanského románu – no zakomponovanie otázok osobnej viery jednotlivých hrdinov je veľmi citlivé a nenásilné, nie je toho priveľa. Pôsobí nevtieravo a nie ako „za každú cenu“. Spája sa skôr s osobnými pocitmi viny, bolesťou, ktorú si v sebe nesie každá z postáv, potrebou odpustenia, dôvery v to, čo sa okolo postáv deje, hoci príčinu ani dosah toho, čo sa okolo nich práve deje, nevidia. Je to o viere, že to, čomu nerozumieme, má predsa len svoj zmysel, ktorý sa raz ukáže... a možno nie, ale to ani nie je podstatné.
Kniha ako úvod do série na mňa oproti pokračovaniu pôsobila trochu rozvláčnejšie. Už tu sa dajú vypozorovať typy postáv, ktoré autorka vykresľuje – hlavní hrdinovia a tí, čo ich obklopovali, mi pripomínali postavy z Výnimočnej krásy; to isté sa týka motívov (napr. dvorenie Andrewa Stantona), ale to je prirodzené. Ak však hľadáte medzi romantickými knihami aj pridanú hodnotu, určite po tejto autorke siahnite.
-sa
-----------------------------------------------------------------------
Výnimočná krása Tamera Alexanderová
"RUŽOVÁ nie je farbou, ktorú si Eleanor Braddocková objednala, ale možno zjemní temperamentnú ženu, ktorú zocelila vojna, a ktorá má pred sebou ešte jeden boj.“
Nevýrazná a prakticky uvažujúca Eleanor Braddocková vie, že sa nikdy nevydá, ale vďaka posledným slovám umierajúceho vojaka uverí, že jej život môže mať aj napriek tomu zmysel. Zaumieni si, že nájde vdovu po vojakovi. Bez peňazí a so snahou postarať sa o svojho chorého otca prichádza Eleanor do panského sídla Belmont, kde žije jej teta, Adelicia Acklenová, najbohatšia – a asi aj najnáročnejšia – žena v Amerike. Adelicia trvá na tom, že svojej neteri nájde manžela, ale jednoduchý prejav láskavosti privedie Eleanor na úplne inú cestu – rozhodne sa postaviť domov pre ženy v núdzi a pre ich deti, ktoré prišli o svojich otcov v občianskej vojne. A hoci Eleanor pozná svoje srdce, vie aj to, že jej teta nikdy neschváli to, o čo sa snaží.
Arcivojvoda Marcus Gottfried prišiel do Nashvillu z Rakúska, aby našiel život, ktorý si vyberie sám, namiesto života, ktorý mu určili iní. Marcus tají svoje kráľovské dedičstvo a túži spojiť svoju vášeň pre prírodu so záľubou v architektúre, ale jeho plány začleniť prírodnú krásu do plánov domova pre vdovy a deti sú v protiklade s tým, čo si želá Eleanor. Práca na domove Marcusa a Eleanor zbližuje, nachádzajú spoločný záujem, ale aj lásku, ktorú ani jeden z nich nečakal. Lenže Marcus nie je mužom, ktorého Adelicia pre Eleanor vybrala, a keby ním aj bol, je tu ešte niekto, kto pozná jeho tajomstvá, a chystá sa ich všetkým vyzradiť.
Od jednej z najpredávanejších autoriek USA Today, Tamery Alexanderovej, prichádza román o odvážnej mladej žene, ktorú to ťahá k skupine ľudí, na ktorých nashvillská spoločnosť zabudla, a aj k mužovi, do ktorého sa neplánuje zamilovať. (i527.net, 2018)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Anotácia tejto knihy v podstate prezrádza všetko a nenecháva čitateľovi veľa priestoru na objavovanie. Eleanor Braddocková skutočne začína svoju púť ako dobrovoľníčka v poľnom lazarete. Stretnutie s ťažko ranenými mužmi ju vedie k poznaniu, že život je celkom iný, ako si doteraz myslela. Táto skutočnosť mení celé smerovanie jej budúcnosti. A to vrátane snahy nájsť majiteľku vreckovky, ktorú prijala od zomierajúceho muža spolu s odkazom, ktorý by rada odovzdala. Jej pátranie dlho neprináša výsledky, ale vreckovka je jej sprievodkyňou i pripomenutím toho, aký ťažký býva osud.
Ani jej osud nie je veľmi naklonený. Vo vojne ako mnohí iní prišla o brata. Jej otec, kedysi významný muž upadol do psychickej choroby, ktorá sa zhoršuje a nevyhnutnosť jeho liečby pripraví rodinu o všetko, čo mali. Jedinou nádejou je rodina v Belmonte, vďaka ktorej otec môže nastúpiť na ústavnú liečbu a Eleanor nájsť útočisko. Aspoň na čas.
Už úvod umožňuje trochu poopraviť niekoľko nezrovnalostí v anotácii. Eleanor nad sebou neplače, ani nad svojím osudom, hoci jej je prirodzene ľúto, čo všetko stráca. Najviac ju však trápi otcov stav. Eleanor má celkom dobrú predstavu o tom, ako sa finančne postarať o seba a o svojho otca. Potrebuje však pomoc s prvotnou investíciou, a to je vec, s ktorou u svojej tety nepochodí. Preto sa svojho sna postaviť sa na vlastné nohy vďaka reštaurácii vzdáva. Aspoň sčasti.
Objekt, ktorý si vybrala, síce nedokáže udržať, ale podujme sa ho po dohode s majiteľom aspoň upraviť, aby mali šancu na jeho rýchly nový prenájom. Ako Eleanor zistí, majiteľ je veľmi príjemný vdovec. Keď vo štvrti, kde sa budova nachádza, naďabí na hŕstku chudobných žien, zaujme ju jedna, ktorej ponúkne pomoc. Naomi nie je jediná vdova s biednym osudom, ktorá sa snaží v novom svete, kam prišla s rodinou za lepším životom, prežiť. Ona a jej syn Caleb sa stávajú Eleanorinou pomocou. Keď sa Eleanor rozhodne uvariť pre radosť večeru pre Naomi a jej syna, ani netuší, ako Calebova žiadosť priviesť na ďalšiu večeru priateľov všetko zmení.
Eleanor sa ani nenazdá a z jednoduchej večere pre pár detí sa stane čosi, čo sa roznesie do ulíc a privedie k nej ohromné množstvo žien a detí. Zaobstarať jedlo pre všetkých však nie je jednoduché. A rovnako nie je jednoduché utajiť to pred tetou.
Tete sa samozrejme jej iniciatíva nepáči. Má totiž celkom presnú predstavu o tom, ako zabezpečiť Eleanorinu budúcnosť – a to aj napriek tomu, že ona už na vydaj a na rodinný život rezignovala. Adelicia sa ju snaží zaradiť do miestnej smotánky, je teda jasné, že jej reputácii angažovanie vo vzťahu k vareniu pre vdovy a ich deti nepomáha. Ale paradoxne sa práve to stáva Eleanoriným víťazstvom. Neter jednej z najbohatších žien v Nashville totiž nemôže utiecť pozornosti. A to, čo sa malo stať jej odsúdením, sa vďaka jednému novinovému článku, ktorý vôbec nebol mierený pozitívne, mení na čosi, s čím nikto nerátal. Eleanor sa podarilo to, čo za celé roky nashvillská liga žien nedokázala, hoci pomoc núdznym mala byť ich hlavná úloha. A túto skutočnosť nemôže ignorovať ani Adelicia Cheathamová. Napriek tomu si snaží zachovať svoju tvár a na prvý pohľad necháva angažovanie Eleanor pod krídla ligy na jej rozhodnutie.
Eleanor si však veľmi dobre uvedomuje, do akej pozície sa dostáva, a že jej teta to v žiadnom prípade nepovažuje za výhru. Len čo totiž skončí celý kolotoč okolo výstavby útočiska pre vdovy a deti, jej úloha sa skončí. Nahradí ju puto s mužom, ktorý si takéto aktivity u svojej manželky nepraje. Predstava života po boku Lawrencea Hockleyho, precízneho, stručného, pragmatického a priam sterilného muža, bohatého bankára bez talentu čítať odkazy neverbálnej komunikácie ľudí (čo hraničí s ignoráciou) okolo seba Eleanor v hĺbke duše desí. Je to však cena, ktorú je sprvu ochotná zaplatiť najmä kvôli otcovi.
Marcus Gottfried je napriek v knihe spomínanému spojeniu s rakúskou monarchiou autorkinou fiktívnou postavou. Je jasné, že svoj pôvod pred všetkými tají. Aj on prišiel za svojím snom. Zanechať po sebe čosi výnimočné v podobe výnimočnej stavby opery. Naráža však na prekážky, ktoré ukazujú na korupciu v najvyšších kruhoch mesta a jeho sen sa stále vzďaľuje. Nie je však z tých, ktorí by sa vzdávali. Rovnako ako jeho záľuba v botanike ho naučila trpezlivosti, aj tu trpezlivo prijíma iné výzvy. Už prvé stretnutie s Eleanor predurčuje smerovanie ich vzťahu. Ona ho považuje za pomocného záhradníka, on jej dlho tento omyl nevyvracia. Jej správanie k nemu je osviežujúce. Najmä preto, že ona vníma svet celkom inak a tak trochu ponúka Marcusovi inú optiku. Eleanor nie je žena, ktorú by si v starom živote vybral. Ale životné rany ho zmenili, takže vie oceniť, čo sa skrýva v človeku. Mimochodom, Marcus je hrdina, ktorý nemá problém získať si čitateľské sympatie od prvej chvíle. Najmä tým, ako sa správa k ľuďom okolo seba.
Obaja majú dôvody na tajnosti. Eleanor predovšetkým vo vzťahu k otcovi. Lebo jeho zdravotný stav sa stále v súdobej spoločnosti považuje za hanbu. Marcus tají svoj skutočný, vnútorný dôvod, ktorý ho viedol k odchodu z Európy – bratova smrť a nie príliš vrúcny vzťah s otcom. Obaja zároveň taja, že ich vyhliadky na budúcnosť sú previazané s kýmsi iným. Veci vyplávajú na povrch postupne a nie vždy v príhodnej chvíli. Dôsledkom je to, že ten malý krôčik, ktorý k sebe stihnú spraviť, sa mení na obrovský krok späť. Prichádza s uvedomením si toho, že túžba a realita sú dve rozdielne veci.
Aj keď ide o romantický príbeh, a je jasné, ako skončí, cesta k spoločnej budúcnosti nie je taká priamočiara ani jednoduchá. To nakoniec naznačuje už samotný rozsah knihy.
V knihe silne rezonuje odkaz dobrého skutku. Nie je dôležité, aby vás ľudia za to, čo robíte oslavovali, ale je dôležité, aký pocit vaša snaha v iných zanechá. A dobrý pocit sa vždy k vám vráti. Pretože hoci veci nejdú na prvý pohľad ako chceme, dopad toho, čo robíme, je oveľa širší, než dokážeme vidieť. V knihe je badať silu vzťahov – rodinných i priateľských, ktoré jasne predstavujú hodnotu. Pozitívne je aj posolstvo nádeje a viery (hoci to nie je nijako okaté a násilné), potreba nevzdať sa a nerezignovať, lebo súčasťou života sú aj prehry, smútok a aj bolesť a zmarené sny, ktoré sa nakoniec naplnia celkom inak, než si predstavujeme.
Eleanor i Marcus majú na prvý pohľad samostatné príbehy, v ktorých sa stretávajú s množstvom ľudí, vďaka ktorým si uvedomujú všestrannosť a rôznorodosť ľudských osudov. Tie dve sprvoti akoby samostatné línie sa v istých momentoch pretínajú. Doslovne, ale aj prostredníctvom iných postáv – najmä tety Adelicie (pri ktorej som počas celého príbehu osobne nevedela, či k nej cítiť sympatie, alebo ju neznášať) či malého Caleba a iných. V deji sa objavujú zvraty, ktoré čakáte (napr. zistenie, že muž, s ktorým sa Marcus stretáva v liečebni, kde buduje záhradu, je vlastne Eleanorin otec, objavenie Marcusovej snúbenice, predvídateľnosť správania niektorých žien z ligy). V podstate je tento príbeh vo svojej základnej vzťahovej línii medzi Eleanor a Marcusom predvídateľný, ale podľa mňa mu to vôbec neuberá na čare. To, čo totiž čitateľ nevie odhadnúť, je, kedy a ako mu ten zvrat autorka predostrie. A Tamera Alexander to robí veľmi príjemne s dávkou očakávanej romantiky. Mne osobne vadilo len záverečné Eleanorino váhanie, či prijať Marcusovu ponuku na manželstvo. To natiahnutie knihy o tri kapitoly tak vyznelo trochu ako apendix, ale je to autorkina voľba.
Napriek hrúbke sa tohto príbehu netreba báť. Je dejovo bohatý, veľmi sugestívny a ľudský a podľa môjho názoru určite stojí za prečítanie. Myslím, že pohladí dušu.
-sa
-----------------------------------------------------------------------
Nadpozemská melódia Tamera Alexanderová
Rebeka Carringtonová, husľová virtuózka, ktorá získala vzdelanie vo Viedni, sa votrie na konkurz s dirigentom Nashvillskej filharmónie. Ženy sú však príliš krehké stvorenia a nemôžu zvládnuť námahu, ktorú od nich hra v orchestri vyžaduje. Rebekina nádej rýchlo zhasne, pretože dirigent sa musí podriadiť názoru verejnosti. A aby toho nebolo málo, Adelicia Acklen Cheathamová, pani Belmontského sídla, s ním súhlasí.
Uznávaný dirigent Nathaniel Tate Whitcomb je novým vedúcim Nashvillskej filharmónie. Píše symfóniu, ktorou sa chce zapísať do dejín hudby, ale nedarí sa mu ju dokončiť. Navyše ho často bolieva hlava a podivne mu v nej bzučí, symfóniu však musí dokončiť pred slávnostným otvorením novej budovy opery. A nielen to. Chce ju dopísať skôr, ako ten, ktorý ho najviac inšpiroval – jeho otec –, zomrie. Jeho bolesti sa zhoršujú a on je presvedčený, že jedine Rebeka mu môže pomôcť dokončiť dielo. Dokáže získať jej dôveru, keď ju obral o jej sen? (i527.net, 2019)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Voľne nadväzujúce príbehy z Belmontu uzatvára tretia časť, príbeh Rebeky Carringotonovej. Tá sa práve vrátila po štúdiu hudby vo Viedni domov. Nie je to však návrat šťastný a už vôbec nie taký, ako by si predstavovala. Postávajúc pred domom svojich rodičov uvažuje, čo by mala urobiť. Vrátiť sa tam veľmi neponáhľa, lebo stará matka, ktorá ju poslala do Rakúska, nečakane zomrela, s matkou, ktorá neodpovedala na jej listy, si prestala rozumieť a namiesto otca ju v dome čaká otčim, Barton Ledbetter, pri pomyslení na ktorého Rebeke po chrbte behá mráz. Zvažujúc svoje možnosti sa odváži len na návštevu vernej kuchárky Delphie.
Keď sa dozvie o konkurze do miestnej filharmónie, je už neskoro, ale pokúsi sa o malý zázrak. Popravde, vie, že má len pramalé šance a stretnutie s prekvapivo mladým maestrom Witcombom ju o tom presvedčia. Hoci ocení jej hru na hoboji, prijať ženu si nemôže dovoliť. Aj keď je Rebeka na také rozhodnutie v podstate dopredu pripravená, čosi na jeho postoji ju raní a urazí. S tým pocitom odchádza v ústrety nejasnej budúcnosti. Našťastie jej nie veľmi príjemná pani Murpheyová ponúkne pomoc v podobe inzerátu na miesto učiteľky hudby u Adelicie Cheathamovej. Rebeka nevie, čo ju čaká. Uvedomí si, že to vlastne nemala byť pomoc. Stretnutie so silnou, ráznou a zásadovou ženou ju prekvapí. Našťastie miesto učiteľky dostane.
Tate Witcomb má problém. Okrem toho, že sa nevie zbaviť svojho perfekcionalizmu, zdá sa mu, že dostať z hudobníkov v zoskupení, ktoré vedie, dokonalosť, ktorú si predstavuje, je čosi, čo sa mu nikdy nepodarí. V meste vyrástla budova novej opery a v deň jej otvorenia, ktorý sa neúprosne blíži, by mala zaznieť jeho symfónia, ktorú sa mu nedarí dokončiť. Trápia ho bolesti hlavy, miestami mu vypadáva sluch, čo ho značne znervózňuje. Navyše mu mecenáši filharmónie posunuli ako asistentku slečnu Penningtonovú, ktorá netuší, čo je to notový zápis, zato sa pokúša koketovať s ním. A do toho všetkého potrebuje v tajnosti udržať vlastné tajomstvo, ktoré by ho mohlo stáť tak ťažko nadobudnuté miesto uznávaného dirigenta.
Keď mešká na večeru, počas ktorej sľúbil Adelicii Cheathamovej, že ju budú sprevádzať jeho hudobníci a nedostaví sa jeho prvý huslista, má pocit, že sa všetko rúca. Prekvapivo tu zbadá Rebeku, ktorú odmietol, ale dôvody jej prítomnosti neodhalí. Keď pri odchode hudobníkov ktosi nečakane zahrá na poschodí na husliach, Tate je rozhodnutý odhaliť fantómového huslistu a dostať ho do svojho orchestra. Rebeka, ktorá si dovolila zažiť pocit, keď jej hru počúva publikum, nepríde o svoju prácu len vďaka svojmu výnimočnému talentu a sľubu, že sa o jej hre u Cheathamovcov nikto nedozvie. Adelicia Cheathamová však zariadi, že sa stáva Witcombovou asistentkou. Tou skutočnou. Ktorá pozná noty a ktorá môže byť dirigentovi naozaj nápomocná. Tate si uvedomí, že hoci sa nezhodnú na všetkom, jej prítomnosť má naňho pozitívny vplyv. Konečne sa mu darí posunúť sa v komponovaní. Navyše sa medzi nimi rodí čosi, čo ich k sebe priťahuje. Ani jeden z nich si však nedovolí, aby ich city premohli. Rebeka minimálne preto, že sa obáva toho, že Tate tajne berie ópium. K tomu záveru ju vedú jeho nevyspytateľné citové výkyvy, častá nervozita, náladovosť, podráždenosť a bolesti hlavy. Obáva sa, lebo podobných náznakov bola svedkov v umeleckom svete vo Viedni. Keď navyše v Tateovej kancelárii objaví ópium, je si istá, že objavila jeho tajomstvo.
Keď jeden večer nečakane ukončí ich stretnutie a vybehne preč, aby stihol vlak, neodolá a sleduje ho. Nie je to prvýkrát, čo Witcomb smeruje na stanicu. Rebeka netuší, prečo sa uznávaný dirigent usádza v nevyhriatom vozni druhej triedy, smeruje kamsi do Chicory Hollow a navyše sa pred cestou prezlieka. Kdesi na konci sveta tak odhaľuje tajomstvo pôvodu maestra Nathaniela T. Witcomba, pochádzajúce z hôr, ktorý sa stal dirigentom a muzikantom vďaka mecenášovi. Tu poznáva jeho rodinu a uvedomuje si, prečo svoje korene skrýva. Pre smotánku by bol jeho pôvod neprijateľný. Navyše zisťuje, že ópium je pre Tateovho ťažko chorého otca. Tate chce svoju symfóniu dokončiť práve kvôli nemu a venovať mu ju.
Čas strávený v horách Rebeku a Tatea viac zbližuje. Dokážu si povedať to, čo v meste nie. O svojich snoch, odhaliť čosi z minulosti. Ale aj povedať si, čo ovplyvňuje ich vzájomnú spoluprácu na symfónii. Od tohto momentu sa veci posúvajú.
Posúva sa aj zbližovanie medzi Rebekou a Tateom. V knihe, ktorá je rozsiahla, autorka rozvíja viacero motívov. Niekoľkokrát vracia dej z Nasvillu do Chicory Hollow, najmä kvôli stavu Tateovho otca. Ten sa niekoľkokrát mení a pomáha vyplaviť na povrch niekoľko tajomstiev – Tate odhalí, že požiadal o konzultáciu svojho zdravotného stavu a dozvedel sa, že nezvratne smeruje k hluchote, Rebeka v ťaživom rozpoložení Witcombovho domu odhalí, že vie hrať na husle a Tate pochopí, že ona je ten zázračný huslista, ktorého hľadá. Napredovaniu ich spoločného vzťahu však tak akosi prekáža Rebekina snaha ísť za svojím snom. Dostať sa do New Yorku a získať miesto u dirigenta Leplina. Tate, ktorému pomáha dokončiť symfóniu, sa podujme na oplátku pomôcť jej dosiahnuť tento sen.
Okrem týchto línií autorka sleduje aj vývin vzťahu medzi Rebekou a jej matkou, ktorý sťažuje prítomnosť Rebekinho otčima. On bol dôvodom, pre ktorý ju stará mama poslala za more, pretože vypozorovala jeho záujem o Rebeku. Rebeka ho dokonca podozrieva z toho, že zabil sluhu Demetria, ktorý sa ju snažil chrániť. Autorka Ledbettera spája aj s Chicory Hollow a s tunajšími baňami, v ktorých sa objavujú nový majitelia, zavádzajúci nové pravidlá, čo vyvoláva medzi baníkmi nepokoje. U Rebeky sa objavuje podozrenie, že Ledbetter ukradol peniaze po starej matke a je pre ňu ťažké prekonať vplyv, ktorý má na jej mamu. Iným motívom je Rebekin stret s Darrowom Fultonom, prvým huslistom filharmónie, ktorého pozná už od detstva a s ktorým má nakoniec Tate problémy. Tento stret poukazuje jednak na jeho aroganciu, a jednak na dobový pohľad na ženy, ktoré sa rozhodli venovať hudbe.
Príbeh vrcholí na pódiu v novo otvorenej opere, kde odznie Witcombova symfónia. Je to Rebeka, ktorá ju nakoniec zachráni a užije si svoje prvé skutočné pódiové vystúpenie. Ovácie samozrejme neprídu od všetkých. Autorka zachováva dobovú protipólovosť v tomto názore, no Rebeku obklopuje ľuďmi, ktorí jej fandia. Budúcnosť je otvorená, Witcomb svoj cieľ dosiahol, teraz je rad na Rebeke.
Aj v tomto príbehu je v pozadí viera. V porovnaní s predchádzajúcimi jej tu čitateľ nájde najviac. Najmä vo vzťahu k životu v horách v Chicory Hollow, ale aj v listoch, ktoré zanechala Rebeke stará mama. Knihou sa silno tiahne motív obety a cesty, ktorou nás osud nevedomky vedie. Nie žeby som proti tomu niečo mala, nakoniec toto dielo sa charakterizuje ako kresťanská literatúra, no miestami som mala pocit, akoby už autorke dochádzal dych a potrebovala niečím zaplniť stránky – je tu napr. veľa odkazov na biblické texty. Áno, bolo to dojímavé, ale či to bolo viac ako hra na city... Možno ako povzbudenie pre toho, kto to potrebuje, to funguje. Ja sa priznám, že na mňa tento príbeh zapôsobil najmenej. Tateovo spojenie s horalmi mi nesedelo – radšej by som privítala zastrčenú štvrť v meste. Jeho nervozita, perfekcionalizmus a priam až arogancia v prvých dvoch tretinách knihy z neho nerobili príťažlivého hrdinu. Rebekina láska k hudbe a presýtenosť hudbou vôbec v tejto knihe ma až tak nebrali.
Možno je to aj dôvod, prečo som túto knihu čítala tak dlho a na etapy. Nevylučujem však, že niekomu to môže vyhovovať. V každom prípade sa T. A. číta dobre. Stále ide v rámci romantickej literatúry o nadštandard. Moje hodnotenie odráža porovnanie v rámci celej trilógie.
-sa
--------------------------------------------------------------------------------------------------
____________________________________________________
