Červená knižnica

Clare Marchant 

Tajemství panství Saffron Hall Clare Marchantová

Amber, zdrcená osobní tragédií, se přestěhuje k dědečkovi do Norfolku do jeho honosného sídla, aby mu pomohla dát do pořádku rozsáhlou knihovnu. Ve staré věži objeví téměř pět set let starou modlitební knížku a odkryje pohnutý příběh šlechtičny z doby Tudorovců, která má s Amber společného víc, než si dívka vůbec dokáže představit. (Alpress, 2024)

₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪ ₪

 Tento príbeh kombinuje dve časové línie a osudy dvoch žien spojené so starým sídlom Saffron Hall. Historická časť príbehu sa odohráva v rozmedzí rokov 1538 – 1541 a sústreďuje sa na osud mladej Eleanor, súčasná v roku 2019, pričom v jej centre je Amber. Dej začína konečnou scénou v panstve Saffron Hall, keď Eleanor prichádza o čerstvo narodenú dcéru aj o manžela a do modlitebnej knižky píše záhadný odkaz.

 Osud sedemnásťročnej Eleanor sa začína komplikovať vo chvíli, keď po smrti jej otca preberá ich panstvo nový majiteľ, lord William, ktorý na Ixporth prichádza aj so svojou manželkou Margaret, nenávistnou ženou a malým synom Robertom. Eleanor tuší, že jej osud je spečatený, čoskoro jej totiž nájdu manžela. Je jasné, že bratranec sa jej potrebuje zbaviť a urobí tak veľmi rýchlo. Kupec Greville Lutton, ktorý vlastní panstvo v Norfolku, je veľmi bohatý vdovec.

Jedinou Eleanorinou radosťou je pobyt v blízkom kláštore, kde ju učili skladovať zeleninu, ovocie, zavárať, ale aj pestovať a zužitkovať liečivé bylinky, vyrábať masti a tinktúry a najmä pestovať šafran, ktorého cibuľky dostane ako svadobný dar. Okrem toho sa Eleanor pokúša iluminovať. Všetky tieto vedomosti mieni využiť ako nová pani Grevillovho panstva. Už tu sa objavuje základná charakteristika tejto dejovej línie – sústredenie na každodenné činnosti a istá rozvláčnosť. Do nového domova sa s Eleanor odoberá aj jej kamarátka Joan. Od manžela dostáva do daru modlitebnú knižku s mottom manželovej rodiny Dum spiro spero (Kým dýcham, dúfam.).  

 Linka z roku 2019 sa upriamuje na Amber Mortonovú, ktorá prišla o dieťa (dcéra Saffron sa narodila mŕtva) a v snahe vyrovnať sa s bolesťou sa utiahla na staré sídlo, ktoré vlastní jej starý otec, aby tu katalogizovala knižnicu. V podstate sem ušla pred rozpadajúcim sa životom s manželom kňazom Jonathanom. Dej spustí poškodenie veže, ktoré vyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Budova je kultúrna pamiatka, autorka okrajovo naznačuje Amberine ťahanice s úradmi. Pri rekonštrukcii sa nájde stará modlitebná knižka, ktorú sa Amber rozhodne preskúmať pred odovzdaním do múzea, pretože môže odkazovať na históriu tohto miesta a dokazuje jeho existenciu v 16. storočí. Navyše ju zaujme tajomný zápis na stránkach knižky, v ktorom rozoznáva odkaz a je presvedčená, že musí prísť na to, čo tento záhadný odkaz znamená.

Pátranie po histórii Saffron Hallu vníma ako jeden zo spôsobov vlastného vyrovnávania sa s osobnou tragédiou. O pomoc požiada kamarátku Becky, ktorá je historičkou a venuje sa dejinám stredoveku. Na sídle Milfleet navyše cíti niečiu prítomnosť (skrz vôňu, cíti prítomnosť ducha a je presvedčená, že je to duch majiteľky modlitebnej knižky Eleanor). Rovnako je presvedčená, že jej tajomstvo je spojené s vežou, o ktorej sa povráva, že je prekliata. Mohlo by byť Milfleet to isté sídlo ako Saffron Hall? Amber sa pokúša nájsť pozostatky priľahlej kaplnky a dôkaz toho, že sa tu pestoval šafran.

 Eleanorino pásmo sa venuje jej spoznávaniu nového domova, v ktorom ju Grevillovo služobníctvo neprijme dobre (najmä majordomus Hugh). Svoju pozíciu panej domu si bude musieť vybojovať najmä s ohľadom na bývalú Grevillovu manželku. Okrem toho spoznáva jeho dcéru Jane. Tá sa tu niekoľkokrát mihne, jej zástoj v príbehu je však celkom okrajový. Ako nakoniec viacero iných vecí (napr. prítomnosť či skôr tušenie Eleanorinho ducha v súčasnoti). Dej sa tu vlečie a upadá do opakovaného cyklu v priebehu roka.

Eleanor aj tu zistí, že v blízkosti je kláštor, kde spoznáva predstaveného Mathewa a brata Rufusa. Vzhľadom na svoju silnú vieru žiada, aby sa domácnosť pravidelne zúčastňovala bohoslužieb. Tento motív prináša do deja ohrozenie v podobe zatvárania kláštorov a Cromwellových žoldnierov, ktoré sa nevyhnutne blíži aj sem. Sám Greville zvláštne vieru nerieši, ale manželke nebráni, aby sa jej držala. Väčšinu času trávi v Londýne, kde sa pokúša stúpať na rebríčku kráľových dvoranov. Domov sa vracia sporadicky. Ak sa vráti, je to na krátky čas. Jeho vzťah k novej manželke je však ústretový a bezproblémový.

Eleanor svojou húževnatosťou, ktorú obracia najmä na pestovanie šafranu, znásobí jeho majetok, pretože z doma vypestovaným šafranom obchoduje, a to vo veľkých množstvách. Pani Saffron Hallu si podľa očakávania upevní svoje postavenie aj vďaka znalosti bylín, ktoré pomáhajú jej poddaným a starostlivosťou o domácnosť. To prináša do deja nudu, pestovanie šafranu totiž stojí na opakujúcich sa činnostiach, ktoré sprevádza len striedanie ročných období, čo knihe pridáva len na siahodlhej popisnosti. Eleanor porodí Grevillovi dediča a ich rodina sa rozrastie o hluchonemého chlapca, sirotu Thomasa, ktorý Eleanor v pestovaní šafranu výdatne pomáha.  

 Amber skúma Eleanorine zápisky a pokúša sa odhaliť identitu Mary, o ktorej píše. Svoje pátranie vníma osobne. U starého otca sa v skutočnosti skrýva pred manželom. Situácia medzi nich kladie bariéru, nevedia nájsť východisko, čo vedie ku kríze. Sama si však postupne s Beckinou pomocou uvedomuje, že ani jej manžel situáciu nezvláda tak, ako sa na prvý pohľad zdá, a že bude musieť za záchranu ich manželstva zabojovať. Postupne tak dáva manželstvo s Jonathanom dokopy, otvára sa, zdôveruje sa mu so svojím objavom. Jonathan považuje Eleanor za stratenú dušu, ktorá nespočinie v pokoji, kým niekto nesplní jej prosbu.

 Historická línia príbehu sa odohráva na pozadí nástupu anglikánskej cirkvi ako jedinej viery v krajine. Greville je ochotný kvôli postupu v hierarchii vplyvných mužov na londýnskom dvore urobiť čokoľvek a tomuto cieľu podriaďuje aj svoj rodinný život. Dejový zvrat, ktorý sčasti vytrháva rutinný život na Saffron Hall, prinášajú Cromwellovi žoldnieri, ktorí rabujú kláštory, čo neobíde ani kláštor blízko Eleanorinho domova. V tejto situácii pani domu pomôže dvom mníchom z kláštora utiecť do Francúzska aj so vzácnou relikviou. Pomôže jej v tom tajomstvo komnaty vo veži.

 Medzitým Grevillova hviezda na dvore stúpa kvôli priateľstvu s Francisom Derehamom, ktorý sa dostáva do priazne kráľovnej Catherine (s ktorou mal kedysi pomer). Lenže politická situácia sa rýchlo mení a čitateľ už na začiatku tuší, ako to celé dopadne. V roku 1940 je Francis Dereham obvinený, Grevilla umučia a Eleanor už len dostáva správu o jeho smrti a prepadnutí majetku v prospech koruny. Dúfať môže len v jedinú záchranu, odvolať sa na pomoc dvom mníchom a utiecť do Francúzska, so sebou si pritom berie cibuľky šafranu. Tesne pred odchodom však ukryje vo veži svoje najväčšie tajomstvo, mŕtvu dcéru Mary.

 S objavom Maryiných pozostatkov pomáha Amber manžel Jonathan. Ich nájdenie je pre oboch onou potrebnou katarziou, aby nielen Mary a Eleanor, ale aj oni dvaja našli svoj pokoj. Po vyše roku sú tak schopní vrátiť sa k svojmu životu a novej nádeji v zmysle hesla, ktoré Amber našla v Eleanorinej modlitebnej knižke.

 Kniha predstavuje minimálne dva aktuálne stále čitateľsky obľúbené prvky – ženské ústredné postavy, z ktorým minimálne jedna (najčastejšie tá z minulosti) je na svoju dobu v niečom pokroková a stojí za úspešnosťou svojho mužského náprotivku; osudy žien sú niečím prepojené, pričom žena v súčasnosti odkrýva nejaké tajomstvo z minulosti, popri čom sa vyrovná s vlastnou aktuálnou situáciou; a striedanie dvoch časových pásem. Historická línia tejto knihy stojí na pozadí udalostí v tudorovskom Anglicku.

 Knihu charakterizuje lenivé tempo. Množstvo nevyužitých vedľajších liniek napojených na postavy, ktoré sa pohybujú v Amberinom okolí. Autorka sýti text zbytočnými informáciami, ktoré samy o sebe oslabujú nezáživný dej. Navyše dej sa utápa v slovíčkarení, všednosti, množstve podradných sprievodných informácií. Kým sa dej posunie aspoň o krok ďalej, trvá to nekonečne dlho. Rozvláčnosť sa prejavuje aj v zbytočnom recyklovaní tém aj myšlienok. Dej upadá do každodennej rutiny. Aj postavy na mňa pôsobili nudne a beh hlbšej psychologickej kresby. Eleanor vzhľadom na svoju nevyzretosť sa voči Grevillovi správa občas hystericky. Jej posadnutosť šafranom je skôr protivná ako zaujímavá.  

 Napätie v tejto knihe, ktoré mala priniesť historická časť, je tu podané len sprostredkovane a skrz Grevillove listy, ktoré popisujú, čo sa deje na kráľovskom dvore. Tieto informácie sú zároveň strohé. Navyše čitateľ neznalý historických okolností tudorovskej éry a postáv si ani nebude vedieť domyslieť, o čo vlastne ide. Takéto budovanie napätia je nedostatočné a podľa mňa kĺže po povrchu. Stáva sa prostou informáciou, nenúti čitateľa udalosti prežívať spolu s postavami a zaujať k nim akýkoľvek postoj, okrem nezáujmu.

 Poznám lepšie napísané knihy pracujúce s dvoma časovými pásmami, zaujímavejšie a aj s väčšou dynamikou a tajomstvom, ktoré dokáže čitateľa udržať v napätí od začiatku až do konca. Niekto môže namietať, že toto je príbeh o nádeji, vyrovnávaní sa s bolestnou stratou. To všetko je síce pravda, ale pravdou je aj to, že C. Marchamová tejto téme vtlačila vo svojej knihe svojím štýlom punc priemernosti a zabudnuteľnosti. Viem, že v slovenčine aj češtine vyšli aj ďalšie autorkine knihy. Po tejto skúsenosti si však ich čítanie radšej dvakrát premyslím.  

-sa