Valerie Bowman
The Footmen´s Club Series (Klub lokajov):
1. The Footman and I (2020; Frances Wharton – Lucas Drake, Earl of Kendall) – Lokaj a ja (Ikar, 2021); Lokaj a já (Ikar CZ, 2021)
2. Duke Looks like a Groomsman (2020; Julianna Montgomery – Rhys Sheffield, Duke of Worthington) – Paholok a ja (Ikar, 2022)
3. The Valet Who Loved Me (2020; Marianne Notley – Beau Bellham, Marquess of Bellingham) – Komorník, ktorý ma miloval (Ikar, 2023)
4. Save a Horse, Ride a Viscount (2021; Theodora Ballard -Ewan Fairchild, Viscount Clayton) – Skrotený vikomt (Ikar, 2023)
5. Earl Lessons (2021; Annabelle Bellham – David Ellsworth, Earl of Elmwood) – Grófove lekcie (Ikar, 2024)
6. The Duke is Back (2022; Sophie Payton – Phillip Grayson, Duke of Harlowe)
_______________________________
Lokaj a ja Valerie Bowmanová
Nájsť si manželku, ktorá by nebažila len po titule a peniazoch, sa grófovi Kendallovi zdá nemožné. S priateľmi preto vymyslia trochu nebezpečnú hru. Čo ak ani jedna z dám nebude poznať jeho pravý pôvod? Stačí predstierať, že je sluhom v letnom sídle svojho priateľa, a uistiť sa, že na zozname pozvaných hostí nebude chýbať dostatok vydajachtivých slečien.
Frances Whartonová sa viac ako o manželstvo zaujíma o práva obyčajných ľudí. Matkinu snahu nanútiť jej vhodného manžela sa rozhodne bojkotovať tým, že sa správa ako skutočná fúria. Sama sebou môže byť len v prítomnosti vnímavého a charizmatického lokaja Lucasa, ktorého stretáva na každom kroku. Príťažlivosť a vášeň medzi nimi sa nedajú poprieť, ale čo sa stane, keď Frances odhalí Lucasovu skutočnú totožnosť? Dokáže aj naďalej milovať muža, ktorý je stelesnením všetkého, čím opovrhuje? (Ikar, 2021)
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Dej tejto knihy je v podstate veľmi jednoduchý a naznačuje ho samotná anotácia. Štyria priatelia sa pri poháriku v krčme stavia, že nedokážu vydržať nepoznaní v úlohe sluhu, čo by minimálne jednému z nich malo pomôcť nájsť si vhodnú manželku – takú, ktorá by ho nechcela len kvôli peniazom a titulu a ktorá by bola vo svojej podstate čo do vzťahu k iným ľuďom skvostom. Jediný zadaný člen tejto skupiny – vikomt Clayton (autorka sa k jeho príbehu v sérii vracia v jej štvrtom pokračovaní Save a Horse, Ride a Viscount) im ponúkne na túto maškarádu svoj dom a pozve doň členov smotánky, aby si medzi pozvanými mladými adeptkami na manželku mohli jeho priatelia vybrať tú pravú a aby si tu v prestrojení overili ich morálku. Prvý na rade je Lukas Drake, gróf Kendall, ktorý s útokmi vydajachtivých žien na svoju slobodu bojuje už dlho a po tom, čo mu jedna z nich zlomila srdce, sa spoločnosti skôr vyhýba.
Do Claytonovho domu mieri aj Frances Whartonová, ktorú matka núti vydať sa za sira Reginalda. No Frances chce ostať slobodná a viac ako manželstvo ju zaujíma politika – nepáči sa jej najmä nový zákon o zamestnávaní, o ktorom by mal parlament hlasovať. Je rozhodnutá hovoriť so všetkými vplyvnými mužmi, ktorí by mohli hlasovanie ovplyvniť. Matke však sľúbi, že sa aspoň niekoľko dní na návšteve u Claytonovcov bude tejto téme vyhýbať. Frances je rozhodnutá matkinu snahu vydať ju bojkotovať tým, že sa bude správať ako fúria, aby svojho potenciálneho nápadníka odradila. V tomto snažení sa jej podarí iba ak jeden výstup na sluhu pri podávaní večere, čím jej snahy končia. Navyše sa potom cíti natoľko vinná, že sa rozhodne dotyčnému sluhovi ospravedlniť. Netušiac tak naďabí na prezlečeného Lucasa Drakea, ktorého toto gesto očarí natoľko, až pochopí, že toto je práve tá žena, ktorú sem prišiel hľadať.
Francesine snahy vyhnúť sa sirovi Reginaldovi sa miešajú s jej snahou stretnúť sa s grófom Kendallom, ktorý zákon o zamestnávaní predkladá, lebo to sľúbil svojmu staršiemu bratovi (vníma to ako záväzok po jeho smrti). Jeho úsilie o získanie hlasov mieri na sira Reginalda, ktorý však za podporu zákona očakáva ďalšie politické výhody a v podstate Kendalla vydiera. Frances netuší, že finančná situácia je v jej rodine príliš zlá a že nakoniec bude nútená ponuku od sira Reginalda prijať aj kvôli budúcnosti mladšej sestry. Medzitým sa však v knižnici stretáva so sluhom, na ktorého pri prvej večeri kričala a zisťuje, že je veľmi kultivovaný a vzdelaný. Dokonca sa s ním môže rozprávať aj o zákone, ktorý ju tak zaujíma. Pri tejto téme je veľmi rázna, je spravodlivo nahnevaná a čitateľovi je hneď od začiatku jasné, že Francesine idey ohľadom tohto zákona prekračujú všetku naivitu a prvoplánovosť. Ak malo toto ozvláštniť charakter hlavnej hrdinky, u mňa to malo skôr opačný efekt. Celá diskusia medzi Lucasom a Frances je navyše povrchná a vágna. Celkom úsmevne pôsobia argumenty typu – som proti prijatiu tohto zákona, „lebo mi záleží na spravodlivosti. Záleží mi na iných ľuďoch viac ako na sebe a svojich známych“ (s. 107).
Stretnutia medzi ústrednými hrdinami sú sledom umelých „náhod“, ktoré autorka využíva podľa toho, ako sa jej to aktuálne hodí. Takúto náhodilosť vidieť aj v iných okolnostiach, ktoré hrdinov obklopujú. Okrem neustáleho vracania sa k zákonu o zamestnávaní sa hrdinovia vlastne nemajú o čom baviť. Čitateľa to však skoro začne nudiť. Navyše sa dej odohráva v zásade na dvoch-troch miestach, z ktorých jedno je už spomínaná knižnica a druhé miestnosť, v ktorej sa pravidelne stretávajú štyria priatelia, ktorí uzavreli stávku, aby sa pozhovárali o tom, čo im deň priniesol.
Nečakajte ani vývin nejakého vzťahu medzi Frances a Lucasom, je odsunutý na okraj a degradovaný na niekoľko odstavcov – takto si ja romantiku nepredstavujem. Obom je okamžite jasné, že sa priťahujú, o čom neustále dookola premietajú v mysli. Aj dej medzi nimi sa vo variáciách opakuje – v podstate je to Lucas skladajúci drevo pri kozube, Frances, ktorá ho pozoruje, rozhovor o zákone bez hlbšej pointy, bozk, dohodnutie ďalšieho stretnutia. Frances sa do „milostného dobrodružstva“ s Lucasom púšťa bez zábran, hoci ho chce dať dokopy so svojou slúžkou. No predtým si chce s ním užiť. Akýmsi prvokom napätia medzi hrdinami má byť skutočnosť, že Frances nazýva predkladateľa sporného zákona bastardom, ktorému by to rada natrela, netušiac, že onen bastard je vlastne sluha, s ktorým si tak rozumie. O Kendallovi si na základe ohlasu jeho zákona domýšľa, že je odpudivý, protivný a bachratý.
Lucas je po dvoch stretnutiach do Frances zamilovaný, pretože pochopil, že práve Frances je žena (či skôr na ich vekový rozdiel dievčina), ktorú túžil nájsť a cíti výčitky svedomia, že ju klame. Keď zistí, že sa má vydať za sira Reginalda, skľučuje ho žiarlivosť, no rozhodne sa Frances ponúknuť alternatívu budúcnosti, ona ho však s ohľadom na jeho zradu odmieta. Jeho teatrálny výstup pri odhalení vlastnej identity, pretože mu Frances ukázala, podčiarkujem, rozdiel medzi spoločenskými triedami, je len ďalším v množstve trápností, ktoré sa na škodu knihy ani tu nekončia. V závere autorka ešte ponúka zmierenie hrdinov a pridáva absurdnú posteľovú scénu, v ktorej sa Frances hrá na femme fatale a ktorá rozčarovanie z knihy už len neuveriteľne násobí.
Keby kniha dostala iný formát, pokojne by sa vošla do harlequinskej edície. K takému hodnoteniu môže viesť nielen sadzba knihy, ale aj jej obsah a, bohužiaľ, aj autorské uchopenie, hoci musím povedať, že aj v HQ edícii sa dajú nájsť oveľa kvalitnejšie počiny. Autorka nijako nevyniká rozprávačským talentom, o štylizačnej vybrúsenosti ani nehovoriac – občas som mala pocit, že je to preklad z vydania easy english. Nenájdete tu zážitok z diania v knihe, ani z práce s jazykom. Text kĺže po povrchu, je preň príznačné neustále opakovanie motívov alebo už povedaného. Popravde mi čítanie spôsobovalo kŕče a musela som sa veľmi premáhať, aby som knihu po prvých štyridsiatich stranách neodložila nabok s nálepkou „nečitateľné“.
Text je tu jednoduchý, dej extrémne priamočiary, nejakú hĺbku tu hľadať nemožno. Množstvo vecí tu pôsobí nevierohodne a nerealisticky. Priamočiarosť, banálnosť rozhovorov, povrchnosť vo všetkých aspektoch príbehu mi vadila. Nič také teatrálne, bezduché a prosté som už dávno nečítala. Pre mňa sa Valerie Bowmanová nikam neposunula, z každého jej riadku kričí plochosť, šablóna a klišé, čo ovplyvňuje môj osobný názor na otázku autorkinho talentu písať (akékoľvek) romantické knihy. Je to také začiatočnícke, neskúsené a nevyzreté písanie, ktoré by som akceptovala v prípade, že by išlo o autorkinu prvotinu, ale nie je to tak. Oproti predchádzajúcemu pokusu čítať jej sériu Playful Brides som nenadobudla pocit, že by sa V. B. niekam kvalitatívne posunula a zlepšila a popravde pri tomto potenciáli som skôr skeptická. Za tento pocit sa nebudem ospravedlňovať ani autorkiným skalným fanúšikom, lebo mám toho načítané dosť a aj od romantickej knihy očakávam istú kvalitu, ktorú som tu nenašla. Existuje oveľa viac lepších autorov, ja odporúčam – než stratiť čas pri tejto knihe, investovať do niečoho iného – aj finančne.
Osobne sa prikláňam k negatívnym hodnoteniam tejto knihy a k tým, ktoré pozitívne hodnotia len sľubne sa rozvíjajúci úvod, kým sa hra na sluhov nezačne. Potom je to už len „patetické blekotání“ (mikika na databezeknih.cz), plochý a teatrálny príbeh, bez uveriteľnej interakcie medzi hlavnými hrdinami, navyše s už spomínaným absurdným koncom. Po tejto skúsenosti ma odhalenie príbehov ďalších členov Klubu paholkov (hoci sa zdali na prvý pohľad zaujímaví) vôbec neláka. Tejto knihe prisudzujem 
s dôvetkom, že ma ovplyvnila obálka knihy a so záverečným rozčarovaným konštatovaním, že knihu odkladám do police medzi knihy so síce pôsobivou romantikou na povrchu, ale s prázdnym príbehom vo vnútri.
-sa
_______________________________
The Playful Brides Series
1. The Unexpected Duchess Inspired by Edmond Rostand’s Cyrano de Bergerac – Lucy Upton & Derek Hunt Duke of Claringdon
2. The Accidental Countess Inspired by Oscar Wilde’s The Importance of Being Earnest – Cassandra Monroe & Captain Julian Swift
3. The Unlikely Lady Inspired by Shakespeare’s Much Ado About Nothing – Jane Lowndes & Garrett Upton
4. The Irresistible Rogue Inspired by Philip Barry’s The Philadelphia Story – Daphne Swift & Captain Rafferty Cavendish
4.5. The Unforgettable Hero – Cecelia Harcourt & Lieutenant Adam Hunt
5. The Untamed Earl Inspired by Shakespeare’s The Taming of the Shrew – Alexandra Hobbs & Owen Monroe Duke of Huntley
6. The Legendary Lord Inspired by George Bernard Shaw’s Pygmalion – Sarah Highgate & Christian Bancroft, Viscount Berkeley
♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠
Ikar SK:
Ikar CZ:
♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠
Nečakane vojvodkyňou Valerie Bowmanová
Lady Lucy Uptonová má ostrý jazyk, ktorého sa desia všetci džentlmeni, no zároveň srdce zo zlata. Zosnuje dokonalý plán, aby najlepšej priateľke Cassandre pomohla zbaviť sa neželaného nápadníka, vojvodu z Claringdonu. Vzdelaný a šarmantný Derek Hunt nemá aristokratický pôvod, šľachtický titul získal za zásluhy v boji proti napoleonskému Francúzsku a mravy vyššej vrstvy sú mu cudzie. Ukáže sa, že vojvoda je omnoho tvrdší oriešok, než sa na prvý pohľad zdalo. Lucy s prekvapením zistí, že v súboji s tým tvrdohlavým chlapom treba tasiť tajné zbrane, ako sú dômyselné intrigy, britké slovné prestrelky a napokon bozky. A tak prehry striedajú malé víťazstvá a napokon sa bojuje o to najcennejšie, o lásku. Tej sa však stavia do cesty čestný sľub a zmysel pre povinnosť... (Ikar, 2016)
♠ ♠ ♠ ♠ ♠
V tejto knihe sa predstavuje úvod do série, ktorej ústrednými postavami sú v prvom rade tri priateľky – Cassandra Monreová, Lucy Uptonová a Jane Lowndesová. V následných šiestich častiach (a v jednom dodatku) sú na zreteli postavy, ktoré sa objavujú už v tomto príbehu – dvaja priatelia Dereka Hunta, jeho brat Adam, odvrhnutý nápadník lady Lucy.
V prvej časti sa pozornosť obracia na Cass, ale aj na Lucy, pričom príbeh, ktorý sa odohrá okolo Cassandry, ktorá je konfrontovaná s matkinou vôľou, aby sa vydala za vojvodu z Claringdonu, má zároveň naznačiť vzťahy, ktoré sa rozvinú v nasledujúcich voľne nadväzujúcich častiach. Cass sa dvorí muž, ktorý sa síce nenarodil ako šľachtic, ale svoj titul získal za zásluhy v napoleonských vojnách. Pre jej matku je dôležité, že vďaka tomu stúpne na spoločenskom rebríčku. Ona sama je síce zamilovaná do snúbenca svojej sesternice a je odhodlaná naňho počkať, ale s matkiným nátlakom a s vojvodovým dvorením si nevie poradiť. (Čo je dosť zvláštne vzhľadom na to, že doteraz akémukoľvek dvoreniu úspešne odolávala. Celý čas som uvažovala nad tým, čo mohlo spôsobiť taký náhly zlom a znemožnilo Cass otvorene odmietnuť aj Derekovo dvorenie.)
To je dôvod, prečo si na pomoc volá kamarátku Lucy Uptonovú. Tri kamarátky uzatvoria akúsi dohodu – že si navzájom pomôžu pri dosiahnutí toho, po čom túžia. Cass miluje Juliana Swifta a chce počkať, kým sa vráti z bojov, Jane túži po tom, aby jej matka prestala vyvíjať snahu na jej vydaj a radšej ju vyhlásila za starú dievku, aby sa mohla venovať intelektuálnej dráhe a Lucy sa síce chce vydať, ale nehľadá lásku, iba manžela, ktorý ju zabezpečí. Sama má s nápadníkmi problém, hoci je vyhlásená krásavica. Má totiž ostrý jazyk a každého potenciálneho manžela okamžite odradí. Svoje správanie vysvetľuje traumou z detstva a nie celkom príjemným postojom rodičov, ktorý ju dokonca prinútil bývať u svojej tety.
Prostoreká kráska na rozdiel od Cass nemá problém povedať na plné hrdlo, čo si myslí, a tak sa podujme kamarátke s nechceným nápadníkom pomôcť. Jej taktika je jednoduchá – prosto bude hovoriť za Cass. Stačí, ak sa tá postaví do tieňa a bude pritom iba ticho otvárať ústa. Nuž, pri tomto momente som si ako čitateľ pomyslela, že má azda autorka v pláne na úvod vytvoriť akúsi úsmevnú scénu, z ktorej bude v nasledujúcich riadkoch ťažiť. Nanešťastie, táto scéna s humorom nemala nič spoločné a neostala jedinou s týmto motívom. Tu sa dokonca objavilo čosi, čo mi napovedalo, že onen proklamovaný sarkazmus a výrečnosť jej hlavnej hrdinky je skôr vyumelkovanou a tak trochu násilnou hrou so slovami. Tá trochu zbytočne naťahovala riadky a spôsobovala, že sa hrdinovia točili dookola a vyzneli skôr ako dve deti naťahujúce sa na piesku o formičky. To, čo sa malo tváriť ako svieže a vtipné, sa pre mňa ukázalo ako preexponované a preverbalizované, ak nie priam umelé ťahanie za slovíčka. Nehovoriac o tom, že mi napadlo – toto predsa má byť čítanie o dospelých ľuďoch a pre dospelého čitateľa (s istou čitateľskou skúsenosťou), nie YA story zasadená do historizujúcich kulís 
. Derek Hunt sa síce nedal opiť rožkom, ale samotnej postave Lucy to nijako nepomohlo. V celom jej správaní sa v príbehu vlieklo čosi, čo podľa mňa do historickej romance nepatrí. Už v úvode sa totiž ukázalo, že autorka vniesla prvky modernosti tam, kam nepatria a kde by za žiadnych okolností neboli prijateľné. Mám na mysli časový rámec, do ktorého svoj príbeh zasadila.
Aj vyjadrovanie (a miestami aj konanie) ostatných postáv zaváňa súčasnosťou a v istých scénach sa do dobovej atmosféry nehodí. Keby ste ako čitateľ nevedeli, že ste si zvolili historickú romancu, mali by ste bez tohto vedomia pocit, že čítate príbeh zo súčasnej doby – až samozrejme na kostýmy a kulisy, ktoré postavy obklopujú. Obávam sa, že nech by bola hlavná hrdinka akokoľvek nekonvenčná, sú veci, ktoré by si jednoducho nemohla dovoliť. Iste, je to fikcia a tá trochu narúša mantinely, ale tu to bolo na môj vkus miestami príliš 
.
Ale vrátim sa k samotnému príbehu. Lucy je rozhodnutá ukázať nafúkanému vojvodovi, kde je jeho miesto. Tu sa prejaví jej prvá črta – prchkosť, ktorá okamžite prisúdi Derekovi nálepku namyslenec a predznamenáva jej postoj a správanie voči nemu. Autorka sa tohoto kŕčovitého postoja drží zubami-nechtami. To, čo Lucy netuší, je, že Derek Hunt sľúbil svojmu smrteľne zranenému priateľovi, že sa postará o lady Cassandru a je rozhodnutý dodržať svoj sľub za každú cenu. Aj keď sa dozvie, že ona miluje iného muža.
Derek Hunt je vykreslený ako srdcom vojak, ktorý zo svojho nového postavenia nie je nadšený, lebo maniere spoločnosti mu nikdy nešli pod zuby. Má oslavovať víťazstvo tak, že sa bude pretŕčať medzi smotánkou. To, čo ho hnevá, je aj skutočnosť, že mu napriek niekoľkým žiadostiam nedovolia vrátiť sa na kontinent, kde chce pátrať po svojich stratených priateľoch Donaldovi Swiftovi a Raffertym Cavendishovi, poverených tajnou misiou na francúzskom fronte. Navyše by rád ešte raz videl Juliana Swifta, ktorý leží smrteľne zranený v poľnom lazarete blízko Bruselu. Nakoniec sa na túto úlohu podujme jeho brat Collin, lebo na misiu sa vydal aj ich najmladší brat Adam, ktorý sa cvičí za tajného špióna.
Derek si zvyká na to, že kde sa objaví Cass, tam je aj Lucy. Nepríjemné je, že to skôr ona priťahuje jeho pozornosť. Nerozumie, čo proti nemu slečna Uptonová má, ale keďže ako vojak prestál nejednu bitku, bol by v tom čert, keby si neporadil s jednou papuľnatou osobou. Keďže sa jej počas svojich schôdzok s lady Cassandrou nezbaví, vyzve ju na slovný súboj. Ten sa stane senzáciou ešte skôr, ako sa začne a v meste sa uzatvárajú stávky na víťaza. Vojvodovi a Lucy chvíľu trvá, kým sa dohodnú, na čom sa vlastne budú prekárať. Nakoniec úloha pripadne vojvodovi z Claringdonu – má vymyslieť 20 duchaplnejších odmietnutí do tanca, ako je Lucyino prosté: „Nie, ďakujem.“ Po tomto expozé som mala chvíľu pocit, že príbeh a najmä vzťah medzi Derekom a Lucy zapadnú do lepších koľají. Nanešťastie sa mi to len zdalo.
Nechcem príbeh celkom odsúdiť. Čítal sa ľahko a rýchlo, čomu dopomohli krátke kapitoly. Mala som pocit, že príbehom sa vinie myšlienka, ktorá je sama o sebe príjemná, ale zabíjala ju Lucyina postava, ktorá v sebe mala príliš veľa nekonvenčnosti, a autorkina snaha vykresliť tri priateľky ako výnimočné. Navyše mi vadilo aj večné vzdychanie nad tým, aký je Derek výnimočný a krásny, i to, že každý ich stret skončil večne sa opakujúcim: „vzdáte sa Cass?“; „nie“; „takže boj pokračuje“. Lucyinu inteligenciu zabíja aj uvažovanie typu: „pre Dereka je žena len ďalšou frčkou na výložke“ . A pritom sa vojvoda tak vôbec neprejavoval.
Keď sa postavy presunú do Bathu, dej sa posunie trochu inam. Cass sa dozvie o Julianovom smrteľnom zranení a na Lucyinin popud mu píše list, v ktorom sa má vyznať zo svojich citov. Ak Lucy dúfa, že po ich odchode vojvoda zabudne na svoje zanietenie získať Cassiinu náklonnosť, veľmi sa mýli. Aj Darek Hunt totiž plánuje odísť do Bathu. Až tu pochopia, že vo vzťahu ku Cassandre hovoria o tom istom mužovi. No vojvoda si nemýli manželstvo s láskou a stále je rozhodnutý dodržať sľub. Po tomto odhalení sa Lucy rozhodne viac sa medzi nich nemiešať a prijíma dvorenie Garrettovho kamaráta lorda Berkeleyho.
Vojvoda Claringdon napodiv tento jej ústup zrazu nevie prijať. Svoje city voči nej naznačí potom, čo ju v noci prepadne v jej izbe a ona mu ošetruje zranenú ruku, pretože si svoj hnev vybil na strome. Lucy napriek tomu mení taktiku, lebo pochopí, že Dereka vedie slovo, ktoré dal umierajúcemu kamarátovi. Požiada teda Cass, aby vojvodovi dala šancu. To ale nemusí, ona tak urobí sama. Čo na tom, že Lucy z toho bolí srdce, lebo po dvoch bozkoch s Derekom konečne stratila reč? Ich vzťah sa posunie vďaka tomu, že Cass ochorie. Požiada totiž Lucy, aby robila vojvodovi namiesto nej spoločnosť. Lucy sa bráni a má výčitky, lebo bojuje s pokušením podľahnúť vášni, ktorá medzi ňou a Derekom vyplávala na povrch. Jej vnútorný monológ, ako môže takto zrádzať priateľku, trochu naťahuje strany. Ani vojvoda nezaostáva. Neustále sa preklína, že viac túži po Lucy ako po žene, ktorá sa má stať jeho manželkou, a asi po stý raz zvoláva svoju vojenskú pevnú vôľu. Nakoniec dospeje k rozhodnutiu, že požiada Juliana, aby ho toho záväzku voči Cass zbavil.
Ale Lucy sa tvári, že chce spoznať svojho nápadníka a netuší, že listy, nad ktorými sa tak rozplýva, vlastne píše vojvoda. Áno, autorka si vymyslela, že lord Berkeley skrýva rečovú vadu a práve preto požiada lorda z Claringdonu (!), aby v jeho mene vypisoval lady Lucy listy. Keď sa dozvie, že Derek chce vrátiť slovo, ktoré dal, nedovolí mu to. Nasleduje nevyhnutné odlúčenie. Claringdon nachádza útechu v návrate do Londýna a v tom, že opäť vidí svojho brata Adama. Zraneného, ale živého. Sám je rozhodnutý vrátiť sa na kontinent a po informáciách od Adama nájsť priateľov.
Lucy preruší kontakt s Cass, aby sa vyhla jej rozvíjajúcemu sa vzťahu s vojvodom. Ako býva zvykom, plány obom zlyhajú a ukáže sa, že všetko je celkom inak. Ešteže má Lucy dve vynikajúce priateľky, ktoré sa o všetko postarajú tak, že si to zamilovaná Lucy nestihne ani všimnúť. Pri hádaní toho, čo urobí, keď zistí, že jej láske k Derekovi nestojí nič v ceste, sa čitateľ namáhať nemusí. Prečo uvažovať o škandále, keď to vlastne jej prislúcha miesto budúcej vojvodkyne?
Cirkus, ktorý sa na záver odohrá vďaka Cassiiným rodičom, je už len zbytočným naťahovaním strán a trvá pridlho. Autorka do celého rozlúsknutia vtiahla aj kráľovnú a princa regenta. A príbeh dokončila presladeným Lucyiným vystúpením, ktoré dostalo Dereka na kolená .
Musím konštatovať, že som sa podľa anotácie na knihu od novej autorky tešila. No zavrela som ju bez očakávaného príjemného doznievania.
Ani samotná Cass mi svojou nemohúcnosťou, ktorá sa tvárila ako plachosť, nebola sympatická. Nepomáhali tomu ani kamarátky, ktoré sa k nej správali ako k nesamostatnému malému decku. Toto má byť hrdinka, ktorá má v nasledujúcom príbehu zabojovať o svoju životnú lásku, na ktorú čaká tak dlho? Žena, ktorá nie je schopná zo seba vylúdiť jednu vetu a iba na všetko pritakáva? Dokážem prijať motiváciu konania, pokiaľ má svoje opodstatnenie, ale toto, prosím nie . Okrem Cass si tu autorka pripravila pôdu aj na príbeh o Jane a Garrettovi Uptonovi. Naznačuje sa, že to medzi nimi iskrí nepriateľstvom. Aj ich rozhovory majú mať nádych uštipačnosti, ale ani obraz Jane vyťahujúcej na počkanie z kabelky knihu v akejkoľvek situácii a na akomkoľvek mieste, nie je veľmi vábny.
Netvrdím, že hrdinovia romantických príbehov nemajú mať výzor ideálu, ale... akosi som sa tých dokonalých, svalnatých, nádherných ľudí bez akejkoľvek vady prejedla. Akoby na svete neexistovalo nič, iba krásna dokonalosť. Pre mňa je taký hrdina nereálny. Jedinou vadou, ktorá sa tu objavuje, je rečový problém Lucyinho nápadníka lorda Berkeleyho. Inak sú všetci krásni. Derek ako boh z Olympu, so šiestimi tehličkami na bruchu . Obávam sa, že by mi prišiel reálnejší, keby čosi zo svojej dokonalosti stratil. Mám pocit, že autorka mala radšej z viacerých vecí ubrať – jej postavy a ich konanie a správanie by bolo oveľa realistickejšie a uveriteľnejšie.
Na záver ešte čosi. Neviem, prečo autorka uvádza svoj príbeh tým, že sa nechala inšpirovať slávnym Cyranom z Bergeracu – ak tým motívom mala byť skutočnosť, že Derek písal pre Lucy listy za lorda Berkeleyho, tak je to potom podľa mňa chabým odvarom. O tie listy totiž na rozdiel od pôvodnej hry vôbec nejde. Osobne tu žiadnu spojitosť nevidím. A nad komentárom kníhkupca na martinus.sk: „kombinácia Jane Austenovej s modernými autorkami romantických príbehov“ iba dvíham obočie a kladiem otázku, v čom pramení to prirovnanie 
.
Druhý diel série asi nebude mojou primárnou voľbou. Snáď by ma zaujímal príbeh Lucyinho nápadníka, ktorý vyšiel ako šiesty v poradí – jediná nedokonalá postava mi bola nakoniec akosi najsympatickejšia. Záverečné hodnotenie je výrazom mojich nenaplnených očakávaní.
-sa
♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠
Náhodne grófkou Valerie Bowmanová
V láske sa nič nedeje náhodne
Sedem dlhých rokov čakala lady Cassandra Monroeová na muža svojich snov napriek tomu, že vedela o jeho plánovaných zásnubách s pochabou sesternicou Penelope. Keby tak mohla zaujať jej miesto! Svojej šance sa chopí vo chvíli, keď si ju jej vysnívaný pomýli s Patience Bunburyovou, fiktívnou kamarátkou, ktorú si sesternica vymyslela, aby sa vyhla spoločenským povinnostiam vrátane stretnutia so svojím nastávajúcim. Obetovala by čokoľvek, aby sa aspoň na chvíľu ocitla po jeho boku, a tak sa pustí do hry s neistým koncom.
Kapitán Julian Swift po víťazstve nad napoleonskými vojskami pri Waterloo a návrate domov ani trochu netúži po manželskom zväzku, ktorý mu pred rokmi dohodli rodičia. Najmä po tom, keď sa náhodou zoznámi s tajomnou Patience Bunburyovou, krásnou, vtipnou, nezávislou a vášnivou dámou. V hlave mu však máta aj Cass, mladá priateľka, s ktorou si celé roky na vojne písal a do ktorej sa na diaľku zamiloval. Situácia sa zamotáva a zúfalý Julian dokonca uvažuje o odchode do Francúzska... (Ikar, 2016)
♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠
Lady v modrom Valerie Bowmanová
Kto by chcel za manželku hašterivú starú dievku, ešte k tomu intelektuálku? Slečna Jane Lowndesová však ani o manželstvo nestojí, a aby ani náhodou neskončila v manželskom chomúte, skrýva sa za knihou a okuliarmi v striebornom ráme ako za bojovým štítom. Janina matka by však rada dcéru čo najskôr dostala pod čepiec. Preto sa Jane s priateľkami musí uchýliť k zinscenovanému škandálu. Len tak sa vyhne nielen oltáru, ale aj tomu protivnému zhýralcovi Garrettovi Uptonovi, s ktorým sa v jednom kuse háda.
Po prežitých hrôzach vojny Garrett plnými dúškami užíva radosti života. S potešením prijíma pozvanie na vidiek, kde sa v rámci príprav na svadbu jeho najlepších priateľov stretne veselá spoločnosť. Treba sa zmieriť s tým, že tam bude aj namyslená a uštipačná Jane Lowndesová, bojovníčka za práva žien. Maškarný ples a tajný bozk však všetko zmenia a Garrett spozná, že za otvorenou knihou Jane ukrýva srdce plné vášne. Nikto však netuší, či mocné čaro lásky zapôsobí aj na dvoch tvrdohlavcov, ktorí sa kedysi skalopevne rozhodli, že svoj život nemienia s nikým zviazať. (Ikar, 2017)
♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠ ♠
___________________________________________________
