Červená knižnica

>strana 2, 3

Suzanne Enoch

• • •

1. Lekce lásky

Guvernantka nesmí nikdy zůstat o samotě s mužem. Sebemenší náznak skandálního chování by nenapravitelně poškodil její pověst. Nikdy nesmí dát najevo své city. Bez ohledu na to, jak silné je pokušení ze strany zaměstnavatele. Guvernantka nesmí pochybovat o správnosti příkazů, které jí byly zadány. I když po ní chce, aby upřednostnila touhu před důstojností? A především se za žádných okolností nesmí zamilovat do člověka, který má vyšší společenské postavení než ona. A už vůbec ne do proslulého londýnského prostopášníka, i když se jí při jeho polibcích podlamují kolena...

Alexandra Gallantová je velmi dobrá guvernantka. Nebýt nešťastné události, která ji potkala v předchozí rodině, nikdy by se nenechala zaměstnat u Luciena Balfoura, ďábelsky přitažlivého hraběte s ďábelskou pověstí. Lucien si Alexandru najal, aby zasvětila jeho sestřenici do pravidel společenského chování, ale jeho svůdná slůvka a vášnivé polibky naznačují, že má v plánu i něco jiného... To se ovšem nikdy nestane. Lucien je možná odhodlán vzdělat Alexandru na poli milostného umění, ale ona je rozhodnuta udělit mu lekci lásky... (Domino, 2006)

• • •

2. Půlnoční setkání

Půvabná a svobodomyslná Victorie Fontaineová si užívá bezstarostného života, bujarých večírků i nesčetných flirtů. Nic nedbá na to, že se dostává do řečí. Její skandální pověst ovšem bledne ve srovnání s nechvalně proslulým lordem Sinclairem Graftonem. Ten muž je pro mnohé ztělesněný hřích a nic na tom nezměnil ani jeho dlouhodobý pobyt za hranicemi. Sotva tedy mohlo někoho udiví, že když okouzlující Victorie osamí s uhrančivým Sinclairem v zahradě, podlehnou kouzlu noci a zase jednou hodí za hlavu veškeré zábrany...

Jejich vášnivý polibek ovšem neujde ostřížímu zraku Victoriina otce. Ten už není dál ochoten snášet výstřelky své lehkovážné dcery a žádá, aby se za Sinclaira provdala. Victorii se otcův nápad silně příčí – netouží stát se chotí lva salonů, jehož náruč poznala řada žen. Postupem času ovšem vytuší, že Sinclairovo hejskovství je pouhá póza, za níž se skrývá něco víc. A po první, nezapomenutelné noci plné vášně se Victoria pevně rozhodne odhalit pravou tvář svého manžela a získat si i jeho srdce, které touží napravit dávnou křivdu. (Domino, 2007)

• • •

3. Skandál 

Půvabná slečna Emma Grenvilleová je ředitelkou dívčí školy a vede své žačky v duchu vlastního přesvědčení, že ženy nejsou na světě proto, aby byly zdrojem mužské potěchy. Má až po krk nadutých šlechticů, kteří ženami pohrdají - a nejvíce ji dráždí vévoda z Wycliffu. Uhrančivý lord chce ztrojnásobit školné, aby finančně vypomohl své rodině, ale Emma je rozhodnuta jeho rozhodnutí zmařit.

Hříšně přitažlivý Greydon Brakenridge za svůj dosavadní život nepotkal ženu, kterou by nedokázal svést. I tentokrát je přesvědčen, že tvrdohlavou slečnu ředitelku dokáže dostat tam, kde ji chce mít - a posléze snad i do svého lože. Zapřisáhlý svobodný mládenec ovšem inteligentní a překvapivě smyslnou slečnu Grenvilleovou hrubě podcenil. Netušil, že jeho působení v dívčí škole vyústí ve společenský skandál, a už vůbec si nebyl ochoten připustit, že by ho Emma mohla vmanipulovat tam, kde se nikdy nechtěl ocitnout: před oltář. (Domino, 2007)

• • • • • • • • •

Tri priateľky – tri príbehy. Posledná, ktorá príde na rad, je Emma Grenvilleová. Ako prvý som z trojice príbehov čítala ten o Alexandre (Lekce lásky) a prevratný dojem na mňa neurobil – hoci som mala po prečítaní anotácie pocit, že by to mohol byť príbeh veľmi príjemný. Po rokoch som siahla aj po Škandále, s nádejou, že na mňa urobí lepší dojem. Priznám sa, tento príbeh sa mi čítal lepšie, ale oveľa lepšie by sa mi čítal pred dvoma rokmi. Mám niekoľko dôvodov, prečo – hoci lepšiemu príbehu, aký je ten v Lekcii lásky – neprisudzujem výnimočné hodnotenie. Jedným z nich je to, že som mala v ruke už niekoľko oveľa lepších kníh. Ale po poriadku...

Greydon/Grey Brakenridge, vojvoda z Wycliffu, prichádza, ako napovedá anotácia, s niekoľkými priateľmi a priateľkami na pozvanie svojho strýka do Haverly. Ako sa ukáže, ani z jednej strany to nie je celkom nezištná návšteva. Grey uteká pred uháňaním mladých dám (a pred jednou zo svojich nevyspytateľných mileniek, ktorej sa takmer podarilo dostať ho pred oltár – k úteku ho donútila jedna škandálom zaváňajúca udalosť) a strýko Denis na oplátku potrebuje jeho pomoc – Haverly je pred krachom. Vojvoda má nájsť spôsob, ako sa z finančných ťažkostí dostať. Jedným z najefektívnejších riešení sa javí samozrejme zvýšenie nájmu všetkým nájomníkom. Prvej, ktorej sa také riešenie nepáči, je Emma Grenvilleová – riaditeľka tunajšej dievčenskej akadémie. Greydonovo správanie ju pobúri, ona sa mu zasa zdá drzá. Emma samozrejme novú nájomnú zmluvu odmietne podpísať, a tak sa ich boj môže začať. Spor o nový nájom vyústi do stávky. Greyove pohnútky sú jasné – o akadémii si nemyslí nič dobré, iba to, že pripravuje mladé dámy na to, ako si uhnať manžela a jeho zámerom je takú inštitúciu zavrieť. Sám je z uháňania žien dosť otrávený, ale keby bol k sebe aspoň trochu kritický, musel by priznať, že má na tom značný podiel viny. Emmu to urazí a zaumieni si dokázať mu, aká je akadémia pre vzdelanie dievčat dôležitá. Stávka je uzavretá pred svedkami – Emminou podmienkou je vymyslieť lepší plán na záchranu Haverly, Wycliff má dokázať, že vie lepšie pripraviť mladé dámy na spoločenskú sezónu v Londýne. Pri prípadnej prehre sa buď ona podriadi novej skutočnosti a bude platiť zvýšený nájom, alebo on bude financovať akadémiu ad infinitum a navyše založí fond pre žiačky, ktoré si štúdium na akadémii nemôžu dovoliť.

Zdá sa, že pre Greya je to hra. Emma ho zaujme aj kvôli tomu, že mu nezobe z ruky ako všetky ženy, s ktorými sa doteraz stretol. Práve naopak, snaží sa mu dokázať dôležitosť toho, čomu verí. Wycliff sa samozrejme ňou cíti očarený a chce jej dať pár lekcií o správnom mieste ženy v spoločnosti a... vo svojej posteli.

Tak začnú štyri týždne, počas ktorých každý sleduje svoj cieľ. Obaja na seba samozrejme narážajú, lebo Emma dohliada na Greydonovo vyučovanie – učí 5 mladých dievčat – a on zasa na jej postup v plánovaní zmien na Haverly. Oceňujem, že autorka napriek iskreniu medzi hrdinami prvé intímne chvíle posúva až do polovice knihy a ani potom to veľmi nepreháňa. Emmino a Greyovo zblíženie samozrejme neujde pozornosti odvrhnutej milenky a prehliadaná milenka je nebezpečná, takže logika veci velí, že to bude práve žena, kto na škandalózny vzťah riaditeľky akadémie a vojvodu z Wycliffu upozorní – a čo už potom na to rodičia dievčat, čo navštevujú akadémiu, ktorú vedie taká riaditeľka... Reči sa šíria prirýchlo, takže je existencia akadémie ohrozená. Emma si dáva za vinu, že sa nedokázala po tete postarať o školu dlhšie ako dva roky, navyše ak pri tom všetkom necíti žiadne výčitky svedomia. Ona aj po prípadnom odchode verí, že si prácu nájde a dokonca navrhuje Wycliffovi, že až sa usadí, môžu na svoj vzťah nadviazať (!!!). 

Začiatok knihy až po uzavretie stávky sa mi videl celkom svieži, ale potom nastúpil pocit, ktorý ma už neopustil – a síce, že tomu celému akosi napriek všetkému chýba iskra, ktorá by vymazala onen dotieravý pocit, že čítanie knihy je pre mňa akési silené. Možno som len nemala svoj deň, ale napriek tomu:

- občas ma prekvapovali Emmine logické závery, kde všade našla v Greydonovom správaní dôvod na to, aby docielil zatvorenie akadémie;

- ich časté konfrontácie končili hádkou, ale ja som onen dôvod občas hľadala márne a pýtala som sa sama seba, prečo sa to vlastne hádajú, a prečo sa vlastne niektorý z nich cíti dotknutý;

- do hry sa zapletie aj Greydonova matka a jeho sesternica, ale nedokázala som sa zbaviť pocitu, že ono tých postáv je tam až nad mieru; navyše sa akosi umelo objavovali zrazu presne tam, kde ich autorka chcela mať – príkladom je vikomt Dare (krútila som hlavou nad jeho náhlym zjavom na ceste, kde ležal, aby zastavil nejaký koč, pričom stretol skupinu Wycliffových študentiek, aby im nakoniec ponúkol pomoc pri riešení onoho škandálu okolo slečny Grenvilleovej – v čom konkrétne tá pomoc tkvela, mi je dodnes záhadou);

- mala som pocit, že ani zapletenie piatich študentiek do hry nevnieslo očakávané osvieženie;

- rozhovory o ne/výhodnosti pestovania jačmeňa či chovania sussexského, resp. herefordského dobytka neboli – aspoň pre mňa – nijako záživné;

- samotné Wycliffovo vyučovanie by pokojne mohlo byť terčom kritiky nejedného učiteľa, zdá sa mi totiž, že akomkoľvek učení nemôže byť ani reč (osobne som nemala pocit, že by sa dievčatá o etikete naučili niečo výnimočné), to, čo sa tu odohráva, sa mi ako učenie nezdá ani v hrubých rysoch – aj keď beriem do úvahy, že dnešné vyučovanie sa s vyučovaním onej doby nedá porovnávať; jediným pozitívom možno chápať ako inovatívny prvok vyučovanie v prírode; netuším ani to, ako a kedy došlo k obratu vo vzťahu medzi ním ako učiteľom a jeho žiačkami, keď k nim zrazu pociťuje nehu a túžbu pomôcť im;

- Wycliffove myšlienky o Emme vyústia do „geniálneho“ zistenia, že zatiaľ čo iné ženy ho zaujímali len kvôli sexu, s Emmou sa zrazu... chce rozprávať (!!!), páči sa mu jej hlas a rád sleduje, ako uvažuje (mimochodom rozjímanie o Greydonových intímnych partiách mi ako predohra k prvému milovaniu prišla dosť pritiahnutá za vlasy);

- konfrontácia s rodičmi, ku ktorej po prevalení škandálu došlo, mi prišla akási prirýchla (a to napriek počiatočnému naťahovaniu a príprave) – ani sa nestačíme diviť a Wycliff ako meškajúci záchranca vtrhne do miestnosti, spacifikuje ohovárača (ktorému mimochodom na začiatku pomáhal získať jednu zo svojich študentiek, hoci vedel, že mu ide len o jej veno), vychrlí pár viet na Emminu obranu, požiada ju o ruku a všetko je zrazu vyriešené – Emmina budúcnosť aj budúcnosť akadémie;

- posledná pripomienka – netuším, kde na to prekladateľka prišla – ale aký to okazionalizmus – „rozhoďnožka“?

Takže... na záver mi ostáva len povedať, že kniha síce – napriek mojim výhradám – neublíži, ale neprináša nič prevratné a pre mňa sa príbehu nepodarilo prekročiť priemer.

-sa

_____________________________________

Lessons in Love Suzanne Enoch

 • • •

1. Pokořený svůdce

Nechvalně proslulý svůdce vikomt Tristan Carroway před šesti lety svedl půvabnou Georgianu Halleyovou. Což o to, v jeho loži se ocitla celá řada londýnských dam, ale nebohá Georgiana byla pro něj pouhým prostředkem, jak vyhrát sázku! Ze zneuctěné dívky je však nyní sebevědomá mladá dáma, která je odhodlána udělat vše pro to, aby vikomt za svůj čin draze zaplatil. Rozhodne se využít všechny své ženské zbraně a získat Tristanovo srdce – a pak odejít. Jen ať si Tristan pozná, jaké to je, žít se zlomeným srdcem! Georgianin plán bohužel brzy vezme za své, protože Tristanův pohled plný vášně v ní opět probudí touhu a ona i tentokrát podlehne jeho kouzlu. A když ji pak Tristan požádá o ruku, není si vůbec jistá, zda to není z jeho strany jenom další úklad. Anebo se jí skutečně podařilo to, co žádné jiné ženě – dobýt Tristanovo srdce? (Domino, 2010)

• • •

2. Londýnský prostopášník

Londýnská smetánka mu přezdívá Svatoušek, ale tato přezdívka je více než zavádějící. Markýz St. Aubyn je totiž mistrem ve svádění i v milostném umění, což by ostatně mohla dosvědčit mnohá z urozených dam. Půvabná Evelyna Ruddicková ví, že by se měla tomuto muži vyhýbat. Copak ale může, když je závislá na jeho dobré vůli? Ráda by pomohla dětem ze sirotčince, a ten příšerný St. Aubyn je jediný, kdo jí může v dané chvíli pomoci! Evelyna se rozhodne dosáhnout svého cíle za pomocí ženských zbraní: svede ho, a pak mu uštědří lekci. Sotva však mohla předpokládat, že jediný markýzův dotek v ní rozpoutá takovou touhu, že je pro ni nemožné odolat i jeho dalším vášnivým výzvám. Čest proslulého londýnského prostopášníka St. Aubynovi velí tu dámu svést. Jaké je ovšem jeho překvapení, když zjistí, že tentokrát je všechno jiné: nechce z Evelyny učinit pouze další oběť svého svádění, ale především ji chce přesvědčit, že není takový mizera, za jakého ho má. Dobře totiž ví, že to je jediný způsob, jak by mohl získat její srdce, po kterém tolik touží. (Domino, 2010)

• • •

3. Anglický hrdina

Lucinda Barrettová je poslední ze tří přítelkyň, která ještě nedostála svému slibu, totiž udělit lekci lásky některému z londýnských gentlemanů, jenž se nechová k dámám s patřičnou úctou. Její volba padne na krásného, leč neskutečně arogantního Geoffreyho Newcombea, o němž sní zástupy ctitelek a muži ho oslavují jako válečného hrdinu. I Lucinda si hýčká svůj sen: jak s Geoffreyem předstupuje před oltář. S uskutečněním odvážného plánu jí má pomoci i Robert Carroway, muž zcela odlišného ražení. Z války se nevrátil jako hrdina, nýbrž jako zlomený člověk, jemuž je zatěžko promluvit s členy vlastní rodiny, natož aby tančil na bálech. Čím více času však Lucinda s Robertem tráví, ke svému překvapení zjišťuje, že je to právě Robert, kdo opanuje její myšlenky i srdce. Není to vskutku snadná situace, v níž se mladá dáma ocitá: buď bude dále usilovat o přízeň žádoucího Geoffreyho a uzavře s ním velkolepý sňatek, jemuž její otec s radostí požehná - anebo dá v sázku veškeré své jistoty kvůli zoufalci jménem Robert... (Domino, 2011)

• • • • • • • • •

  V prvej časti trilógie Pokořený svůdce drží v sebe krásna Georgiana nepríjemnú spomienku na najhanebnejšieho muža, akého v živote stretla, Tristana Carrowaya, lorda Darea. Nečudo, že keď uzavrie s priateľkami dohodu o potrestaní nedžentlmenského správania, jej voľba padne bez dlhého rozmýšľania práve naňho. Dôsledne si pripraví plán a pekne krásne zaklope na dvere Dareovho domu s dôveryhodnou zámienkou. Sídlo Carrowayovcov je plné milo uštipačných tiet a večne sa naťahujúcich bratov. Georgiana sa má stať spoločníčkou jednej z Tristanových príbuzných, ktorá trpí dnou a pohybuje sa len vďaka vozíku. Rozptýlenie v podobe krásnej, mladej lady je prijaté s nadšením, samozrejme okrem Tristanovho. Jej prítomnosť nabúra carrowayovskú každodennosť, Tristanovi pripraví krušné chvíľky a vám úsmevné čítanie. Tristan sa snaží odhaliť Georgianine skryté úmysly, ale ona sa nedá len tak zastrašiť a neodhaľuje svoje tromfy lacno. Lord Dare má na pleciach celú kopu problémov, ktoré by mohol vyriešiť výhodný sobáš. Ako má však dvoriť vhodnej kandidátke na budúcu manželku, keď má všade, kam sa pohne, pred očami zvodnú a neodolateľnú ženu, ktorou sa Georgiana Halleyová stala? A ako sa má s predstieraným chladom dívať, ako ju obletujú iní nápadníci?

  A to sa do hry zamiešajú aj tetušky, ktoré tajne dúfajú, že svojimi malými intrigami pomôžu Tristanovi a Georgiane napraviť staré nepriateľstvo. Veď by z nich bol taký pekný pár...

  Niet pochýb, že aj po šiestich rokoch ich to k sebe ťahá, no obaja potrebujú skôr počúvať rozum ako vášeň. Napriek všetkým dobre premysleným plánom má zrazu Georgiana zmätok v citoch, hlavne keď si je už istá, že ani ona nie je Tristanovi ľahostajná a keď sa jej snaží dokázať, že medzi nimi v otázke vzájomnej príťažlivosti už dávno nejde o hru. Lenže v ceste nestojí iba „pomsta“, ale aj lady Amelia Johnsová, ktorá za každú cenu túži po Dareovom titule. Keď jej Georgiana navrhne priateľskú pomoc, ako splniť svoj sen, neváha. Lenže ani sama Georgiana netuší, že ju zradí vlastný plán.

  Tristan a Georgiana predstierajú vzájomné nesympatie, no za dverami sa odohráva iný scenár. Ten by mohol zničiť Georgianinu povesť a vďaka dôkazom o pomere, ktoré získa cieľavedomá Amelia, sa tak skoro stane. Ani jeden z hlavných hrdinov sa však s takým smerovaním svojich osudov nezmieri...

  Musím uznať, že autorka nabalila na svoje rozprávanie o ceste Tristana a Greorgiany k sebe dosť. A úmerne k tomu sa v príbehu hemží počet postáv. (pozn. nad Georgianou drží ochrannú ruku jej bratranec vojvoda Greydon Brakenridge z románu Skandál) Toto všetko spolu vytvorilo regentské priamočiaré čosi medzi dvorením, koketovaním a podpichovaním. Svieži závan humoru zo strán po prvej tretine kamsi vyletel a ostala nuda bezpočetných stretnutí na nekonečných večierkoch, v parkoch, záhradách... To isté stále dookola bez štipky nápadu. Kopa zbytočných dialógov. A pritom to bolo také nádejné... Asi mi lepšie ako prechádzky, pikniky, plesovanie a posedávanie v salónoch sedí viac akcie. Nezachraňujú to ani preteky na koňoch, a musím priznať, že pády zo sedla vnímam ako nevyhnutné klišé, pretože vždy viete, že to jednoducho príde. Keď si opakujem charakteristiku Tristana Carrowaya ako prostopašníka, hazardného hráča a veľmi hriešneho muža, hľadám medzi riadkami dôvod, pretože podľa prečítaného až taký skazený nemohol nikomu pripadať. Zaiste, v hĺbke duše mu šlo predovšetkým o blaho početnej rodiny a masku ľahkovážneho seladóna udržiaval navonok pre spoločnosť, aby zakryl ťažkosti, do ktorých rodinu dostal otec. Ako ináč? Chvíľami sa mi však Dareov mlčanlivý brat Robert (hlavný hrdina 3.časti trilógie) zdal zaujímavejší ako samotný Tristan. A to mu autorka venovala len zopár riadkov.

  Zaujímavé pasáže striedali siahodlhé kapitoly, v ktorých vlastne o nič nešlo. Štipka čitateľského adrenalínu sa vo mne dvihla asi toľkokrát, koľko má človek prstov na jednej ruke. Najväčší príval malo priniesť krátke dobrodružné pátranie po inkriminovaných dôkazoch v izbe lady Amelie v dome Johnsovcov. Nastane akási mela, pristihnutie inflagranti a čosi, čo ohováračské jazyky nazvú, no... dajme tomu orgiami. Jednou vetou: „Pani Enoch, Tristan a Georgiana mali radšej utekať.“

  Vraj toho hrdinovia majú dosť čo riešiť, no mnohé zbytočnosti si pridávajú sami a na môj vkus sa mohlo čo-to vynechať. Príbeh by veľa nestratil. Hroziaci škandál mohla Georgiana vyriešiť jednoducho prijatím Tristanovej ponuky na sobáš, ale... čo s tvrdohlavými hrdinkami, čo chcú tak veľmi dokazovať, že všetko musia zvládnuť samé? Potrebujú ešte pár kapitol...

  Tým, čo v tejto chvíli namietajú - nevidím v románe nič škaredé. Pravdou ale je, že mi nepotrápil bránicu ani slzné kanáliky tak ako iné. Odporúčam ho na chvíle, keď nemáte chuť valcovať svoju pozornosť napätím ani potrápiť dušu vybičovanými emóciami. Keď chcete, aby vám pred zrakom len tak niečo zľahka plynulo... a čomu neublížite, aj keď vynecháte jednu - dve kapitoly.          

si- 

• • • • • • • • •

 Stretnutie s markízom Michaelom St. Aubynom (Londýnský prostopášník) by vo vás určite vyvolalo dve krajnosti – nutkanie mu bezostyšne podľahnúť alebo vypáliť zaucho.

  St. Aubyn považuje Evelynu Ruddickovú za znudenú, domýšľavú, no na druhej strane príliš anjelskú a nevinnú, aby jej venoval pozornosť. A so slušnými dámami si on nezačína. Evie je jasné, že občas musí pre mužov ostať hlúpou naivkou, aby dosiahla svoje, pretože nemajú radi, ak žena používa rozum. St. Aubyn je však iný. Zámerne ju provokuje. Už od chvíle, čo vstúpi do brán sirotinca, ktorého správnej rade predsedá povestný prostopašník a cynický zhýralec Svatoušek St. Aubyn. Evie vie, že spôsobuje pobúrenie a riskuje škandál, no svojho cieľa pomáhať sirotincu sa nemieni vzdať. Má v úmysle život detí v sirotinci vylepšiť, o čo markíz nedbá, pretože je rozhodnutý sirotinec zbúrať a na jeho mieste vysadiť park, a tak kladie slečne Ruddickovej pod nohy čo najviac prekážok, čím vlastne iba zabíja nudu.

  Brat Viktor Evie využíva na politické ambície. V tomto smere je iba figúrkou, na ktorej vôli nezáleží. V rodine nemá až také ideálne zázemie, no našťastie sa môže vo všetkom spoľahnúť na svoje priateľky. Pomoc s plánom pre vylepšenie sirotinca prichádza od vojvodkyne z Wycliffu, ktorá bola riaditeľkou dievčenskej školy. (kniha Skandál zo série With This Ring) St. Aubyn sa mieni záťaže v podobe sirotinca, ktorý mu navyše pripomína mnoho rodinných nepríjemností, zbaviť, no na Evelynin plán hovorí áno, aby mal príležitosť ju zviesť. Hrajú hru, v ktorej sa misky váh nakláňajú viac na Michaelovu stranu, no Evie je vytrvalá a ani jeden nechce dobrovoľne ustúpiť. So vzájomnou príťažlivosťou to ide o to ťažšie. Medzi St. Aubyna a Evelynu sa stavia markízova povesť, no Evelyna aj tak krok po kroku podlieha zvádzaniu.

  Po dobrom to nejde. V snahe zachrániť sirotinec pomáhajú Evelyne deti, ale spôsob, akým vymyslia zmeniť St. Aubynov názor na zbúranie budovy, mi pri všetkej úcte pripadal pritiahnutý za vlasy. Evelynine pokusy dať markízovi lekcie slušnosti a popri tom presvedčiť ho o svojej pravde sú len výrazom jej neskúsenosti a dievčenskej naivity. Tak aj končia – Evie sa prerátala a Michael si pomstu nenechá ujsť a ešte si ju aj užije. Mala počúvať varovania. Teraz má v rukách karty St. Aubyn a mieni skončiť, až ho tá hra s Evelyniným osudom a vôľou uspokojí.

  Do St. Aubynovho plánu vychutnať si pomstu zasiahnu intrigy a Evelynu stratí skôr, ako predpokladal. Prichádza o tromf v rukách. Aj keď zmení názor, sirotinec sa pri všetkej vôli už nedá zachrániť. Tu sa však začínajú ozývať city, o ktorých si myslel, že ich nemá. Ako ospravedlnenie kúpi markíz Evelyne novú budovu a zaplatí účty na chod domova pre deti, čím splní jej sen. Má ale podmienku. Čo na oplátku obetuje Evelyna Ruddicková?

  Skĺbiť svoje predstavy s realitou nejde však tak ľahko aj preto, že Evie aktivity v sirotinci pred rodinou tají. Brat núti Evelynu do vydaja s politicky výhodným partnerom, no ona sa odhodlá konečne vziať osud do vlastných rúk a rozhodovať sama za seba.

  Prerod enfant terrible prichádza nebadane. St. Aubyn sa kvôli Evelyne pokúša napraviť svoju reputáciu a presvedčiť spoločnosť, že dokáže byť džentlmenom. Naopak Evie si uvedomí, že hoci sa snažila markíza napraviť, ako prostopašník sa jej vlastne páči a hlavne že z času na čas patrí iba jej. I ona dostala od nechvályhodne známeho St. Aubyna lekciu. Prečo by nemohla robiť, čo chce a byť trochu neslušná?

  Evelynine túžby sú jedno, bratove politické ambície druhé. Tak sa Evelynina vzbura končí zmarenými romantickými nádejami. Zo zlatej klietky cesty niet. Je na St. Aubynovi, aby dokázal, ako veľmi mu na Evie Ruddickovej záleží.

  V porovnaní s recenziami o tejto knihe moje nadšenie nebolo až také výrazné. Úvod ma navnadil, no s postupom deja sa čosi z príbehu vytratilo a nasledujúce strany mi predkladali motívy, ktoré tu už boli spolu s uponáhľaným aj bohužiaľ nie príliš zaujímavým rozuzlením (nápad s deťmi na bále oceňujem a bol závanom čohosi čerstvého, ale pre mňa ostal tak povediac na poslednú chvíľu nevyužitý, so všetkými emóciami, ktoré sa dali vyžmýkať). Pomenovanie hlavného hrdinu prezývkou Svatoušek namiesto mena, ktorá sa opakuje nespočetne veľa ráz, vo mne skôr vyvolávalo pocit, že autorka hovorí o domácom maznáčikovi, nie o mužovi, ktorého úlohou je poburovať dámsku spoločnosť. I keď zároveň sa ponúka vysvetlenie a síce, že iba pár žien oslovilo Michaela krstným menom, ale nepáčilo sa mu to, lebo to naznačovalo dôvernosť, ktorú si podľa neho nezaslúžili. Pochopiteľné... ale zbytočne rušivé. Chcelo sa mi pri tom požuť strany . Evelyna bola milá, no až tak si ma nezískala. Bola príliš manipulovateľná (i keď si v duchu myslela svoje). V slovných súbojoch so St. Aubynom sa jej iba dalo držať palce, avšak väčšinu času ťahala za kratší koniec a poddala sa rýchlejšie, než by ste to od nekompromisnej „učiteľky mravov“ čakali. Vedľa St. Aubynovej povahy pôsobila bezradne, no ktorá nevinná dievčina by sa ubránila, keby na ňu niekto chrlil také neslušnosti. Vydobyť si Svatouškovu úctu musela byť fuška. Priznávam, milujem príbehy o cynikoch, ktorým sa do cesty postaví partnerka, ktorá zlomí ich zádrapčivosť. Tu to chvíľami tak vyzeralo. Chvíľami. Ale ešte lepšie je, keď im štipka toho cynizmu ostane. Problém bol v tom, že keď si odmyslím dialógy, v ktorých sa St. Aubyn s Evelynou naťahoval, neostalo okolo nich, okrem zopár pekných scén, nič, čo by mi obzvlášť vzalo dych. To u mňa uzatvára ich príbeh na hodnote niekde medzi 50 – 60 %.

si-

• • • • • • • • •

  Príbeh Lucindy Barrettovej a Roberta Carrowaya v Anglickom hrdinovi uzatvára trilógiu o priateľkách, ktoré sa rozhodli dať lekciu najhorším darebákom londýnskej spoločnosti o správaní k mladej dáme (a nielen k nej). No ako to už býva, otázkou nakoniec je, kto komu vlastne dáva lekciu.

  Zaujímavo vyzerajúca anotácia – telesne aj na duchu zlomený bývalý vojak a jeho osud spojený s mladou dámou pre mňa predstavovali lákavú kombináciu, v prípade, že by autorka potenciál ukrytý v tom, čo spojenie takých dvoch hrdinov predstavuje, dokázala využiť. Na príbeh som teda bola zvedavá, a tak som po ňom siahla. Hoci som si pri prvých dvoch kapitolách vravela, že Robert predstavuje labilný typ hrdinu, musím povedať, že s pribúdajúcimi stranami ma príbeh tak pohltil, že som knihu prečítala tak povediac na jeden dúšok. Ostáva mi – hoci hneď na úvod – povedať, že autorka ma nesklamala, a to som po S. Enochovej siahla po veľmi dlhej pauze.

  V súvislosti s príbehom treba ešte dodať, že Lucinda sa s Robertom pozná vďaka svojej priateľke Georgiane, ktorá si v predchádzajúcom príbehu trilógie vzala jeho staršieho brata Tristana a dostala sa tak k početnej skupine švagrov (vikomt Dare má štyroch bratov a každý z nich má v tomto príbehu svoje miesto).

  Robert Carroway žije u svojho brata. Práve ubieha štvrtý rok po vojne s Napoleonom, pričom Robert rok po návrate s nikým z rodiny neprehovoril. Všetci z rodiny si myslia, že dôvodom je jeho ťažké zranenie, z ktorého sa dlho liečil, ale pravdou je, že Robert skrýva tajomstvo, o ktorom jeho rodina ani netuší. Trpí nočnými morami a panickými stavmi, preto sa kontaktu s kýmkoľvek (nevynímajúc vlastných bratov) skôr vyhýba. Správa sa skôr ako duch. Vo svojej mĺkvosti pozoruje ľudí a dianie okolo seba a tá, ktorú si nemôže nevšimnúť, je Lucinda Barrettová, priateľka jeho švagrinej. Robert je dobrý pozorovateľ a poslucháč a tak, keď sa Lucinda rozhodne udeliť lekciu lordovi Geoffreymu Newcombeovi, ponúkne sa, že jej pomôže.

  Lucinda je posledná z troch kamarátok, čo si ešte nenašla manžela a snáď o vydaji uvažuje. Jej voľba sa zdá logická a priateľky sa jej rozhodnú pomôcť a v stretnutiach s Newcombeom nahrávať. Newcombe sa dokonca páči jej otcovi a keďže generál píše pamäte z bojov a niektoré denníky mu zhoreli na lodi, resp. jeho zápisy z rôznych dôvodov nie sú detailné, vnukne mu myšlienku, že by mu s pamäťami mohol pomôcť práve Newcombe. To by pre ňu mohla byť zámienka ako tráviť viac času v jeho spoločnosti. Ponuka Roberta Carrowaya je síce prekvapivá, ale Lucinda ju s istou dávkou rozpakov prijme. Záujem Roberta o Lucindu by mohol vyvolať prekvapenie, a teda aj zvýšenú pozornosť Geoffreyho, ale to si vyžaduje, aby sa Robert pokúsil o návrat do spoločnosti.

  Robert sa snaží roztiahnuť krídla a znova zhlboka dýchať, ale ešte má strach. Lucinda je preňho ako denné svetlo, ktoré uvidel po veľmi dlhej temnej noci. Napriek svojej snahe však pri návrate do života očividne potrebuje pomoc. Vycíti to jeho švagriná, ale aj samotná Lucinda. Ten mĺkvy muž, ktorý sa stráni spoločnosti, sa pre ňu stáva zaujímavý. Medzi Robertom a Lucindou všetko spustia ruže. Ona mu prinesie odnože ako dar, lebo si myslí, že by mu záľuba pomohla a ona sama sa o ruže stará rada.

  Lucindina prítomnosť Robertovi návrat do reality značne uľahčuje, ale čeliť jej a prekonať vlastné panické stavy preňho nie je ľahké. Často ho to stojí veľa síl. Členovia rodiny sú voči Robertovi príliš úzkostliví. Jeho pokusy vrátiť sa do sveta medzi ľudí sa tak stretávajú s prekvapením. Robert má čo robiť sám so svojimi pocitmi. Prekonať strach nie je jednoduché, ale uvedomuje si, že ako samotár bude Lucinde nanič a on jej predsa chce pomôcť. Robert bojuje aj s ľútosťou, s ktorou k nemu všetci pristupujú, ale pravdou je, že nikto z rodiny nevie, ako sa k nemu správať. A on to rovnako nikomu neuľahčuje. No jeho bratia by sa nemohli volať bratmi, keby im Robert bol ľahostajný. Ak kvôli nikomu inému, tak už len kvôli tomu najmladšiemu z nich, ktorý sa obáva, že by Roberta mohol znova stratiť, je nútený čeliť realite. A tak sa znova učí prijímať prejavy náklonnosti od bratov bez toho, aby podľahol panike.

 Napodiv všetkých sa tak Robert vracia postupne do spoločnosti. Podujal sa pomôcť Lucinde udeliť lordovi Newcombeovi lekciu, ale situácia sa vyvíja tak, že by bol na jeho mieste rád sám. Lucinda preňho predstavuje nádej, takú, aká sa mužovi ako on dlho nenaskytla. Robert pozná jej otca, generála Augusta Barretta, a ten k Robertovi neprechováva pozitívne emócie. Napätie je obojstranné. Stojí za ním dávna udalosť, o ktorej obaja muži mlčia.

  Geoffrey Newcombe sa zaujíma o Lucindu rovnako ako o jej otca, ba zdá sa, že o generálovu priazeň sa uchádza o čosi viac, lebo chce získať veliteľský post v Indii. Lucindin otec je Geoffreyho záujmu o dcéru naklonený, no ona zrazu vidí, akí sú títo dvaja muži rozdielni (nie žeby to nevedela, ale náhle je to okaté). Jeden mlčanlivý, o ktorého sa rodina príliš strachuje a o pravých dôvodoch jeho bolestí nikto nič netuší. A druhý, ktorého všetci považujú za hrdinu, no stále ostáva arogantný. Ako Robert raz podotkne, hrdinovia nerozprávajú svoje príbehy, aby ich všetci obdivovali. Ktorý z nich je teda hrdina? Je hrdinstvom Geoffreyho samoľúbosť?

  Lucinda sa snaží nahovoriť si, že Roberta považuje len za priateľa, no pravdou je, že narušil jej usporiadaný život. Fascinujú ju jeho oči a je prekvapená, že ju tento samotár pustil k sebe tak blízko a dovolil jej nahliadnuť do svojho sveta. Uvedomuje si, že Robert ju priťahuje, že sa pri ňom cíti tak, ako by nemala a že priateľstvo si len nahovára. Zložité je to najmä preto, že by ho ako jej nápadníka neschválil ani jej otec. Nepriateľstvo medzi nimi si Lucinda plne uvedomí po jednom plese, keď ju na to upozorní Tristan Carroway, vikomt Dare. Robert sa sám považuje za mŕtveho. Zranenia si nenesie len na tele, ale najmä na duši. Všetci ho považujú za hrdinu, ale niektorým členom rodiny dokázal povedať aspoň to, že pri bojoch s Napoleonom nikdy nebol. Sedem mesiacov, ktoré spôsobili jeho mory, strávil celkom inde. Lucinda sa to dozvie a keďže ju tento muž priťahuje a zrýchľuje sa jej pri ňom tep, pokúsi sa zistiť, čo sa to vlastne Robertovi stalo. Kľúč sa skrýva v okolnostiach bitky pri Bayonne v Pyrenejách, v tajomstve zámku Pagnon.

  Keď zmiznú mapy ostrova sv. Heleny a dokumenty o vstúpencoch Bonaparta, začnú sa veci komplikovať. Roberta, ktorý konečne zvládol návrat medzi ľudí, obvinia zo zrady. A keďže Lucinda je jediná, komu sa zveril aspoň s čriepkami toho, čo zažil, verí, že ho sklamala vo chvíli, keď začal znova žiť. Až doteraz mu nezáležalo na tom, čo si o ňom iní myslia, ale teraz je to iné. Vďaka Lucinde. A zdá sa, že je to skúška, ktorú si preňho prichystal, sám osud. Od jej výsledku bude závisieť, či ešte bude môcť normálne žiť. Zároveň si uvedomí, že keby doteraz o všetkom nemlčal, mohla jeho rodina čeliť týmto udalostiam lepšie. Lucinda verí jeho nevine, ale ocitá sa v zložitej situácii, lebo krádež vyšetruje jej otec a ten ju žiada, aby sa so svojimi priateľmi prestala stretávať. Jej vzťah k otcovi sa tak prvýkrát komplikuje. Ona sa však už napriek rozumne vyzerajúcemu sobášu s Geoffreym nevie Robertovej blízkosti vzdať. A Geoffrey sa, ako sa zdá, nijako nezmenil. Stále je tým arogantným mužom, ktorý sa neštíti urážať iných a v pude sebazáchovy obetovať kohokoľvek.

  Robert chce zistiť pravdu sám. Jednak kvôli rodine, ale aj kvôli Lucinde. Tá mu verí a hoci Robert vie, že by nemal šancu stať sa jej manželom, nevie si predstaviť, že by sa mal vrátiť do života bez nej. Len ona mu dávala zmysel. Všetko, čo sa od ich spoločnej dohody udialo, vracia Robertove emócie do hry a zároveň si uvedomí, že je tu jeho rodina, s ktorou môže počítať. Tak ako jeho bratia, ani Lucindine priateľky ho v tom nemienia nechať samého . A vďaka Lucinde nakoniec vybojuje svoju bitku so všetkými morami.

  Kapitoly knihy začínajú zaujímavo, ale musím povedať, že čo do obsahu kapitoly výstižne, citátmi z Frankensteina, čo má niekoľko polôh – jedna spája väzenie Pagnon s miestom, ktoré mohlo poslúžiť ako predloha pre autorku diela, jedna odkazuje na knihu, ktorú Robert číta (Frankenstein) a jedna na to, čo si sám Robert o sebe myslí – že je mrzák a netvor a že si to o ňom myslia aj iní.

  S. Enochovej sa podarilo napísať veľmi citlivý príbeh s tajomstvom a napätím. Vnútorné prežívanie oboch hrdinov a zmena akéhosi krehkého priateľstva na lásku sú podané veľmi sugestívne. Autorka odhaľuje čriepky Robertovho tajomstva postupne. Aj Lucinda ako postava pôsobí zrelo, takže jej nehrozí, že by všetky okolnosti nedokázala posúdiť a myseľ jej zastierala naivita. Striedanie jej a jeho vnímania aj tej istej situácie je veľmi oživujúce. Čitateľ obom drží celý čas palce. Ja som si tento príbeh užívala.

  Konštatujem teda, že siahnuť po tejto knihe sa naozaj oplatí. 

-sa

__________________________________________________________

The Adventures Club Suzanne Enoch

*****

1. Zkrocení šarmantního rebela

Jak přimět obletovaného lva salónů, aby se vzdal povrchních radovánek?

K nezměrnému údivu vznešené společnosti se po deseti letech vrátil proslulý rebel a dobrodruh Bennett Wolfe. Londýnská smetánka ho považovala za mrtvého, takže jeho příjezd způsobil opravdovou senzaci. Všichni o něj projevují obrovský zájem – zejména pak mladé nezadané dámy. On však má oči pouze pro záhadnou Phillipu Eddisonovou.

Phillippa si raději čte než flirtuje, ale o společenských pravidlech a dvoření přece jen něco ví. Kupříkladu si je naprosto jistá, že skutečný gentleman nelíbá dámy na počkání.

Rozvážná a tichá lady Philippa se najednou ocitá na pokraji skandálu, což je pro ni něco zcela nového. Více už ji znepokojuje jen skutečnost, že v Bennettově přítomnosti zapomíná na veškerá pravidla a pozvolna podléhá pokušení. Tomu je ale třeba učinit přítrž! Phillipa prostě musí naučit Bennetta slušnému chování, protože jinak jí hrozí, že podlehne vášním stejně nespoutaným jako je muž, který jí je nabízí. (Domino, 2013)

*****

2. Průvodce dámy nepřístojným chováním

Znala zásady etikety. Raději by ale věděla, jak se chovat v přítomnosti muže, který je pravým opakem gentlemana.

Theresa Wellerová je dobře vychovaná mladá dáma z vysoké společnosti. Pravidla společenské etikety nejen výtečně ovládá, ale samozřejmě předpokládá, že je budou dodržovat i lidé v jejím okolí. Jaké je tudíž její pohoršení, když poručík Bartholomew James svým nepřístojným chováním naruší poklidnou večeři! Ten muž je učiněným protikladem gentlemana! Stačí ovšem jediný jeho polibek - a Theresa už nedokáže myslet na nikoho jiného.

Rázem se tak ocitá v zapeklité situaci: mohla by si vybírat ze zástupů zdvořilých ctitelů, kteří se ucházejí o její ruku, ale ona má oči jen pro Bartholomewa, který si rozhodně nebere servítky. Takovéto jednání Theresu znepokojuje a mate. Kéž by existoval jakýsi průvodce nepřístojným chováním, který by jí pomohl lépe se v tom vyznat.

Navzdory všemu, co jí bylo při výchově vštěpováno, ho pozve na projížďku v kočáře, dokonce ho vyzve i k tanci a k návratu do vysoké společnosti. A Bartholomew? Ten ví, že by Tess chtěla být nazírána jako slušná slečna, ale coby zkušený muž už také rozpoznal, že ona je ta jediná a pravá, která v něm dokáže zažehnout jiskru vášně. Tato dáma je totiž podle všeho schopna si užít i to nejvíce nepřístojné chování. (Domino, 2013)

*****

3. Pravidla důvěrných vztahů

Některá pravidla vznikla jen proto, aby mohla být porušena.

Kapitán Bradshaw Carroway miluje moře celou svou duší. Když v bitvě přijde o přítele, začíná pochybovat, zda je ten krvavý život ještě pro něj, ale starost o skupinku nudných aristokratů mu nepřipadá o moc smysluplnější. Bohužel jich má zrovna při této plavbě plnou loď... Jedna pasažérka však přece jen upoutala jeho pohled: uhrančivá kráska, jejíž půvaby a hbitý jazyk by ho lehce mohly přimět k porušení všech pravidel.

Slečna Zephyr Ponsleyová procestovala celý svět, ale na poli lásky je naprosto nezkušená. Nikdy si neosvojila umění tance či dokonce flirtu. Avšak vědecká zkoumání ji přivedla k poznání, že pokud jde o neodolatelnou přitažlivost mezi dvěma jedinci, žádná pravidla neexistují. A nyní možná také zjistí, že žádné dobrodružství není tak nebezpečné - a příjemné - jako poddat se vášni... (Domino, 2014)

**************************

Anotácia knihy Zkrocení šarmantního rebela prezrádza všetko. V zásade k deju nie je čo dodať. No treba poopraviť hneď úvodnú zavádzajúcu vetu. Tá totiž môže navodiť celkom mylnú predstavu o hlavnom hrdinovi. Kapitán Bennett Wolfe nie je lev salónov – možno ním kedysi bol – ale práve sa vrátil z niekoľkoročnej expedície v Afrike a londýnsku spoločnosť veľmi nevyhľadáva – to, že sa objavuje na spoločenských akciách, má pragmatické vysvetlenie a popravde, Wolfe sa v zákutiach a nuansách spoločenských pravidiel viac stráca, než by ich ako „lev salónov“ ovládal. Záujem o jeho osobu má celkom iný dôvod, než sa môže zdať. Ani spojenie „povrchné radovánky“ nie je šťastný – najmä preto, že kapitán Wolfe rozhodne povrchný nie je a nakoniec aj preto, že povrchné nie sú ani jeho „radovánky“. Dokonca ani Phillipa, ktorá ho zaujme na prvý pohľad – či skôr na prvé počutie – preňho nie je len radovánkou.

Kapitán Bennett Wolfe sa hneď na úvod predstavuje ako postava hnevlivá, no jeho návalom hnevu sa niet čo čudovať. Popravde, človek by rátal, že rovno vymláti polovicu Londýna, keď sa len tak mimochodom dozvie, že okrem zmiznutých denníkov, cenných zápiskov, máp, náčrtov a poznámok, celú londýnsku spoločnosť prekvapuje skutočnosť, že vôbec žije. Zmes negatívnych pocitov kapitána Bennetta – vyvolaných skutočnosťou, že okrem toho, že ho „spoločník“ z expedície Langley nechal na pokraji života v hlinenej chatrči niekde uprostred Afriky a že mu ukradol osobné veci, je z neho zrazu aj podvodník a klamár – nie je teda nijako prekvapujúca.

Jeho návrat domov po dlhej expedícii je takmer šokujúci a nielen preňho. Jeho „zmŕtvychvstanie“ ohúri celú londýnsku spoločnosť a aj rodinu, ktorú predstavuje strýko s manželkou a dvoma deťmi, no s ktorými Bennett srdečné vzťahy nikdy nepestoval. Našťastie má v Londýne priateľa Jacka Clancyho, ktorý ho podľa možností pripraví na skutočnosť, že „milý“ Langley s požehnaním jeho strýka nielen vydal jeho knihu postavenú (a aj prekrútenú v prospech Langleyho) na Bennettových denníkoch, ale že s ňou žne úspechy a užíva si popularitu na výslní spoločnosti, a to aj vedeckej.

Stráviť tieto informácie hneď po návrate do Londýna nie je pre kapitána Wolfa jednoduché, o čo viac je všetko ťaživejšie, keď sa dozvedá, že so svojou pravdou nemá šancu pochodiť. Snaha dokázať, že Langley je podvodník, sa mení na boj s veternými mlynmi, čo mu potvrdí aj stretnutie s vplyvným mužom lordom Ainsleym, vojvodom Sommersetom. Ten na prvý pohľad odhadne, čo sa v Bennettovi odohráva a napodiv ako jeden z mála kapitánovi verí – ako sa ukáže, inštinkt ho nesklamal, a tak Wolfovi otvorí dvere svojho súkromného klubu, v ktorom našli útočisko svetaznalí gentlemani, ktorých návrat do londýnskej spoločnosti viac než sklamal. Mimochodom, patria k nim aj poručík Bartholomew James (hlavný hrdina druhej časti série) a kapitán Bradshaw Carroway (brat Tristana a Roberta Corrowayovcov, hlavných hrdinov dvoch častí série Lessons in Love, jedna z ústredných postáv tretej časti série). Lord Ainsley, vojvoda Sommerset je postava dostatočne zaujímavá, aby zaujala čitateľovu pozornosť. Moje sympatie získala okamžite .

Na svoje šťastie sa Wolfe práve u Jacka Clancyho stretáva s Phillipou Eddisonovou. Zvláštny pocit, ktorý ho pri nej od prvopočiatku ohromí, prerastá do čohosi silného a hlbokého, čo sa na stránkach knihy pekne rozvíja. Phillipina rozvážnosť a nadhľad je presne to, čo vyvažuje Bennettovu prchkosť. Mladšia sestra krásnej Olivie Eddisonovej vycíti, že pri tomto mužovi sa nemusí skrývať za svoje knihy, pretože je to jediný muž (okrem Jacka Clancyho), s ktorým dokáže viesť zmysluplnú debatu nekončiacu pri počasí.

Kapitán Wolfe sa na odporúčanie vojvodu zo Sommersetu, ale aj na Phillipin popud, nasťahuje k strýkovi. Neostáva mu totiž nič iné, len sa podriadiť a urobiť na spoločnosť „dojem“. Dokázať, že nie je tým zhýralcom, nevychovancom a divochom, za ktorého ho všetci považujú. Chce to veľkú trpezlivosť a ňou veľmi Bennett neoplýva – našťastie je tu Phillipa a jej triezvy úsudok. Ona mu (okrem Jacka) pomáha orientovať sa v spleti pravidiel, ktoré už kapitánovi po takom dlhom čase nejdú veľmi pod zuby. Jej prítomnosť má na Wolfa blahodarné účinky, pretože minimálne dokáže tlmiť jeho búriacu sa krv. Pre Bennetta je londýnska spoločnosť smiešna a divná. Snobské a nelogické pravidlá mu nedávajú zmysel. Spoločnosť, v ktorej sa mladý fičúr pýši úspešným lovom na líšku a je oslavovaný ako hrdina, nesie preňho nádych hlúposti. Konfrontácia toho, s akými ťažkosťami sa boril v africkej džungli, aby každý deň prežil, s týmito spoločenskými „úspechmi“ vyznieva naozaj neporovnateľne. No Bennett je paradoxne závislý práve od mienky tejto spoločnosti – ak chce ešte niekedy dostať podporu na nejakú expedíciu. Pre túto spoločnosť sa jeho osoba scvrkla na známeho muža, autora dvoch kníh o Afrike, teraz s nálepkou skoro podvodníka, ktorý je zaujímavý nanajvýš kvôli svojej popularite a finančnému príjmu garantovaného princom z Wallesu.

Hoci sú jeho vzťahy so strýkom od detstva chladné, Bennett sa snaží. Pobyt u strýka síce jeho rodinné vzťahy nepremení na srdečné, dá mu však možnosť zistiť čo-to o dôvodoch strýkovho správania a poskytne mu aspoň aký-taký priestor na poznanie najmä synovca, ktorého okúzli Wolfova opička Kero. Popravde, práve tejto „postavičky“ som sa v knihe obávala najviac. Našťastie autorka príliš nevystavovala na obdiv jej exotickosť, ani ju nenútila vyrábať podivné takmer cirkusové kúsky, ktorými by umelo viedla príbeh tam, kam potrebovala, či vytvárala násilné humorné scénky. Nie je ani zbytočnou rekvizitou, ktorá by mala podčiarknuť „inakosť“ kapitána Bennetta Wolfa. Je prvkom oživujúcim a v celku príjemným.  

Zvládnuť konfrontáciu s Langleym je však pre Bennetta ťažké. Nie vždy reaguje tak, ako sa od neho žiada. Napriek tomu nestráca podporu od Sommerseta, priateľa Clancyho a najmä od Phillipy. Vzťah, ktorý sa medzi nimi rodí od prvého okamihu, je podaný veľmi príjemne. Phillipa pôsobí zrelo a je schopná rozlíšiť pravdu od klamstva. Na poli toho, čo obaja k sebe cítia, si môžu byť istí. Iná je otázka, kam sa bude rozvíjať ich vzťah ďalej. Dilema vyvstáva z jediného: bol by scestovaný Bennett schopný a ochotný vzdať sa nutkavého pocitu opustiť Anglicko a odolať volaniu po novej objavnej ceste?; bola by usadlo založená Phillipa, ktorá prežíva dobrodružstvá iba na stránkach svojich kníh, schopná a ochotná opustiť bezpečie Londýna a nasledovať Bennetta na nebezpečných cestách, alebo mu má ponechať slobodu a prijať akékoľvek jeho rozhodnutie? Odpoveď na tieto otázky hľadajú obaja, táto dilema vyvstáva niekoľkokrát, ale musím povedať, že nijako prehnane či rušivo. Konečné rozhodnutie na oboch stranách je viac než uspokojivé.  

Čitateľ by očakával dynamickejší dej – Bennettovo výraznejšie nasadenie pri získavaní svojich denníkov, nie čakanie na Langleyho v Londýne. Absenciu „akčnosti“ pre mňa vyvažoval vzťah medzi Bennettom a Phillipou. Máličko mi vadilo neustále pripomínanie, že Phillipu všetci považujú za modrú punčochu a že popri svojej krásnej sestre, ktorá žne úspechy v spoločnosti, je pre všetkých nepochopiteľné, že by o ňu niekto – tobôž kapitán Wolfe – mohol mať záujem a mohol sa jej dvoriť. Našťastie v tom má Bennett dosť jasno a na moje potešenie to aj dostatočne niekoľkokrát verbalizuje (aj v iróniou podčiarknutej konfrontácii s Phillipinými rovesníčkami). Posledné dve kapitoly dovolia Phillipe prežiť skutočné, dokonca nebezpečné, dobrodružstvo. Možno je to máličko rýchly záver vzhľadom na blížiaci sa koniec knihy a na nepomer času venovaný spoločenským aktivitám oboch hrdinov v prvých dvoch tretinách knihy, ale knihe v konečnom dôsledku neublížil. Radím k príjemnému čítaniu.   

Poznámka na záver: Séria je trilógiou, ale lord Ainsley, vojvoda Sommerset je postavou, ktorá zrejme zaujala viacerých čitateľov/viaceré čitateľky, takže autorka na svojich stránkach ubezpečuje, že naňho nezabúda a že mu venuje samostatný príbeh. Kedy to však bude... Nuž, neostáva len trpezlivo čakať, keďže S. E. pracuje na inej sérii. Snáď sa čakanie vyplatí a u autorky príbeh tohto hrdinu dozreje ako víno...

-sa

**************************

Průvodce dámy nepřístojným chováním

Plukovník James ako jediný prežil napadnutie jednotky banditami (thugovia) počas služby v Indii. Túto tragédiu mu pripomínajú nielen zranenie a nepríjemné spomienky, ale hlavne súcit okolia a príbuzných, ktorých sa radšej stráni. Najradšej by sa všetkých zbavil, no istým spoločenským situáciám sa vyhýbať nemôže. Stretnutie s Theresou Wellerovou naňho zapôsobí najmä preto, lebo dokáže jeho zámernú snahu byť protivný uzemniť, čo sa nedarí ani členom jeho rodiny. Bartholomew, familiárne prezývaný Tolly, je popudlivý muž, ktorý je neustále v defenzíve. Čelí vlastným démonom aj rečiam, že je za masaker svojej jednotky zodpovedný, jednoducho už len preto, že prežil. Svoje utrpenie berie ako uctenie pamiatky mužov, ktorých nemohol zachrániť, bolesť si podľa vlastných slov zaslúži. Rana na nohe sa mu nehojí, trpí neustálymi bolesťami, čo mu náladu nezlepšuje. Navyše je tu hrozba, že o nohu príde. A jedna tvrdohlavá lady mu hodí povestnú rukavicu – valčík.

James spoločenský nie je, no má v sebe čosi nevystihnuteľné, čo ho robí pre Theresu zaujímavým. Theresa je ako vietor a pre Tollyho v pozitívnom zmysle. Zaujala ho minimálne odvahou, s akou čelí jeho nevrlosti a napodiv zisťuje, že ho baví podpichovať ju a nakoniec vyhľadáva jej spoločnosť. Muž, ktorý si nechá druhý raz zlomiť ranenú nohu len preto, aby si mohol zatancovať s vyvolenou dámou, je nepochybne hrdina aj bez vojnových skúseností a byť na Tessinom mieste, tiež sa starám o jeho rekonvalescenciu . Tí dvaja si povahami rozhodne padli do rany.

Theresa anonymne vydala svoju prvú knihu; „Sprievodca dámy“ je jej dielom a mala by sa vlastných zásad aj pridŕžať, no od prvého stretnutia s Tollym robí všetko naopak a čo je horšie, objavuje v sebe sklony k žiarlivosti. Vyhľadáva príležitosti a zámienky, aby s ním mohla tráviť čas a v porovnaní s plukovníkom jej ostatní nápadníci pripadajú povrchní. Tolly je muž, ktorý sa príliš nezaoberá stavom svojho nákrčníka a jeho svet je pre Tess farebnejší. Cíti potrebu vyvracať o ňom klebety. Príležitosť nahliadnuť do jeho vnútra a poodhaliť Jamesovu minulosť ju zasiahne. Niet sa čo čudovať. To, čo zažil v Indii, je silná káva.

Tolly vidí, že Tess sa narozdiel od neho nemôže sťažovať na neobľúbenosť v spoločnosti a napriek dojmu, ktorý si z nej chce udržať, sa nedá označiť za naivnú či rozmaznanú. Prebudila jeho stratený záujem o dianie okolo. Aj ona sa však skrýva za dokonalosť a pri Tollym pocíti, že je zraniteľná. Rastie medzi nimi viac ako priateľstvo, sú spriaznení a vďaka tomu Tolly znova objavuje nádej. Theresa vie, že sa dobrovoľne rúti do katastrofy, pretože má záujem o muža, ktorý je najnevhodnejší kandidát na nápadníka. Po tejto ceste by sa púšťať nemala... Na moje potešenie to ale urobila .

Kvôli zachovaniu dobrého mena a obchodov Východoindická spoločnosť vyhlási, že existencia thugov v Indii je výmysel zbabelých Angličanov, ktorí si zle plnia svoju povinnosť. Ranený plukovník Bartholomew James sa razom v očiach spoločnosti mení z hrdinu na zradcu, ba čo viac klamára a to je škvrna, ktorú z Theresinej povesti len tak nezmyje. A tak Tessina náklonnosť dostáva ranu, akú nečakala, rozhodne nie od Tollyho.

Plukovník James ušiel pred nepriateľom do Londýna, aby sa z Londýna stal jeho nepriateľ. S jedným však Londýn nerátal. Čo je lepší dôkaz lží ako muž, ktorý prežil? Tolly je vojak a bojovať rozhodne nezabudol. Otázkou je, či má aj Theresa Wellerová dosť odvahy neostať zbabelá.

Tess uštedrí sama sebe životnú lekciu. Urobí rozhodnutie stáť po boku muža, ktorý má v úmysle vyvolať rozruch omnoho väčší, než aký by si dokázala pri všetkých svojich pravidlách patričného a slušného správania predstaviť. Pretože pri tom všetkom, čo sa nachádza v jej príručke, zabudla na lásku. Všetci ju poznajú ako Theresu, ktorú sama stvorila – dokonalú a slušnú, krásnu predstavu. Tolly odhalí, kým naozaj je.

V príbehu dramatickosť posúva dopredu spor medzi plukovníkom a hlavou Východoindickej  spoločnosti. To, že chce plukovník James niekoho pravdou obrať o zisk, sa nepáči mnohým zainteresovaným a nechtiac tak zakopne o nitky vedúce do vysokej politiky. Jeho povesť balansuje nad priepasťou. Najúčinnejšou zbraňou sa stávajú slová očitého svedectva a plán upozorniť verejnosť na existujúce nebezpečenstvo prostredníctvom knihy či novín. Vďaka prebudenej snahe biť sa za veci, na ktorých záleží, Tolly pochopí, že má priateľov tam, kde ich nevidel, či vidieť nechcel. Najväčšiu oporu získal v milovanej žene.

Svoju úlohu tu zohráva aj Klub dobrodruhov, kde Tolly nachádza útočisko a jeho členovia. No aj do vzájomne sa podporujúcej jamesovsko-wellerovskej rodiny by najskôr chcel patriť každý. Určite každému utkvie v pamäti postava Tessinej starej mamy a Lackaby – vojak vo výslužbe a Jamesov osobný sluha. Prst hore  dávam za svieže dialógy a humor, ktorými autorka vytvára naozaj zábavné situácie, prehlbujúce moje čitateľské sympatie k hrdinom. V istých momentoch vo mne vzbudili túžbu vidieť opisované scény na vlastné oči. Nemôžem preto konštatovať nič iné ako maximálne uspokojenie všetkých šedých buniek, predstáv a chutí. Škoda len toho rýchleho konca, ktorý zhustil všetko napätie akosi skrátene do jedinej, poslednej kapitoly. Kniha sa mi čítala tak dobre, že ma naozaj popadla ľútosť, že sa končí a autorke by som poslala žiadosť o epilóg či voľné pokračovanie, kde sa Tess a Tolly jednoducho musia objaviť. Pre mňa sú jeden z najdokonalejších párov v mojom súkromnom rebríčku romantických dvojíc. Túto knihu od Suzanne Enoch beriem všetkými desiatimi!  

si-

************************** 

Pravidla důvěrných vztahů sa zameriavajú na Bradshawa Corrowaya, ktorý sa v mladšom veku mihne už v sérii Lessons of Love. Tu dospelý Shaw, ktorému sa splnil sen, je kapitánom bojovej lode a má za sebou niekoľko námorných bitiek. So svojou loďou Nemesis sa preslávil najmä potopením francúzskej fregaty, no počas boja príde o priateľa lekára Simona Griffetha. Táto strata prinesie Shawovi nový pocit – akúsi melanchóliu, ktorá ho núti uvažovať o smere vlastného života. Hoci má rád svojich bratov a rád sa k nim vracia, po krátkom čase na súši a pobyte v Londýne ho opäť prepadá volanie mora a je mu v zásade jedno, kam ho admiralita vyšle, hlavne nech je na mori. Tento jeho postoj sa však stáva viac-menej zásterkou pocitu nového – Shawa začínajú prepadať myšlienky na to, že by opustil svoje kapitánske miesto a odišiel do výslužby.

Aj v tomto príbehu sa mihne vojvoda zo Summersetu a ponúkne kapitánovi Corrowayovi miesto vo svojom tajnom klube. Jeho ponuka nie je celkom nezištná. Simon Griffeth bol jeho bratrancom. Vojvoda ako člen Kráľovskej spoločnosti a Africkej asociácie dopredu vie o Bradshawovom novom poslaní a žiada od neho jednu službu – aby do najbližšieho splnu pri svojej ceste do Pacifiku dopravil na Tahiti jedno príručné zrkadlo. Corrowayova cesta začína v Port Jacksone v Austrálii a hoci ho splnenie sľubu, ktorý dal, na tejto ceste vedie, nie je najdôležitejším motívom tejto knihy.

Centrom príbehu sú samozrejme dve postavy – kapitán Bradshaw George Corroway a Zehpyr Patricia Ponsleyová. Ona sa dostáva na jeho loď vďaka úlohe, ktorú Bradshaw dostáva – dopomôcť jej otcovi, aby zmapoval faunu a flóru niekoľkých ostrovov Pacifiku. Táto podivná úloha síce kapitánovi nie je po vôli, ale admiralite neodporuje. Nakoniec dozvie sa aj o skrytej úlohe slávneho botanika – má sa pokúsiť nadviazať kontakt s miestnymi kmeňmi. Samotný Shaw je len tak mimochodom upozornený na to, že admiralite robí starosti pohyb francúzskych lodí v tejto oblasti, a tak je jasné, čo je ďalšou jeho úlohou – a jeho loď, hoci sa tomu vyhýba,  sa nakoniec do potýčky s Francúzmi predsa len dostane. Na jeho loď sa však v poslednej chvíli nalodí ďalších sedem členov anglickej spoločnosti so služobníctvom a aj keď kapitán nie je nadšený, zdá sa, že sa jeho vojnová loď zmení na bizarnú a chaotickú kombináciu výletnej jachty a plávajúcej zoo.  

Na začiatku som sa obávala dvoch vecí: Samotného Pacifiku, jeho exotickosti a všetkých stereotypov, ktoré v jeho vodách na čitateľa číhajú a pevne som dúfala, že sa im autorka vyhne. Druhou vecou bola samotná Zephyr, ktorej vstup do príbehu pre mňa nebol vábny, ako postava ma nezaujala, skôr na mňa jej správanie na prvý dojem zapôsobilo nesympaticky – položila som si dokonca otázku, či má byť hlavnou hrdinkou ktosi, kto sa správa tak podivne. Nakoniec sa z nej vykľula príjemná osôbka, dôstojne sekundujúca a v správnej chvíli aj odporujúca hlavnému hrdinovi . Hoci sa autorka skutočne nevyhla stereotypom a klišé spojenej s touto plavbou – čitateľ sa stretne s ľudožrútskym kmeňom aj s typickým zobrazením Tahiti a jeho obyvateľov – tieto obrázky sú do príbehu zakomponované nevtieravo, dokresľujú okolie a situácie, v ktorej sa hrdinovia ocitajú, ale nie sú prehnané a nepôsobia ako červená zástavka pred býkom, takže čitateľa neiritujú. Jednotlivé epizódy naopak autorka vystavala veľmi citlivo a vyvážene, takže plavba neupadá do jednotvárnosti a nenudí.

Čitateľ sa počas príbehu zoznamuje aj s niekoľkými ďalšími postavami, najmä s novým lekárom Christopherom Howardom, malou skupinkou členov anglickej smotánky, s členmi Corrowayovej posádky, z ktorých sa do popredia dostávajú niektorí nižší dôstojníci. Všetky tieto postavy zasahujú do deja a do smerovania vzťahu medzi Shawom a Zephyr. Postupne sa vykresľujú aj ich charaktery – nečestnosť Christophera Howarda, falošnosť Juliette Quanstoneovej, vernosť Corrowayovej posádky, ale aj sebeckosť Josepha Ponsleya.

Shaw svojím intelektom rúca predstavy o neohrabaných a nekultivovaných námorníkoch, hoci ho Zephyr spočiatku považuje za nesčítaného. Je to výnimočný muž a kapitán, veľmi presvedčivý a zodpovedný, vedomý si svojej úlohy a cieľa, majúci na zreteli predovšetkým bezpečnosť svojej posádky a lode. Je to muž, ktorý vie odhadnúť situáciu a hoci mu nechýba odvaha, zbytočne neriskuje, preto dokáže byť aj nekompromisný a dostatočne tvrdý a popri tom... je aj neodolateľný  (takým ho nerobí jeho výzor a aura, ktorá sa okolo neho vznáša, robí ho takým všetko, čo robí a ako myslí). Dôležité je, že autorka tieto jeho vlastnosti nepodáva ako ich bezduchý výpočet v jednom odseku knihy, ale odkrýva ich v celom príbehu, počas situácií, do ktorých sa Bradshaw, jeho posádka a všetci, čo sa ocitli na palube jeho lode, dostávajú  (musím podotknúť, že je to tak aj vrátane fauny a flóry – najmä papagája Nia – ktoré ako vzácne exempláre preváža – popri všetkých starostiach totiž nezabúda myslieť ani na ne).

Vzťah medzi Shawom a Zhephyr sa vyvíja kdesi uprostred toho chaosu naplneného frflaním predstaviteľov vysokej spoločnosti, pracovnou náplňou posádky na Nemesis, bádateľskými výstupmi na pevninu Josepha Ponsleya a jemu pridelenej skupiny, v rámci ktorej ako nezastupiteľná asistentka vystupuje Zephyr zároveň zaopatrujúca z celej expedície dokumentáciu prostredníctvom svojich kresieb. Kdesi medzi pokojným a búriacim sa morom, ohrozením miestnymi kmeňmi. Kdesi tu si Bradshaw uvedomuje, že by toto všetko napriek všetkému nevymenil, pretože ho opustila melanchólia, ktorá ho prepadla v Londýne. Pretože mu výrazne do života vstúpila žena, ktorá väčšinu dospelosti strávila s otcom na cestách po Európe, Blízkom Východe a že napriek tomu, že sa nemala čas naučiť pravidlám vysokej spoločnosti a je zvyknutá povedať to, čo si skutočne myslí, má v sebe viac charakteru než ktorákoľvek z dám na jeho lodi. Táto žena sa k nemu výborne hodí. Zephyr si zase uvedomí, že jej doterajší život sa uberal smerom, ktorý diktoval jej otec a že si vlastne prvýkrát volí vlastnú cestu, pretože Shaw jej ponúkne priateľstvo a aj nefalšované city, ktoré jej otvoria oči. Obaja (ale aj ostatní) sa niekoľkokrát dostanú do ohrozenia, z ktorého ich vyvedie predovšetkým kapitán Corroway. Zásluhy po tejto expedícii sú síce ocenené, ale ani Shaw, ani Zephyr už po nových dobrodružstvách nebažia, pretože jedna spoločná plavba ich priviedla k rozhodnutiu, ktoré by nevymenili za nič na svete.

Priznávam sa, že príbehy odohrávajúce sa na mori, príbehy, ktorých svet a dejovú linku ohraničuje paluba lode, nie sú mojou šálkou kávy. Toto je však výnimka – príbeh som si užívala a musím konštatovať, že táto séria sa Enochovej náramne vydarila .

-sa

>strana 2, 3

________________________________________________________

► www.suzanneenoch.com