Pamela Morsi
Spečatené bozkom Pamela Morsi
Od prvého okamihu, keď sa Prudence Belmontová v Texase stretla so svojím susedom, zamilovala sa doňho. Keď dosiahla vek na vydávanie a Gidry jej navliekol snubný prsteň, zdalo sa, že jej šťastiu už v ceste nič nestojí. Ale Gidry zrazu zmizol a na vysvetlenie zanechal len krátky list. A teraz sa vracia. Opálený, mužný, múdrejší a kajajúci sa. Všetci veria, že jeho premena na muža je skutočná. Všetci, okrem Prudence. Azda si nemyslí, že sa mu opäť podarí získať jej lásku? Alebo sa mýli ona? (Cesty, 2002)
¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬¬
Prudence Belmontovej sa v 27 rokoch podarí vyhnúť odsúdeniu na večnú bezvýznamnosť - stáva sa predsedníčkou Ružovej a záhradkárskej spoločnosti v texaskom Chavistowne. Toto miesto potrebuje predovšetkým preto, lebo dámy v tunajšom mestečku sa posudzujú podľa toho, ako sa vydali. No slávnostú chvíľu, jej triumf, preruší katastrofa - pán Peer Chavis, opora obce, prvý občan mesta, majiteľ takmer každého metra na Hlavnej triede, majiteľ zariadenia na čistenie bavlny, na ktoré sú viazaní mnohí obyvatelia okresu, mal mŕtvicu a zdá sa, že sa nedožije zimy.
O niečo neskor vystupuje z vlaku v tomto meste vysoký, opálený kovboj. Muž, ktorého k Chavistownu viažu staré chyby a zvyšky chladného hnevu. Mohol by ísť kamkoľvek, ale on sa po ôsmich rokoch vracia práve sem. Chavistown ostal rovnaký, ako si ho pamätal, a predsa je iný. Je rok 1895, do Chavistownu dorazil telefón (tento módny výkrik sa zároveň považuje za hlučný prostriedok ohrozenia mravnosti a etikety - predstavte si, že sa zhovárate s cudzím mužom, ktorého vám predtým nikto nepredstavil, hrozné... a tento módny vynález stál Berthu Mae Corsenovú predsedníctvo ženskej záhradkárskej spoločnosti), ten sa spolu s telegrafom spojil v pavučinovej sieti s elektrickým vedením nad hlavami obyvateľov. Dokonca tu majú lacné kino a automat na limonádu. Muž sa v saloone dozvie, že obchodný klub odhlasoval rozhodnutie poslať po syna Peera Chavisa, lebo čistička bavlny sa po jeho úraze zavrela. Popravde veľa ľudí by bolo radšej, keby sa Gidry Chavis neukázal. Nie po škandále, keď opustil svoju snúbenicu a ušiel s pochybnou ženou kamsi na juh. Lenže Chavis iného dediča nemá a nik iný im nepomôže. Toto je situácia, do ktorej sa Gidry, potulný kovboj, vracia po ôsmich rokoch. Do mesta, v ktorom má čeliť vlastnej minulosti a svojmu vtedajšiemu rozhodnutiu.
Gidry sa nevyhýba spomienkam. Vtedy mal 21 a ako rozmaznaný, sebecký mladík chcel vlastný život, chcel ísť za matkou (ktorá utiekla od otca a nechala mu malé dieťa), ale tá čudne infantilná a sebecká žena ho neprijala a on nevydržal pri úzkoprsých alabamských príbuzných. Za roky, ktoré nasledovali, sa veľa naučil - sám. Predovšetkým vážiť si vlastného otca. Dnes vedel, že vtedy mal pravdu a túži dostať druhú šancu. Gidry si tvrdo zarábal na živobytie v dobytkárskom kraji medzi mužmi, pre ktorých nebol ničí syn, iba chlap, čo si ťažko nadobudol rešpekt. Chcel priznať, že urobil chybu a túži po odpustení. Nie je to však len otec, s kým sa potrebuje zmieriť... Je tu ešte neter tety Henrietty Paulingovej - Chavisovej susedy. Prudence mala 12 rokov, keď prišla do Chavistownu a odvtedy boli nerozluční. Bola jeho snúbenicou, formálne ju požiadal o ruku, dal jej prsteň a... potom utiekol. Je to jediná žena v meste, ktorej sa chcel rozhodne vyhnúť, no práve ona je prvá, koho stretne.
Pru sa mohla vydať, ale neurobila tak. Nečakaný návrat Gidryho Chavisa otvára staré rany. Dievčenské očarenie je však preč. Ako 19-ročná ho milovala a beznádejne za ním žialila. Vtedy mala srdce na dlani. Priznať si svoju túžbu po ôsmich rokoch by bolo hrozivé. Pre mesto je teraz stelesnením mravnosti a spoločenského dekóru.
Gidry si pri otcovom lôžku sype popol na hlavu. Snaží sa rozbehnúť podnik a cíti akúsi vnútornú potrebu zdôverovať sa Pru. Tej potrebe aj podľahne, no Pru je rozhodnutá nepotrebovať ho a rozhodne nechce, aby on potreboval ju (vnukne mu nápad vystaviť v meste lisovňu bavlníkového oleja, ktorá by mohla zarobiť peniaze). Gidry chce nadviazať na ich dávny priateľský vzťah, ale nie je to jednoduché. Predovšetkým preto, že Prudence za osem rokov zmúdrela a zosilnela (no srdce ju zrádza zakaždým, keď sa Gidry objaví). On cíti potrebu ospravedlniť sa jej, ale ona nechce ospravedlnenia za to, že ju nemiloval tak ako ona jeho. Považoval ju za priateľku, dôverníčku, bola detskou láskou, ale city sa pominuli. Lenže... kým sa pri otcovom lôžku spovedá zo svojich hriechov, rekapituluje posledných osem rokov a rozpráva mu kovbojské historky farbisto vymyslené pri ohni, uvedomuje si, že Pru opustil, lebo chcel hľadať skúsenosť v náručí žien, ktoré si nenárokovali na manželstvo. Neskoro však pochopil, že ani tucet takých žien mu nemôže dať to, čo mohol získať s Pru. Príbeh tak z pohľadu Gidryho aj Prudence pretkávajú pohľady do minulosti, spomienky na to, čo sa stalo, čo si povedali. On sa v tú noc, keď ju opustil, vzdal raja, ona sa vďaka tomu zmenila z naivnej dievčiny na dospelú ženu. Vie, že nesie svoj podiel viny, lebo jej svet sa točil len okolo neho a ona uverila svojej predstave o dokonalosti - bol to svet dievčatka, ktoré odmietalo vidieť pravdu - že ani jeden z nich nebol zrelý. Gidry chce Pru späť a dá jej ponuku na sobáš, no ona sa cíti príliš ranená, urazená a dotknutá, takže sa takmer do konca knihy drží zubami-nechtami svojej hrdosti (to jej však nebráni skončiť s Gidrym v posteli). Zvrat v jej zmýšľaní nastane až v posledných odstavcoch.
Okrem tejto hlavnej dejovej línie sledujeme ešte vzťah tety Henrietty a Gidryho otca, ktorý ostal pripútaný na lôžku. V tomto vzťahu je hlavným rozprávačom teta Hen, lebo Peer nemôže hovoriť, takže sa počas jej starostlivosti o nevládnehho muža postupne v jej monológoch odkrýva príbeh dávnej nenaplnenej lásky, ktorý nachádza svoju paralelu vo vzťahu medzi jej neterou a Peerovým synom (aj preto teta Pru nabáda, aby tak striktne neodmietala Gidryho a uvedomila si, že všetko, čo sa stalo, je len prejavom jeho aj jej vývoja). Peer umiera a Gidry hľadá útechu u Prudence, Henrietta zasa nachádza zmysel života v starostlivosti o sirotu Sharpyho Kilroya. Ďalšia línia sleduje spor okolo inštalácie verejného elektrického osvetlenia v meste, proti ktorému sú predovšetkým ženy. Tento spor sa mení na spor medzi mužmi z obchodného klubu a ženami z ružového a záhradkárskeho spolku. Ide v podstate o otázku práva žien vyjadriť svoj názor a celý spor sa zužuje na spor hlavných hrdinov. Pru sa chystá vystúpiť na verejnom mieste počas dožinkovej slávnosti a Gidry je vystavený verejnej ignorácii od žien (žiadna sa s ním nerozpráva, ak hrozí, že sa niektorá s ním stretne na ulici, prejde na druhú stranu). V neposlednom rade je tu ešte postava samotného Sharpyho, sedemročného chlapca, ktorý sa potuluje sám, je vystavený rôznym negatívnym nástrahám ovplyvňujúcich jeho normálny detský svet. Chlapec, ktorého zamestná Gidry v čističke bavlny a Pru ho tajne ubytuje v tetinom chlieve (čo je zdrojom jedného z nedorozumení medzi ňou a Gidrym) a s ktorým je spojený aj problém zo zlodejmi v meste. Chlapec, na pomoc ktorému si Pru aj Gidry robia svojský nárok.
Nuž takto vykreslený príbeh vyzerá celkom čitateľne, ale... Mne osobne veľmi nesadol. Dôvody? Na obálke knihy som si prečítala, že pre autorku je "charakteristické napínavé rozprávanie, ktoré oživuje iskrivým vtipom a humorom"... nuž... Mne ono proklamované napínavé rozprávanie chýbalo a aj ten iskrivý vtip a humor som hľadala márne. Pre mňa štýl autorky charakterizovala plochosť, jazyk je prostý, bez výrazných obrazných vyjadrení, ktoré by ho oživovali a bez iskry, ktorá by z čítania robila zážitok. (No... tie obrazné vyjadrenia by som oželela, keby rozprávanie bolo skutočne napínavé, lenže ono nebolo.) Vadilo mi aj niekoľko ďalších vecí - dôraz na americké vlastenectvo, dialógy písané akoby samy pre seba, klišé a predvídavý spád samotných monológov aj dialógov. Niektoré mi dokonca prišli ako vystrihnuté z americkej soap opery alebo ako naťahovanie strán. Autorka sa často opakuje, niekoľkokrát hovorí o tom istom stále dookola, dokonca používa aj tie isté vyjadrenia (hoci to môže byť aj otázka prekladu). Nenadchli ma ani záhradkárske vsuvky, opis spracovania bavlny, či vysvetlenie, kto v akom poradí musí dostať jedlo na pikniku pri príležitosti mestského verejného zhromaždenia alebo vyratúvanie, kto má čo zabezpečiť pri chystaní tancovačky. Dej sa tak veľmi rýchlo stáva nudným a veľmi tomu nenapomôže ani náznak emancipačných snáh chavistownskych žien, ani mentorský prístup k sirote Kilroyovi. Ten je vykreslený ako obeť, za osud ktorej je nakoniec zodpovedné celé mesto, lebo ho dopustilo. Zrazu všetci (Pru, Gidry, teta Hen) cítia potrebu ho za každú cenu ochrániť. Rovnako nezáživná je aj debata o možných negatívnych účinkoch elektrického osvetlenia na rastliny. Hoci verím, že každá novota sa presadzovala a prijímala ťažko, postaviť na tom zápetku v romanci... nuž úmysel to mohol byť dobrý, ale výsledok bol pre mňa strašne nezáživný. Takže príbeh, ktorý mohol byť príjemný, sa stal pre mňa osobne nakoniec sklamaním a ostal po ňom pocit otrávenia. Ja sa cítim po tej sľubnej anotácii dosť ukrátená. Nakoniec si gratulujem, že som knihu vôbec dočítala.
-sa
