Lynn Messina
Beatrice Hyde-Clare Mysteries Lynn Messina
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Nestoudná zvědavost Lynn Messina
Jaké hrůzy se ukrývají v potemnělé knihovně? Šestadvacetiletá Beatrice Hyde-Clareová je příliš plachá, aby se pustila do vyšetřování podezřelé smrti jednoho z hostů panského domu v Lake Districtu. Stará panna, která je neochotně trpěnou schovankou svých příbuzných, by se jistě neodvážila prohledávat pokoje syna vážené hostitelky a jeho urozeného přítele, jen aby získala usvědčující důkazy. Byla vychována k úctě a poslušnosti, takže by ji samozřejmě nikdy v životě nenapadlo vyslýchat panovačného vévodu z Kesgravu a už vůbec by si netroufla zpochybňovat způsob, jakým celou záležitost předložil místnímu konstáblovi. Jenže když v opuštěné knihovně venkovského sídla Skeffingtonových zakopne o zkrvavené tělo ubohého pana Otleyho, přesně tohle udělá. (Kontrast, 2022)
♦ ♦ ♦
Beatrice Hyde-Clareová od smrti rodičov žije u strýka a tety. Na návšteve u tetinej priateľky v Lake District očakáva relatívne pokojný čas naplnený čítaním kníh či prechádzkami po vidieku, no veci sa vyvíjajú inak. V početnej spoločnosti ponúkajúcej zmes pováh a osobností, ktorá si prišla k hostiteľovi lordovi Skeffingtonovi do sídla Lakeview užiť typické oddychové aktivity, ju najviac irituje sebavedomý, pohľadný, samoľúby, bohatý a nesmierne povýšenecký Damien Matlock, vojvoda z Kesgravu.
Bea má poddajnú povahu, rada sa uchyľuje do súkromia vlastných myšlienok. Je rodine vďačná za podporu, i keď ju zrejmý smer jej života až tak nenadchýna. Je zjavné, že autorka približuje udalosti cez jej optiku. Preto dostáva v príbehu väčší kus priestoru ako jej mužský náprotivok.
Keď sa jedného večera ocitnú v knižnici nad mŕtvym telom pána Otleyho, Bea považuje za vraha Kesgrava. Od prvej chvíle je jasné, že sa nafúkaný vojvoda usiluje držať Beu od celej situácie čo najďalej a vziať veci do svojich rúk. Z ich stretov vyráža sarkazmus, z dialógov cielená irónia. Všímavá Beatrice sa ale nenechá odradiť. Nie je síce policajt, no jej prirodzená zvedavosť ju núti klásť si otázky, na ktoré chce vedieť odpoveď. Pretože je incident vyhlásený za samovraždu, Bea to nemôže nechať len tak. Musí však vymyslieť plán, ako donútiť vojvodu, aby povedal pravdu o Otleyho smrti.
V Kesgravových očiach je slečna Hyde-Clareová priemerná, ale práve tá priemernosť ho ohrozuje, pretože vyzbrojená zdvorilou drzosťou odhalila jeho polopravdy a pletie sa mu do plánov. Postupne zisťuje, že za skromnosťou a nenápadnosťou toho skrýva oveľa viac. Bea si skladá vysvetlenia na základe detailov. Postup v pátraní ponímajú ako súťaž, čo medzi nimi buduje zábavné napätie. Samozrejme udržať svoj záujem o zločin mimo pozornosť spoločnosti prináša svoje úskalia a vyžaduje si nejeden premyslený manéver. Tým je ich duel skryto verejný.
Boli motívom vedúcim k smrti pána Otleyho pokútne finančné investície? Alebo čosi osobnejšie ako tajomstvo z minulosti? Nie všetko v živote Otleyovcov je také, ako sa javí navonok.
Bea si nepripúšťa, že by pre ňu mohol byť pedantný, premúdrený vojvoda zaujímavý, no obaja sú napokon nútení uznať, že najschodnejšou cestou k úspechu je spolupráca. Ich spoločný zoznam podozrivých sa predlžuje. Fakt, že sa medzi nimi rodí niečo ako priateľstvo, chápu obaja.
Keď je Bea napadnutá synom hostiteľa a označená za vraha, udalosti už spejú k vysvetleniu. Kesgravova elegantne inteligentná obrana slečny Hyde-Clareovej stojí za prečítanie. Vojvoda je typ bojujúci skôr intelektom než päsťami, no i to druhé by mu iste nebolo cudzie. Odhalenie skutočného vinníka i motívu prebieha v duchu „Poirotovského záveru“.
Príbeh má pomalý rozbeh, tempo rozprávania nie je napínavo akčné, no v atmosfére vidieckych radovánok smotánky majú scény svoj švih. Hovor, vystupovanie, rozdielne postavenie i možnosti držia postavy v mantineloch doby. Najmenej prvá polovica knihy by mohla stavať na väčšom podiele dialógov. Obsah rozsahu deja nemožno porovnávať so štyristostranovou detektívkou, väčšia rozvláčnosť by bola v tomto koncepte na škodu. Lynn Messina radí knihu medzi regency cozy series.
Páčilo sa mi, ako autorka pracuje s humorom a skrytými náznakmi v dialógoch hrdinov, čím necháva čitateľa, aby si ich „chémiu“ vychutnal bez zbytočnej polopatistickosti. Beatrice s Kesgravom sú netradične tradiční hrdinovia. Musím konštatovať, že je to báječná dvojica.
Romantická linka prebleskuje medzi riadkami veľmi skromne. Asi sme už z prvoplánových sladkých romancí zvyknutí, že musí zaláskovanosť vyčnievať už po dvoch kapitolách. Tu to tak nie je. Autorka túto sentimentálnu stránku potláča, ale myslím, že práve to je devízou príbehu, lebo podnecuje predstavivosť a čakanie, že „to“ príde určite v ďalšej časti. Tak, ja sa teším, kedy a za akých okolností „to“ príde...
si-
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Skandální podvod Lynn Messina
Jakkoli si Beatrice Hyde-Clareová libovala ve výzvě, jíž bylo pátrání po vrahovi na večírku v Lake District, rozhodně se nepovažuje za amatérskou vyšetřovatelku.
Když jí tedy přímo u vchodu do London Gazette padne mrtvý k nohám jistý londýnský švihák, necítí Bea žádné nutkání to vyšetřovat. Koneckonců je to zpravodajská kancelář a reportéři se už případem zabývají stejně jako úřady. A ona sama má vlastních problémů dost – třeba tu neškodnou lež, která se jaksi vyvinula ve směšně nafouknutý příběh.
Opravdu, vůbec ji to nezajímá.
Až na to, že dýka, která nebohého hraběte zabila, se zdá být znepokojivě povědomá... A tak se Bea vydává do Britského muzea, protože si nemůže odpočinout, dokud své podezření nepotvrdí, zatímco se snaží rozptýlit obavy své rodiny a pochopit nutkání vévody z Kesgrave.
Pohledný lord totiž nemá důvod ztrácet čas řešením záhady po boku plaché staré panny. A přesto se objevuje všude, kam Bea jde. (Kontrast, 2023)
♦ ♦ ♦
Teta Vera Hyde-Clareová sa po návrate do Londýna rozhodne opätovne priviesť svoju neter Beatrice na svadobný trh. Rodina pátra po tajnom nápadníkovi, súdnom úradníkovi Theodorovi Daviesovi, ktorého priviedla do života Beina vynaliezavosť, no teraz jej ich príbeh nešťastnej lásky komplikuje život. Ani netuší, do akej miery sa jej tá lož vymkne z rúk.
Členovia rodiny považujú Beu za príliš fádnu a neohrabanú, než aby sa mohla dopustiť čohokoľvek, čo by sa podľa bontónu dalo považovať za škandálne. Bea si napriek všetkým týmto skresleným názorom na jej osobu sympaticky hľadá spôsob, ako si nakloniť členov rodiny. Hoci dúfa, že by sa v Londýne mohla znova stretnúť s vojvodom Kesgravom, uvedomuje si absurditu toho želania, pretože sa pohybujú v prostrediach na hony vzdialených a iste by si nespomenul ani na jej meno.
Od momentu, keď sa v redakcii novín Gazetty stane priamym svedkom vraždy, nedokáže sa Bea na nič sústrediť. Zapliesť sa do vraždy šviháckeho mladého muža by bolo ľahkomyseľné a pochabé, a pritiahlo by to pozornosť, no Bea túži po príležitosti znovu preukázať svoje detektívne schopnosti.
Obeť, okázalý lord Fazeley, nebol práve obľúbený, navyše pracoval na spisovaní pamätí a skúseností zo života vo „vyššej spoločnosti“, ktoré mali obsahovať súkromné a pikantné informácie týkajúce sa jeho priateľov a známych.
Opätovné stretnutie s Damienom Matlockom, vojvodom z Kesgrave, prichádza v správnej chvíli – pri pátraní po vražednej zbrani. Kesgrave nehodlá Beatrice nechať si túto záhadu pre seba, zároveň patrične podpichuje jej ego. Kesgrave, milujúci podrobnosti, maličkosti, detaily, dávajúci na obdiv svoje hlboké znalosti, puntičkárstvo i márnivosť, si potrebuje v pomyselnom súboji so slečnou Hyde-Clareovou vylepšiť skóre tým, že odhalí vraha. Beatrice prijíma výzvu a vďaka vojvodovi sa jej otvárajú dvere do vyššej spoločnosti. Okrem iného má príležitosť sledovať vojvodu v jeho prirodzenom prostredí. I na svoje vlastné prekvapenie sa z Bey v jej siedmej sezóne stáva hit. Jej popularita nepredvídane rastie. A aj Kesgravov záujem.
Autorka skvele nastavuje zrkadlo pre charakteristiku londýnskej smotánky, jej povrchnosti, spôsobu života, záhaľke, v kontraste s ktorými Bein ostrovtip pôsobí ozaj osviežujúco.
Hocikto mal dôvod obávať sa Fazeleyho memoárov bez ohľadu, či boli skutočné alebo len fámou. Na smrti obete sa mohlo podieľať bezpočet podozrivých, ktorí by sa s úľavou zbavili Fazeleyho vydieračských hier. Londýnske „dobrodružstvo“ ponúka príznačné kulisy, miesta, kam viesť postavy, aby našli Fazeleyho rukopis a motív vraždy, ktorým mohlo byť lakomstvo rovnako ako žiarlivosť. Na prvý pohľad sa postava Kesgavea drží v úzadí, prevláda Beatricina optika. Tento mužský hrdina má však svoju svojbytnosť a pevne ukotvený charakter. Slovné strety medzi nimi sú za fasádou zdvorilosti zábavné. Vojvoda dokáže odložiť pred Beou masku aristokrata a „znížiť sa“ k sebairónii, čo ju stále viac okúzľuje a vytvára pocit spolupatričnosti. Útok na slečnu Hyde-Clareovú dosvedčuje, že sú na správnej stope. Zároveň táto situácia podčiarkuje vzťah, ktorý sa medzi hlavnými hrdinami buduje už od zoznámenia.
Aj tento raz sa ukazuje, že netreba spletitý motív, aby odhalil podstatu ľudských emócií, a že k zločinu stačí ozaj málo. Svoj druhý prípad by mohla Bea nakoniec aj ľutovať, no stále viac si uvedomuje, aké ťažké je pre ňu vrátiť sa k svojmu fádnemu, usadenému spôsobu života a nechať vojvodu, aby bol tým, čím je – mužom s jej natoľko vzdialeným postavením a povinnosťami.
Autorkin štýl iste nesadne každému. Nadväzuje na predchádzajúci spôsob rozprávania. Messina si je vedomá limitov doby, neprekračuje ich, nevnáša do príbehu prvky modernosti. Tempo nie je nijaké rýchle. Slečna Hyde-Clareová a Kesgrave neponúkajú dynamické naháňačky alebo prešpekulované záhady, len vybočenie z pravidiel a každodennosti. V pátraní nachádzajú niečo, čo ich môže v úzkoprsom svete definovať, v čom nájdu rozptýlenie a prosté potešenie z pocitu užitočnosti a úspechu. Čosi, čo ich odlišuje od ostatných, dáva im možnosť vo vlastných očiach vyniknúť a... udržiavať istý druh priateľstva.
Knihe by azda prospelo viac dialogickosti, ktorá by čitateľovi uľavila od popisných pasáží či ozrejmovaní pocitov. Vzhľadom na dobovosť to však sedí. Každopádne Lynn Messina nevložila do strán prvoplánovú zábavu ani umelo štylizované postavy či gýčové prvky. Čítanie plné priehľadnosti, predvídateľnosti a šablónovitosti túto sériu necharakterizuje a to ju medzi románmi s podobným námetom vyzdvihuje a robí zaujímavou.
si-
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
Hanebná zrada Lynn Messina
Beatrice Hyde-Clareová úspěšně vyřešila dvě vraždy, které se jí z nějakého důvodu připletly do cesty, a nyní se poohlíží po další.
Plachá stará panna se hloupým řízením osudu zamilovala do naprosto nedosažitelného vévody z Kesgravu a zoufalé hledá něco, co by jí pomohlo přijít na jiné myšlenky. Má ale štěstí, protože se na prahu jejího domu objeví starý známý z letního pobytu v Lake Districtu, a přesně to „něco“ jí nabízí: milenec matky jeho snoubenky totiž právě toho rána velice bolestivým způsobem zemřel a očividně byl otráven.
Je to sice naprosto nezvyklé, ale mladík o vyšetření případu požádá Beu, protože do celé věci nechce zatahovat policii. Beatrice se tedy ihned pustí do hledání vraha pana Wilsona, ale takřka okamžitě se ocitá ve společnosti vévody z Kesgravu, který je jako obvykle odhodlaný jí pomoci.
Je to zkrátka nespravedlivé, protože hlavním důvodem, proč se do té záležitosti pustila, bylo držet si pohledného vévodu od těla. Nyní tedy musí čelit dvojité výzvě – odhalit vraha, aniž by přitom odhalila vlastní srdce. (Kontrast, 2023)
♦ ♦ ♦
♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦
__________________________________________________
