Červená knižnica

V našich končinách je asi najznámejším upírom gróf Dracula a všetky romány, ktoré čerpajú z podobných námetov iba jednoducho preberajú známe klišé. Napriek tomu som siahla po sérii o 2 bratoch z pera T. Medeiros. Prvý diel Milenec z temnot som čítala už skôr a príbeh o bratovi Ztracená duše som vzala do rúk až po istom čase. Ale musím povedať, že som ju prečítala na 1 dych. Asi preto, že námet knihy predstavuje medzi románmi typu historická romanca "inakosť" a tým aj osvieženie. Veď koho by nelákali temné stránky človeka...

Rozhodne odporúčam . Čas strávený pri týchto knihách nebudete ľutovať.

si-sa

----------------------------------------------------------------

Do svítání tvá / Tvoja do úsvitu Teresa Medeiros 

Pamela Darbyová a jej sestra Sofie, dcéry známej divadelnej herečky, sú zúfalou životnou situáciou donútené zmeniť svoj život odvážnym plánom. Vydávajú sa do Škótska, aby našli dediča vojvodu z Warricku. A ak nie toho pravého, aspoň niekoho, kto úlohu strateného syna presvedčivo zahrá. Cestou ich však prepadnú zbojníci pod vedením hľadaného lupiča Connora Kincaida. Pamela má v mysli jasný plán, ktorého zlyhanie si nemôže dovoliť, a keď ho predostrie svojmu únoscovi, v prvom momente ho len pobaví, no napokon na jej plán pristúpi. Pamela má okrem odmeny aj iný dôvod, a tým je nájdenie vraha jej matky. List, ktorý jej zanechala matka, naznačuje, že jej násilná smrť má niečo spoločné s vojvodom.

Connor a Pamela uzavrú dohodu a po Pamelinej snahe nebezpečného horala „scivilizovať“, predstavia Connora sirovi Archibaldovi ako nájdeného dediča. Vojvoda je starý, chorobou zlomený muž na vozíčku, a tak sa zdá, že ich plán bude napredovať hladko. Jediný, kto votrelcom neverí, je vojvodova sestra lady Astrid, ktorá dúfa, že titul a dedičstvo prejde na jej zhýralého syna Crispina.

Pamela splnila svoju úlohu, priviedla vojvodovi dediča a ostáva jej už len vziať odmenu a žiť vlastný život. Na prekvapenie všetkých ju Connor pred „otcom“ vyhlási za svoju snúbenicu a teda budúcu vojvodkyňu. Obaja sú chytení do vlastných lží a sú nútení ostať hrať svoju hru v zlatej klietke, kde musia čeliť nielen intrigám nežičlivých a urazených príbuzných, ale i životu v lesku medzi londýnskou smotánkou, ktorý má svoje pravidlá, a v ktorých sú obaja tak trochu neohrabaní. No v neposlednom rade ich čakajú úskalia vzájomnej príťažlivosti a prípravy na „svadbu“.   

Do príbehu naďalej vstupuje i Sofie, ktorá prijala úlohu Pamelinej komornej. Práve do nej sa zahľadí bratranec Crispin, z ktorého sa napokon, na moje počudovanie, vykľuje celkom milý chlapík, len príliš manipulovaný matkou. To však nebolo prvé ani posledné, čomu som sa čudovala.

Samozrejme problémy na seba nenechajú dlho čakať, a keď sa s výrazným prispením lady Astrid odhalí skutočná totožnosť Connora Kincaida a pravé Pameline úmysly, čaká všetkých „prekvapenie“. Connor je... skutočne vojvodov syn . Dúfala som, že takúto prvoplánovú zápletku si autorka ušetrí. No čo už...

Keď vyjde najavo, že v zmiznutí vojvodovej manželky s dieťaťom i smrti Pamelinej matky má prsty lady Astrid, nie je to nič prekvapivé. Čoho bolo skutočne veľa, je spôsob jej pomsty. Unesenie Pamely, aby prinútila Connora bežať jej na pomoc a padnúť do pasce vojakom. Dostať ho na šibenicu, následne ho vyslobodiť s pomocou jeho bývalých kumpánov, dovtedy nenávideného bratranca Crispina (čo je jeho akt kajúcnosti za matkine zločiny), zosnovať rýchle stretnutie Connora so sestrou Catrionou (Hříšné myšlenky) a samozrejme stihnúť šťastne sladký záver aj s kráľovskou milosťou je výkon posledných 3 kapitol. Jednoducho tento záver mi prišiel taký neuveriteľný, až som chvíľami krútila hlavou a pýtala sa, či už autorka nevedela prísť na iné, keď už nie ošúchané nápady, aspoň menej pritiahnuté za vlasy.  

Neviem, čím to presne bolo, ale kniha na mňa pôsobila zmiešaným dojmom. Celkovej atmosfére nepomáhali ani scény, ktoré mali vyvolať smiech. Pri čítaní príbehu som bojovala s dvoma krajnosťami – časťami, ktoré ma bavili a pokušením knihu vôbec nedočítať. Priaznivci Medeirosovej mi to možno budú zazlievať, no osobne si nie som celkom istá, či si príbeh Nespoutané myšlenky uchovám v pamäti nadpriemerne dlhý čas. Vďaka istým svetlým momentom dávam , no len z nostalgickej spomienky na autorkine lepšie knihy.

 si-

----------------------------------------------------------------

Sametové pouto 

Teresa Medeiros 

Laura Walkerová si vždy myslela, že ji čeká nudný úděl staré panny. Vždyť pro ostatní byla odjakživa jen příliš studovaná dívka, bezbarvý stín bohaté tety, která se jí po smrti rodičů ujala. Všechno se však změnilo za jedné bouřlivé noci, kdy Laura zachránila zraněného banditu, kterému se tak trochu její vinou nepodařil pokus o loupež. Sebastian, o němž se v celém kraji tradovaly děsivé historky, v ní neviděl to, co ostatní. Pro něj byla bystrou a odvážnou kráskou s ametystovýma očima, vtělením všech jeho zmařených snů. Osudové setkání vneslo do Lauřina života chvilkový závan dobrodružství, Sebastian zase na chvíli pocítil chuť postavit se nepřízni osudu. Nad ránem se museli rozejít, ale ani jednoho nenapadlo, že se brzy setkají za úplně jiných okolností. Jakou má ovšem šanci křehký cit proti společenským intrikám? A může vůbec mezi banditou ze skotských vřesovišť a vzdělanou dívkou z anglické smetánky vzniknout něco víc než jen pomíjivé vzplanutí vášně? (Domino, 2000)

¥¥¥

Podľa mňa jedna z najlepších kníh od Medeirosovej. Myslím, že sa jej podarilo skĺbiť dobrodružstvo a romantiku do príbehu, ktorý sa číta od prvej strany až po poslednú jedným dychom. Nie je totiž postavený na bežnom klišé typu zbojník-zloduch vs. precitlivená kráska. Dej má čím prekvapovať až do konca.

si-

----------------------------------------------------------------

Něžná pomsta 

Teresa Medeiros 

Jediným hodem kostky byl vykonán hrozný čin. Baron Fordice hrál a prohrál - a jeho krásná dcera Rowena má za to zaplatit. Nevinná, ale temperamentní dívka je donucena odjet z rodného domu na starý hrad Caerleon a vstoupit do služeb temného a strach nahánějícího rytíře, který je navíc obviněn z vraždy. Sir Garet z Caerleonu je podmanivý muž, ale v jeho povaze je i cosi děsivého. Roky čekal na tuto příležitost, a teď konečně nadešel čas pomsty. Rowena je totiž jediný člověk, jehož prostřednictvím muže Garet zničit mučivé vzpomínky na vlastní minulost. Zatím ale netuší, že si sám na sebe uchystal hedvábnou léčku a že se stane zajatcem vlastní neuhasitelné touhy. (Domino, 2008) 

¥¥¥

Pri čítaní tejto knihy som mala pocit, že ju písala autorka vykazujúca nejaký typ schizofrénie. Striedali sa tu pasáže, ktoré boli uveriteľné s pasážami, ktorými som sa ani pri najlepšej vôli nevedela prehrýzť. Takže som ich brala na "preskačku" - zhruba každý piaty až desiaty riadok, aby som nestratila niť. Mám pocit, že skutočnoť, že som sa dostala až na koniec tejto knihy, nebola žiadnou výhrou. To, čo mi neuveriteľne vadilo, bolo vykreslenie hrdinov - pre čítanie knihy dosť podstatné. Rowena a jej rodina vyznievajú ako nekultivovaná, slabomyseľná tlupa odkiaľsi z divočiny, ktorá nemá ďaleko od poľutovaniahodných, večne hladných zvieratiek. Ten "temný a strach naháňajúci rytier" Gareth sa takým zdá len občas, v podstatnej časti príbehu sa mení na "slabocha". A ani obraz jeho sestry mi naozaj nesedel. O vývine nejakého vzťahu medzi Rowenou a Garethom tu podľa mňa tiež nemožno hovoriť. Takže si celkovo myslím, že tento príbeh sa autorke nevydaril. Ak mala v pláne navodiť temnú atmosféru, potom to pre mňa bolo dosť slabé a zrejme som neobjavila ani čaro, humor či hĺbku niektorých pasáží. Od TM som čítala už niekoľko kníh a musím povedať, že ma čím ďalej tým viac presviedča, že jej príbehy sú zvláštne nevyvážené. Zatiaľ čo jedna skupina (typu Tvoja do úsvitu) sú priam ukážkou autorkinho majstrovstva, tá druhá skupina dosť kríva - čo je pre mňa prípad aj tejto knihy. Preto tá úvodná poznámka o schizofrénii.

-sa

----------------------------------------------------------------

Unesená nevěsta 

Teresa Medeiros 

Emma Marlowová se rozhodla provdat za velmi mocného a zámožného hraběte Hepburna, aby pomohla vlastní rodině vybřednout ze zničujících dluhů. Svatební obřad má právě začít, když do kaple vjede na černém koni Jamie Sinclair a před zraky užaslých hostů nevěstu odváží neznámo kam. Emma sice ví, že její únosce je odvěký nepřítel rodu Hepburnů a měla by ho nenávidět, ale když… Jamie má vše, co jejímu nastávajícímu zoufale chybí a co rozeznělo její srdce prahnoucí po lásce: je krásný, vášnivý, nebezpečný. Jamie čekal, že Emma bude poddajná anglická slečinka, ale místo toho má co do činění s ohnivou, vyzývavou kráskou, která pro něj představuje až příliš velké pokušení. Hodlá za ni od starého hraběte žádat výkupné, ale jaksi se mu nedaří vidět v ní nepřítele. Jak se zdá, unést nevěstu bylo snadné, mnohem těžší je neztratit kvůli půvabné zajatkyni srdce… (Domino, 2011)

¥¥¥

   Byť počas svadobného dňa v koži Emmy Marloweovej by najskôr nechcela žiadna z nás. Hepburn rozhodne nie je ideálom z dievčenských snov vekom, výzorom ani povahou. Vlastne sa netají dôvodom, prečo si Emmu kupuje. Potrebuje dediča a Emma so silným zmyslom pre zodpovednosť sa obetuje kvôli rodine a budúcnosti mladších sestier. Nikto z Marloweovcov netuší, že Hepburnov odveký nepriateľ zasiahne v tej najnevhodnejšej chvíli. A tak sa Emma namiesto svadobnej hostiny ocitá na chrbte čierneho tátoša unášaná horalom s „opálenou tvárou, hustými čiernymi kaderami, ktoré prekvapivo kontrastovali s ľadovo studenými zelenými očami, a napriek chladu odetého do zeleno-čierneho kiltu a vesty odhaľujúcej širokú, hladkú hruď“ do tmavej noci...

   Jamiemu Sinclairovi ide pravdaže o pomstu. Okrem dlhoročnej nenávisti medzi oboma rodmi vedú Jamieho i osobné pohnútky, siahajúce k jeho pôvodu. Za unesenú nevestu žiada od Hepburna výkupné, no nejde mu len o to, aby grófa ošklbal, ale hlavne o to, aby ho ponížil.

   Tu príbeh začína napĺňať klasický „únosový“ scenár. Emma pomerne rýchlo nadobudne stratenú odvahu, prekoná strach a začne Sinclairovi a jeho bande pôsobiť problémy. Niekoľkokrát sa pokúsi o útek, odvážne sa postaví tvárou v tvár hlavni pištole a pravdaže, s Jamiem sa púšťa do hádok. Pochopí, že nebezpeční, drsní a nevychovaní horali nie sú až takí zlí a postupne si získa skrývané sympatie nielen od Jamieho, ale aj od členov jeho bandy. Jamie si uvedomuje príťažlivosť k Emme, no vie, že svoje túžby musí krotiť hlavne preto, aby sa nedopustil osudovej chyby, ktorá v jeho rodine už spôsobila hotové nešťastie. A to je niečo, čo hlodá v Jamieho myšlienkach i duši, a čo Emma ešte len musí odhaliť.

   Keď Emme toto takzvané dobrodružstvo odhalí nelichotivé smerovanie jej života, rozhodne sa vziať veci do vlastných rúk a... požiada Jamieho, aby ju „zneuctil“. Na to Jamieho dvakrát nahovárať netreba, a aj keď obaja vedia, že nemôžu rátať s happyendom ich romániku, ochotne Emmine želanie vyplní.

   Za ich pätami sa sťahujú mračná. Hepburn vyslal za Sinclairovou bandou sliedičov, ktorí majú jeho nevestu priviesť späť, a popri tom sa zbaviť Jamieho. Medzi prenasledovateľmi je Ian Hepburn, Jamieho  bratranec a kedysi i priateľ. Vďaka účelne živenej nenávisti je teraz jedným zo strýkových nástrojov proti Sinclairovcom.

   Emma s Jamiem unikajú do hôr, kde spoznáva zvyšok Sinclairovskej rodiny, Jamieho starého otca a najväčšie rodinné tajomstvo. Emma odhaľuje pôvod legendy o Jamieho mŕtvych rodičoch, ktorých duchovia sa po násilnej smrti nepokojne túlajú po miestnych lesoch, a ktorých príbeh stojí na počiatku sporu medzi grófom Hepburnom a Jamiem Sinclairom. Vražda „Rómea a Júlie“ hepburnovsko-sinclairovského sporu ostala roky nevyriešená a vďaka Emme sa na svetlo sveta dostávajú nevysvetlené skutočnosti, ktoré prekvapia Jamieho i čitateľa. Ako zomreli a čiou rukou, to nechám tým, čo po knihe siahnu. 

   Nakoniec sa veci rozuzlia i znova zauzlia, keď Emma len o vlások unikne smrteľnej guľke, ktorá mala vyriešiť Hepburnove problémy. Ian a Jamie si vysvetlia vzájomnú nevraživosť a všetko sa končí Emminým plánom na usvedčenie Hepburna z pokusu o vraždu. Finále speje k odhaleniu jediného, pravého a právoplatného dediča, po ktorom Hepburn tak túžil. 

   Hoci známe prostredie z podobných románov s rovnako známymi kulisami mohlo vďaka dobrodružnému pozadiu vzťahu Emmy a Jamieho, nevyriešenej vražde so záhadou a pokusom o humorné situácie pomôcť, v predvídateľnej línii deja je iba niekoľko svetlých stránok. Mne osobne prekážala Emmina chvíľková naivita (napr. keď sa pri požiadavke o zneuctenie zhrozí nad tým, že majú byť nahí, hovorím si, kde sa to v tých autorkách berie, že zmýšľanie svojich hrdiniek tak degradujú až sa ich „neskúsenosť“ mení na hlúposť) a prívlastky typu „jeho statný krk“ (taký opis pri milostnom akte sa skôr hodí na zviera ako dokonalého muža) alebo „kožu mal klzkú ako tuleň“  (tuleň?!). Jamie do bodky spĺňa šablónovitú predstavu o horaloch a jeho zmýšľanie i konanie sú často veľmi priamočiare. Vrátane bodky na záver... Ťažko jedným slovom povedať, čo príbehu chýbalo. Napriek tomu, že prečítaním tejto knihy nič neriskujete a môžete stráviť v celku príjemné popoludnie, vo mne zanechala iba priemerný dojem.

si-

----------------------------------------------------------------

Kráska a netvor 

Teresa Medeiros          

Půvabná Gwendolyn nevěřila na nadpřirozené bytosti, ale ostatní obyvatelé vesnice žili ve strachu z tajemného netvora, který obýval nedalekou zříceninu hradu. Jejich posedlost dávnou pověstí došla tak daleko, že se mu rozhodli obětovat pannu - a tou se stala právě Gwendolyn.
Podle pověsti měl na sebe netvor občas brát lidskou podobu - a právě takto se jí zjevil, jako urostlý muž, jen tvář skryl před jejím pohledem. Odnesl ji v náručí do svého hradního doupěte a učinil z ní svou zajatkyni, o niž se staral s nevídanou péčí. Jen on sám věděl, jak se věci ve skutečnosti mají - a byl si vědom, že pokud chce ještě někdy normálně žít, musí krásnou zajatkyni okouzlit a přimět ji, aby se do něho zamilovala. (Domino, 2013)

¥¥¥

 Ako sám názov napovedá, kniha rozvíja príbeh, v ktorom si Medeirosová požičala pár motívov z klasickej rozprávky.

 Gwendolyn Wilderová je po miestnom farárovi asi jediný vzdelaný a uvažujúci človek v dedine, v ktorej sa šíria zvesti o Netvorovi z hradu Weyrcraig. Obyvatelia sú sužovaní ťažko splniteľnými požiadavkami. Ich chudobu nespôsobuje iba strach pred Netvorom, ale aj despotizmus Angličanov, ktorí pred niekoľkými rokmi potrestali hrad a s ním celý klan MacCulloughovcov za pomoc škótskemu princovi Charlesovi Stuartovi. Vodca klanu s celou rodinou zahynul a z hradu ostali vypálené trosky. Za to všetko mohol zradca a MacCullough pred smrťou dedinčanov, ktorí mu zo strachu neprišli na pomoc, preklial.

 Táto kliatba stojí na začiatku udalostí, ktoré dovedú poverčivých dedinčanov k myšlienke, ako uspokojiť Netvora, aby ich netrestal zvyšovaním požiadaviek. A keďže poslednou z nich je tisíc zlatých, ktoré nie sú schopní zaplatiť, rozhodnú sa pre ľudskú obeť. Panenskú obeť. Voľba padne jednohlasne na Gwendolyn, hlavne preto, že sa o to pričinia jej sestry a aj preto, že jej „mudrovanie“ mnohí nemajú v láske. Gwendolyn sa vyhýba zábavkám miestnych dievčat, čas trávi radšej čítaním, domácimi prácami a starostlivosťou o slabomyseľného otca. Jej sestry majú nelichotivú povesť a ona sama o sebe nemá príliš vysokú mienku, lebo sa od detstva vysmievali jej nie príliš štíhlym tvarom (sama to pripomína pomerne často) a chlapci si ju doberali. Uchováva spomienku iba na jediného „džentlmena“, ktorého v detstve stretla, a tým bol mŕtvy syn klanového vodcu.

 A tak sa napriek rozumným protestom Gwendolyn ocitá na hrade ako panenská obeť krvilačného Netvora. Ich dramatické stretnutie končí zamdlením. Keď Netvor zistí, že mu ľudia miesto požadovaných vecí priniesli ženu, vyvolá to v ňom hnev. Napriek tomu sa o „návštevníčku“ príkladne postará. Gwendolyn sa stáva väzňom neznámeho muža, z ktorého sa vykľuje netvor viac duševný ako fyzický. Hoci nemá možnosť vidieť jeho tvár, rozhodne nemieni ostať nečinne sa prizerajúcou obeťou. Keď neuspeje v pokuse o útek, rozhodne sa využiť zbrane, ktoré má a vďaka svojej dôvtipnosti Netvorovi znepríjemní zabehnutý spôsob života na Weyrcraigu.

 Onedlho spoznáva Netvorovho spoločníka, zadlženého dediča-čakateľa, pána Tuppera, ktorý pomáha nepoznanému vládcovi hradu živiť legendu a uskutočňovať plán pomsty. Získa ešte jedného priateľa, tučného a lenivého kocúra Tobyho.

 Netvorovým cieľom je zistiť, kto pred rokmi vzal od Angličanov za zradu MacCulloughovcov zlato a spôsobil tragédiu. Využíva všetky prostriedky, no nepočítal s tvrdošijnosťou slečny Wilderovej. A ešte s niečím. Že ho začne priťahovať. Chémia pôsobí obojstranne a hrozí, že stihne zničiť všetko, na čom Netvorovi záležalo.

 Zasiahne však nečakaná udalosť. Tupper náhodou spoznáva Gwendolyninu sestru Kitty a tá ho omylom považuje za Netvora. Zamilovaný pán Tupper včas neodhadne blížiacu sa katastrofu a privedie pomstychtivých dedinčanov priamo pred pravého zosobniteľa ich zlých snov. Netvor je nútený vyjsť z tieňa a odhaliť pravú identitu.

 Ľahko sa dá vytušiť, o koho ide. Syn vodcu klanu Bernard MacCullough sa vrátil pre spravodlivosť. Všetci ho považovali za mŕtveho a už to nie je ten chlapec, akého poznali. Gwendolyn má právo cítiť sa zradená a zranená. Hoci by Netvora Bernarda najradšej nikdy viac nevidela, musí akceptovať svadbu sestry Kitty a Tuppera, čo ju opätovne privedie na hrad do Bernardovej blízkosti. Ten sa svojej pomsty nevzdal a veľké finále si šetrí pred tvár všetkých pozvaných dedinčanov. Veci sa však zamotajú. Gwendolyn berie na seba podiel viny za zradu, ktorý skrývala celé roky, no pravda je niekde, kde to netuší ani ona sama. Bernard si ju v zlosti narýchlo vezme, aby mal v hrsti celý jej život a dokonal trest po svojom a z Gwendolyn znova spravil zajatkyňu Netvora. Stopy zrady vedú hlbšie do minulosti i Gweninej rodiny, a pretože Bernard nie je schopný odpúšťania, musí Gwendolyn opustiť.

 Ak Gwendolyn chce, aby jej nájdená láska prežila, musí sa postaviť Netvorovi znova tvárou v tvár. Bernard uniká pred minulosťou do Londýna, no ujsť pred sebou samým nemôže. A už vôbec nie pred odhodlanosťou zamilovanej ženy a jej rafinovanou „pomstou“. Netvor sa musí stať človekom a ak chce uzavrieť kruh minulosti, nemá inú možnosť, ako uzavrieť posledné otázniky a vrátiť sa tam, kam patrí. K žene, ktorá mu vrátila tvár.

 Hoci sa dej vďaka rozprávkovému príbehu môže zdať známy, nie je to celkom tak a ženie sa rýchlo dopredu. Nuda tu nemá miesto aj vďaka svižným a sviežim humorným scénam, ktoré sprevádzajú iskrenie medzi hlavnými hrdinami. Myslím, že sa autorke vydarili. Obľúbené Škótsko s kulisami zrúcaného hradu zapĺňajú atmosféru svojou divokou neskrotnosťou a živelnosťou, ktoré sa sem hodia presne podľa gusta čitateľov, ktorí preferujú nielen Medeirosovej knihy, ale hlavne obdobné romance. Napriek pochvale mi akosi vadili hromadné dedinské scény a pár podľa mňa nie príliš šťastne preložených slovíčok, za čo sťahujem hodnotenie, no kniha ako celok vytvára prijateľný čitateľský dojem.

 Kráska a netvor je druhou knihou z voľne nadväzujúcej "Fairy Tale series".

si-

¥

Ďalšie časti "Fairy Tale" Series:

Nevinná svůdkyně 

Teresa Medeiros     

Rok 1347. Bannor Smělý patřil k nejstatečnějším anglickým válečníkům, který v boji s nepřátelskými Francouzi nezaváhal před žádným nebezpečím a nepocítil ani záchvěv strachu.To se však změnilo ve chvíli, kdy válka skončila a on se jako dvojnásobný vdovec vrátil domů, ke svým dvanácti nezbedným ratolestem. Pověst slovutného vojevůdce mu zde nebala nic platná, protože děti nejsou poslušní vojáci, a tak se Bannor odhodlal k zoufalému činu. Pověřil svého hofmistra, aby mu našel ženu a dětem novou matku. Měla by být pokorná, oddaná - a tak ošklivá, aby nebyl v pokušení přivést s ní na svět dalšího potomka.

Jaká však byla Bannorova hrůza, když se věrný služebník vrátil s lady Willow z Bedlingtonu, chytrou a neobyčejně svůdnou kráskou! Její havraní kučery a vášnivé šedé oči byly neodolatelné. A to ještě Bannor netušil, že se Willow spřátelí s jeho dětmi a společně ho naučí, že i porážka může být sladká. Dokáže za těchto okolností statečný rytíř dodržet své předsevzetí a odolat nebezpečnému pokušení? (Domino, 2001)  

¥¥¥                                                                                                                

Nezapomenutelný polibek 

Teresa Medeiros  

Laura odmítla řadu nabídek k sňatku, protože žádný muž nesplňoval její romantické představy. Nyní, po smrti své patronky, se však ocitla ve zcela odlišné situaci: pokud se do svých jednadvaceti let neprovdá, ztratí právo užívat dům, v němž bydlí se svými sourozenci. Laura ví, že na panství míří neblaze proslulý vévoda z Devonbrooku, aby uplatnil svůj dědický nárok – a do jejích jednadvacátých narozenin přitom zbývají pouhé tři týdny!

Laura se začne modlit o zázrak a zdá se, že bůh její slova vyslyšel. Při ranní procházce nalezne neznámého muže s tváří anděla, tělem Adonise a prázdnou pamětí. Zoufalá Laura mu namluví, že jsou zasnoubeni, a raduje se, jak elegantně vyřešila svůj problém. Záhy ovšem zjistí, že pohledný cizinec a vévoda z Devonbrooku jsou jeden a týž člověk. O svatební noci zbývá Lauře jen jediný způsob, jak vše napravit – musí získat srdce nebezpečného svůdce, aby zachránila duše jich obou... (Domino, 2002)

...Dodatkom je román o Laurinej sestre Carlotte s názvom Skandální noc. (Domino, 2004)

¥

Skandální noc 

Teresa Medeiros 

Společenská etiketa nikdy nebyla Carlottinou silnou stránkou: mladá půvabná šlechtična se často dostávala do situací, ve kterých by ostatní dámy přinejmenším zrudly. Výjimkou nebyl ani večer, kdy měla být slavnostně uvedena mezi londýnskou smetánku. Čekání na onen velkolepý okamžik si chtěla zkrátit tím, že nakoukne do oken vedlejší rezidence, kterou obýval muž přezdívaný Vraždící markýz. Carlotta věděla, že ten člověk má zřejmě na svědomí lidské životy, ale nakonec v ní převážilo rozhodnutí, že letmý pohled do markýzovy tváře jí nemůže ublížit...

Osud však chtěl, aby nevinné dobrodružství skončilo naprostým skandálem. Markýz totiž považoval Carlottu za profesionální společnici, kterou mu posílá přítel na rozptýlení, a proto půvabnou dívku vášnivě políbil – bohužel před zraky všech shromážděných hostů. Carlotta pochopila, že z této prekérní situace se dostane jedině tím, že nabídne markýzovi sňatek.

Její nabídka je přijata a Carlottě tak začíná zcela nový život. Má se stát manželkou muže, jehož minulost je opředena temnými mýty a v jehož očích sálá vášeň. Podaří se jí odhalit manželovo tajemství dřív, než podlehne touze, která se jí po jeho boku rozhořela v srdci? (Domino, 2004)

¥¥¥

  Carlotta Anna Fairleighová sa chystá na svoj debut v spoločnosti. Chce sa zavďačiť svojmu švagrovi Sterlingovi Harlowovi (prezývaný Diabol z Devonbrooku), ktorého vníma skôr ako svojho otca, a bola by rada, keby na jej vstup do spoločnosti bol patrične pyšný. Keďže jeden debut už pokazila, je ochotná urobiť čokoľvek preto, aby mohli byť Sterling a jej sestra Laura na ňu hrdí.

  Avšak Carlotta (zámerne ju nebudem volať Lotka, lebo preklad zdrobneniny jej mena mi nešiel celý čas pod zuby a prikláňam sa k názoru iných čitateľov, že vhodnejšie by bývalo, keby prekladateľka ponechala pôvodné znenie Lottie) zrejme nemôže celkom opomenúť svoju povahu, a tak sa rozhodne rozlúčiť so svojou slobodou posledným „dobrodružstvom“. Veď predsa možno už o rok bude vydatá a na čokoľvek iné jej neostane priestor. Popud k tomu, že sa Carlotta odetá do krajkovaných šiat podujme zliezť z okna svojej izby, jej vlastne dá jej kamarátka Harrieta Dimwinklová, ktorá ju upozorní na to, že v dome oproti zrejme pobýva Hayden St. Clair, markíz z Oakleigh, neslávne známy ako Vraždiaci markíz. A keďže Carlotta má ambíciu napísať barokový román, kto iný by mohol byť lepšou inšpiráciou na jeho hlavnú mužskú postavu. Dôvody jej zvedavosti sú teda čisto umelecké a Carlotta si nemôže nechať ujsť  príležitosť poriadne si prezrieť muža, ktorý bude predobrazom jej padúšskeho hrdinu. Nakoniec, musí si overiť to, čo o ňom denne píšu spoločensky vychytené noviny.  

  Hoci Carlotta svoj čin niekoľkonásobne oľutuje, najmä preto, že sa jej zachytia volány o klince a navyše si uvedomí, že liezť po strome v plesových šatách nie je dobrý nápad, predsa sa len nakoniec k domu tajomného muža dostane. Náhoda chce, že Carlotta vstúpi na terasu domu práve vo chvíli, keď Haydena St. Claira opustí priateľ Edward Townsend s návrhom, že mu na rozptýlenie pošle povoľnú tanečnicu. Hayden síce sprvoti Carlottu považuje za ono rozptýlenie, napriek tomu mu na nej čosi nesedí. Áno, pobozká ju, ale našťastie či nanešťastie vyruší ich skutočná tanečnica a St. Clair sa už len pobavene prizerá, ako sa mladá špiónka Carlotta so situáciou popasuje. Keď vyjde najavo, že nie je tá, za koho ju Hayden považoval, obviní ju, že ho prišla špehovať pre bulvárne noviny. Carlotta sa prizná, že je slečnou z domu od naproti a že ju čaká prvý waltz bálu, ktorý v dome lorda Devonbrooka usporiadali iba pre ňu. Ona si je vedomá, že prvé takty svojho debutového tanca už definitívne nestihne a on si uvedomuje, že by ju mal čo najskôr poslať preč... Napriek tomu si neodpustí ešte jeden posledný bozk. Práve tento bozk (podotýkam, že na dlhú dobu posledný) je pohromou. Nevidí ho síce celá spoločnosť, čo sa zišla na Carlottinom debute – ako sa snaží predstaviť anotácia – ale vidí ho slečna Terwilligerová, bývalá Carlottina učiteľka a tá sa dostatočne postará o to, aby sa vec vnímala ako zničujúci škandál.

  Podobný názor má aj Carlottin tútor. Sterling si na rozdiel od všetkých zúčastnených uvedomuje, že tento bozk má silu zničiť povesť sestry jeho manželky a že jej ako ochrana nepomôže ani jeho vysoké postavenie. Je teda rozhodnutý vyzvať lorda Oakleigha na súboj, pretože ten odmieta pripustiť, že Carlottu nadobro kompromitoval a ženiť sa nechce. Až teraz si Carlotta uvedomí dosah svojho neuváženého činu na celú rodinu. Je teda rozhodnutá zjesť to, čo si navarila a sama ponúkne Haydenovi manželstvo.

  Prvotný postoj Haydena St. Claira k jej požiadavke nie je nepochopiteľný. Sám má za sebou nepekný škandál, ktorý skončil smrťou dvoch ľudí, za čo si vyslúžil svoju prezývku, a hľadať novú manželku si skutočne nemieni. Nakoniec sa v ňom predsa len čosi pohne a hoci Carlotta jeho motív neodhalí, St. Clair napodiv so svadbou súhlasí. Jeho manželkou sa stáva rýchlo a rovnako rýchlo opúšťa svoj domov, aby nasledovala svojho manžela na jeho panstvo Oakwylde. Od začiatku cesty si zároveň uvedomí, že Hayden sa správa príliš odťažito, že sa uzavrel a vytvoril medzi nimi hradbu, ktorú – ako Carlotta už čoskoro zistí – veľmi dlho nemieni prestúpiť.

  Na takéto správanie Carlotta nemôže byť pripravená a to ešte netuší, aké prekvapenia má jej manžel v zálohe. Len čo totiž dorazia na Oakwylde, z markízy sa stáva razom matka. Hayden jej akosi pozabudol povedať, že má desaťročnú dcéru. Jeho sondovanie ohľadom Carlottinho vzdelania tak naberá nový zmysel. Takže okrem toho, že sa Carlotta musí vyrovnať s tým, že ju osadenstvo jej nového domu považuje za čosi len o málo viac ako guvernantku pánovej dcéry, má na krku dieťa, ktoré svojimi výčinmi straší celý dom. Nová markíza sa teda púšťa do boja na niekoľkých frontoch – s manželovým chladným, hoci zdvorilým správaním, s dieťaťom, ktoré chce za každú cenu upútať otcovu pozornosť, so služobníctvom, ktoré sa zabáva na nepekných klebetách v bulvárnych plátkoch, čo si našli cestu do markízovho domu a Carlotta si uvedomí, že ju vlastne pred ohováračmi nezachránilo ani manželstvo. Akoby toho nebolo málo, v dome sa ozýva hra na piane a nikto nie je ochotný Carlotte vysvetliť, čo sa to vlastne okolo nej deje.

  Carlotta na duchov neverí, iba ak na tých živých. Jej prítomnosť zmení celý chod domácnosti, a to nielen tým, že jej za pätami po dome blúdi celý húf mačiek. Mimochodom, kontrast, ktorý vytvorila autorka štvoricou mačiatok pletúcich sa pod nohy odťažitému Haydenovi, ktorý je napriek všetkej svojej tvrdosti voči ich kúzlu bezmocný, bol veľmi milý. Carlotta si veľmi dobre pamätá, koľko zbojstiev vykonala sama svojim učiteľkám a rodine a bol by v tom čert, keby si neporadila s jednou dievčinou. Autorku chválim za to, že stránky knihy nevyplnila opisom Allegrinho boja s Carlottou, ale vtipne ich zhrnula v niekoľkých listoch, ktoré Carlotta adresovala svojej rodine, kamarátke Harriete a slečne Terwilligerovej. Nová markíza si nájde cestu k srdcu svojej novej dcéry, pretože pochopí, že hoci sa k nej manžel správa odmerane, je tu niekto, kto ju skutočne potrebuje. Horším sústom je pre Carlottu popasovať sa s minulosťou, ktorá na celý Oakwylde dolieha a zaťahuje ju ako sivé mračná, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť drsnej a nespútanej krajiny, uprostred ktorej stojí.    

  Hayden sleduje zbližovanie Carlotty s Allegrou najskôr len z diaľky. Sám má problém priblížiť sa k manželke. Trvá mu to dobré dve tretiny knihy. Napriek tomu sa svojich démonov, ktorí sa príliš zahryzli do jeho duše, nevie zbaviť. Ten najväčší sa skrýva za dverami hudobného salónika a je to práve Carlotta, ktorá sa nezľakne zamknutých dverí a odhaliac pôvodcu tajomnej hry na piano zároveň pootvorí Pandorinu skrinku obyvateľov svojho nového domova. Hayden jej odhalí aspoň časť tajomstva, ktoré obostiera smrť jeho prvej manželky Justiny.

  Ľady sa aspoň sčasti pohnú, keď sa v Oakwylde objaví nová nemotorná slúžka a na prekvapenie všetkých vysvitne, že je to slečna Dimwinklová, ktorá sa dobrodružne vydala k svojej priateľke, aby sa nemusela vrátiť k rodine. Dom je zrazu plný smiechu a čajových posedení s bábikami a mačiatkami. To, čo Hyden vidí, ho napodiv vťahuje do udalostí, ktorých je plný dom a pomôže mu to aspoň trochu, hoci neohrabane, priblížiť sa ku Carlotte a aj dcére. Sám si uvedomuje, že na tom má jeho nová manželka svoju zásluhu, ale napriek tomu sú jeho démoni prisilní. Jeho frustrácia sa vystupňuje, keď Oakwylde navštívi lord Townsend, ktorý so sebou privezie slečnu Terwilligerovú, ktorá pochopila Carlottin list ako volanie o pomoc a samozvane sa podujala prevziať vyučovanie St. Cairovej dcéry.

  Keď navyše Hyden objaví, že Carlotta sa s novou situáciou vyrovnáva písaním nie denníka, ale románu, ktorý inšpirovali smutné postavy na Oakwylde, odmietne prijať Carlottinu výzvu, aby odhalil svetu celú pravdu a očistil svoje meno od prezývky Vraždiaci markíz. Carlotta je prinútená opustiť Hydena i miesto, ku ktorému prilipla srdcom. Sama je však odhodlaná dokázať svojmu manželovi svoje city, ktoré on, spútaný minulosťou, odmietol. Uvedomí si zároveň vlastnú naivitu, pretože aj jej pohľad na Hydena zastierala hmla, ktorú on nemá v úmysle rozptýliť. Napriek tomu ho spoznala a vie, že muž, ako je Hyden, nemôže byť vrah, a podujme sa ukázať svetu jeho pravú tvár.

  Z Carlottinej knihy sa stane senzácia a práve vďaka nej Hyden pochopí, že jeho duša i srdce je v Carlottiných rukách v bezpečí. Ostáva však ešte jeden človek, ktorý musí pochopiť, že ho Hayden nadovšetko miluje. Sám sa musí vrátiť na osudové miesto, aby o svojich citoch presvedčil aj Allegru. Oakwylde sa svojich duchov zbavil a ktovie či boli skutočne iba z mäsa a kostí...

  Tento príbeh sa mi čítal veľmi dobre. Príbeh Carlottinej sestry, ktorý mu predchádza, som nečítala, nedokážem tak celkom zhodnotiť, akým vývinom prešiel Carlottin charakter. Musím však povedať, že hoci je stále mladá, vystupuje dostatočne zrelo a jej občas pojašené výmysly pôsobia sviežo a majú svoj želaný efekt. Autorka knihu oživuje aj príjemným humorom a ja musím konštatovať, že tento príbeh sa Medeirosovej určite vydaril.

-sa

strana 2>

_________________________________

► www.teresamedeiros.com