Červená knižnica

>strana 2

Bridgertonovci

Vévoda a já Julia Quinn

Simon Basset, vévoda z Hastingsu, vymyslel plán jak se zbavit všech dohazovačů a vdavekchtivých dívek ze společnosti. Předstírá náklonnost k půvabné Daphne Bridgertonové, mladší sestře svého přítele, s níž uzavře dohodu, že se jí bude naoko dvořit. Přestože nemá v úmyslu se oženit, na té dívce je něco, co mu zrychluje srdeční tep.
Daphne brzy zapomene, že jejich námluvy jsou pouhá přetvářka. Snad za to může okouzlující pohled jeho pronikavých očí nebo to, co cítí v jeho objetí, ale postupem času se do temperamentního vévody doopravdy zamiluje. Musí však chtě nechtě zabránit tomu, aby jí pohledný vévoda, který se zapřisáhl, že zůstane navždy svobodný, nezlomil srdce. (Ikar CZ, 2002, 2004)

≈ ≈ ≈

Príbehy o Bridgertonovcoch sú jednoducho vynikajúce! 

 si-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Vikomt,který mě miloval Julia Quinn

Rok 1814 slibuje rušnou společenskou sezónu a vikomt Anthony Bridgerton má nejvyšší čas se oženit. Dokonce se už rozhodl, kterou z mladičkých debutantek si vybere - vyhlášenou krásku Edwinu Sheffieldovou. Jedinou překážkou je starší sestra jeho vyvolené, Kate - ta nejvšetečnější žena, jaká kdy poctila návštěvou londýnský ples. Tato troufalá intrikánka ho dohání k šílenství svým odhodláním překazit mu zásnuby, ale když Anthony zavře v noci oči, Kate ho stále víc pronásleduje v neuvěřitelně erotických snech... Vybral si vikomt za nevěstu tu správnou sestru? A co Kate? Dokáže toto rázné děvče ochránit před zpustlým ničemou Anthonym sestru, ale i sebe sama? Zvlášť když při každém setkání s ním pociťuje takový hněv a takovou touhu? Když se Anthonyho rty dotknou jejích, není si jistá už ničím... (Ikar CZ, 2005)

≈ ≈ ≈

Príbeh som prečítala jedným dychom. Musím povedať, že som knihu okamžite potom zaradila do svojej súkromnej top desiatky. Treba povedať, že tento príbeh v celej hĺbke hneď na začiatku odhaľuje silu rodinnej lásky, ktorá u Bridgertonovcov pod vplyvom milujúcich rodičov panovala a vďaka Violet panuje i naďalej... Po tomto intre nie je ťažké pochopiť snahu všetkých súrodencov vstúpiť do zväzku manželského z lásky. To isté kdesi v podvedomí cíti aj napriek iracionálnemu strachu i Anthony. No predsa sa rozhodne rozumom ono hlboko zakorenené dedičstvo potlačiť, keď sa rozhodne oženiť sa so ženou, do ktorej sa nezamiluje a vstúpiť do zväzku, kde bude absentovať láska, aby nikoho z nich jeho predčasný odchod zo života (o ktorom je po otcovej smrti presvedčený) neranil. Ibaže osud chcel inak... K svojej vyvolenej sa môže dostať len cez Kate... a tá sa rozhodne do jeho plánov nehodí. Nielen pre svoj podrezaný jazyk a nebojácnosť dávať mu zakaždým najavo, že nie je tým, koho by po boku svojej sestry chcela vidieť... ale aj preto, že sa mu oná jazyčnica podozrivo vtiera do myšlienok a do snov... a ona skutočne nie je tá, na ktorú by pridržiavajúc sa vlastných plánov mal myslieť. Nakoniec ho zradí vlastný strach... lebo práve ten (a včela) spôsobí, že sa nakoniec ocitne vo zväzku s Kate (so ženou, ktorá doteraz stála v tieni svojej oveľa krajšej nevlastnej sestry... ibaže ona je krásna... a on v istej chvíli nechápe, ako to, že to nikto nevidí). A vďaka nej pozná, že nie je jediný, kto bojuje so strachom, ktorý nevie vysvetliť (aj Kate má svoje nočné mory). Práve preto, že dokáže Kate pomôcť a ona nájde silu so svojím strachom bojovať, si uvedomí, že nie je sám. Hoci sa spočiatku zľakne. No stačí malý moment a pochopí, že človek je tvor smrteľný... a že to nemusí byť on, kto z tohto sveta môže kedykoľvek odísť ako prvý. Ale čo by robil, keby prišiel o to, čo najviac miluje... nie je lepšie užívať si pocit, že ste milovaný a slobodne milovať naplno každý deň? Kate ho o ničom nepresviedča, nesnaží sa mu vyvrátiť jeho iracionálny strach, len mu dá vedieť a pocítiť, že je stále pri ňom. A on vďaka tomu pocitu prežije... každý ďalší deň...

Tento príbeh je nádherný!!!

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Nevhodný návrh Julia Quinn

Sophii Beckettové se nikdy ani nesnilo, že se jí podaří vklouznout na vyhlášený maškarní ples lady Bridgertonové, natož se tam seznámit s "krásným princem". Přestože je dcerou hraběte, zlá nevlastní matka ji odsoudila do role služebné. Teď se však Sophie v náruči šaramantního a pohledného Benedicta Bridgertona cítí jako princezna. Bohužel s vědomím, že až odbije půlnoc, kouzlo vyprchá... (Ikar CZ, 2005)

≈ ≈ ≈

Taká variácia na príbeh Popolušky... Veľmi veľmi krásna. Nie naivná... Obaja hlavní hrdinovia prejdú svojím vlastným trápením, hoci tušia, že ich jediné kúzelné stretnutie bolo osudové. Napriek tomu, že Benedict sníva o fatamorgáne, páčilo sa mi, ako postupne pochopí, že žena, o ktorej sníval vlastne nemá tvár a nič o nej nevie, zatiaľ čo Sophie je reálna a... kúzelná. Aké je jeho prekvapenie, keď zistí, že je to vlastne tá istá žena. Napriek tomu som rada, že nezanevrie na skutočnosť, že Sophie nemala iné východisko, ako neprezradiť to, čo je jej už dávno jasné...ž e sa zaplietla s mužom, ktorého už nikdy nemala stretnúť a na ktorého mala zabudnúť (ale čo mala robiť, keď jej tak nečakane práve on zachránil česť a život?). Violet je ako matka úžasná... že tak miluje svoje deti, ktoré sa do stavu manželského dostávajú síce pomerne neskoro, ale zato s tými, ktorých milujú... a v tomto je neprekonateľná... že dokáže svoje deti vo všetkých smeroch podržať... nech sa rozhodnú akokoľvek. Benedict a Sophie svoj boj o lásku vyhrajú (napriek všetkým peripetiám - a nie je ich málo). A to je na príbehoch J. Q. krásne. Rozhodne ďalšia vydarená romanca o Bridgertonovcoch.
P.S.: Inak celkom by ma zaujímalo, kam sa vytratila postava Posy. Myslím, že nikde inde sa už neobjavila, hoci sa o ňu pani Bridgertonová rozhodla postarať. Alebo mi niečo ušlo?

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Čekanka Julia Quinn

Penelope Featheringtonová odjakživa tajně zbožňovala bratra své nejlepší přítelkyně. Myslela, že o něm ví všechno, jenomže pak objevila jeho velké tajemství... Colina Bridgertona už unavovalo, že ho lidé považují pouze za okouzlujícího hejska. A nejvíc mu vadilo, že všichni hltali klepy z pera lady Whistledownové, která se o něm snad v každém ze svých sloupků zmiňovala už v prvním odstavci. Po návratu z ciziny však zjistil, že se mnohé změnilo - především jeho stará dobrá kamarádka Penelope. Co může tajit floutek a co dívka, kterou už každý považuje za starou pannu? A mohou mít vůbec něco společného? (Ikar CZ. 2006)

≈ ≈ ≈

v slovenčine vyšlo ako:

Romantický pán Bridgerton

Julia Quinn

Penelope Featheringtonová už roky tajne miluje brata svojej najlepšej priateľky Colina Bridgertona. Toho však už unavuje byť neustále stredobodom Spoločenských novín lady Whistledownovej, a tak odcestuje z Londýna. Po návrate domov ale zisťuje, že sa toho veľa zmenilo, a najväčšmi zo všetkých Penelope! Dievčina, ktorú si kedysi ledva všimol, mu náhle nedá spávať... (Ikar. 2004)

≈ ≈ ≈

Príbeh som čítala už dávno – a zo série o Bridgertonovcoch ako prvý. V tom čase som jeho kvality ešte celkom nevedela oceniť. Nedávno som po tomto príbehu siahla znova a musím povedať, že niektoré veci dozrievajú ako dobré víno – a to sa týka aj môjho ocenenia Penelopinho a Colinovho príbehu .

Penelope Featheringtonová prežívala svoju štvrtú sezónu, keď nechtiac začula osudové slová Colina Bridgertona o tom, že by si ju rozhodne nikdy nevzal za ženu. Pre dievčinu tajne milujúcu onoho mladíka od svojich sedemnástich rokov to rozhodne nebolo príjemné, no na jej citoch sa to nijako nepodpísalo – tajne ho miluje ešte aj vo svojich dvadsiatich ôsmich. Takmer zmierená s osudom starej panny sa najlepšia kamarátka Eloise Bridgertonovej dozvedá, že Colin sa na čas vracia z ciest domov.

Colin má dnes 33 a uvedomuje si, že jeho životu chýba zmysel, ktorý našli jeho bratia – niečo, čo by mohol po sebe zanechať. Ženiť sa zatiaľ nemieni, hoci by ho matka, aj brat Anthony ženatého radi videli. Jeho návrat je senzáciou, pretože jeho sloboda láka nejednu vydajachtivú mladú dámu či jej matku. Rovnakým smerom sa uberajú aj myšlienky Penelopinej matky, no tá by rada po Colinovom boku videla svoju mladšiu dcéru Felicity (hoci tá je už takmer zasnúbená s iným mužom). Príležitosť na stretnutie poskytuje večierok pri príležitosti Violetiných narodenín. A Penelope sa s Colinom skutočne stretne. Dlhoročná, verná priateľka jeho sestry si rozhodne nikdy nezískala povesť zábavnej spoločníčky, no málokto ju skutočne poznal. Penelope sa z istých dôvod (z ktorých mnohé má na svedomí jej matka a nepríjemné skúsenosti so súputničkami, ktoré jej vždy – už ako dievčaťu – dali pocítiť svoju uštipačnosť) v spoločnosti nikdy necítila dobre. No iné bolo, ak sa ocitla zoči-voči niekomu, koho mala rada – a k takým ľuďom Colin Bridgerton rozhodne patrí. Z Penelope je zrazu žena so suchým humorom, sršiaca vysokou inteligenciou .

Colin si všimne čosi zásadné – že Penelope je svojím spôsobom pôvabná a príťažlivá. Je jasné, že práve na tomto večierku sa niečo musí stať, niečo, čo pohne udalosťami okolo Penelope a Colina – a ono sa stane, keď lady Danburyová (známa z príbehu o Hyacinth) vyhlási, že dá tisíc libier tomu, kto odhalí totožnosť lady Whistledownovej – autorky spoločenských novín, ktorá  nedávajúc si servítku pred ústa pranieruje všetky udalosti sezóny s nebývalou iróniou, ba občas aj s trefným sarkazmom (a už desiaty rok nikto ani netuší, kto to je).

Penelope poznáva, že Colin, ktorého každý považoval len za okúzľujúceho zabávača, je omnoho inteligentnejší, než dával najavo. Túto skutočnosť potvrdí aj jej nečakané, prekvapivé odhalenie – Colin si píše denníky z ciest – a Penelope pochopí, že muž, ktorého smotánka považovala za jedného z najokúzľujúcejších a najobľúbenejších mužov, má bohatý vnútorný svet. V denníkoch zaznamenáva, čo na svojich cestách videl, zažil a hlavne cítil. A pokiaľ to Penelope dokáže posúdiť, má naozaj talent. Colinovi sa nepáči, že ho spoločnosť vidí len ako šarmantného, no Penelope vie, že je aj čosi horšie ako byť spoločenským obľúbencom.

Coline ani teraz neplánuje ostať doma dlho, no pri stretnutiach s Penelope si uvedomuje, ako veľmi si jej priateľstvo váži a že doteraz bola neoddeliteľnou súčasťou jeho života, no niečo sa predsa len zmenilo – samotná Penelope, a nakoniec aj on - a najmä spôsob, ako sa na ňu díval. Po desiatich rokoch, počas ktorých jednoducho bola, sa preňho náhle stáva dôležitou. Okrem toho, že v sebe cíti podivnú prázdnotu, túžbu po niečom, čo nevie pomenovať, pochopí, že možno aj Penelope snívala o inom živote, že možno mala vlastné plány, predstavy a ciele, ktoré skrývala za zdanie dôstojnosti a veselej nálady. Colin jej spoločnosť podvedome vyhľadáva, lebo pozná, že ona ho chápe a je to práve ona, kto mu vnukne myšlienku, že by mal svoje denníky z ciest vydať.

Všetko zmení jeden bozk, ktorý Colina usvedčí z vlastnej túžby a zo skutočnosti, že patrí k tej skupine hlupákov, ktorí si nevšimli, aká je Penelope v skutočnosti príťažlivá .

Lady Danburyová si myslí, že sa v Penelope skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá, a to je základ akéhosi spriaznenia medzi týmito ženami, ktoré sa na seba podobajú viac, ako by si ktokoľvek myslel. Jej návrh vyvolá kolotoč, ktorý nik nepredpokladal. Všetci sa snažia odhaliť totožnosť záhadnej lady W. Dokonca i Colin je presvedčený, že vie, kto to je – podozrieva svoju sestru Eloise. No len dovtedy, kým zistí, že Penelope má tajomstvo. Poznal ju odjakživa, bol presvedčený, že v nej dokáže čítať ako v otvorenej knihe, a predsa... No aj ona zisťuje, že muž, ktorého celé roky vrúcne milovala, je v mnohých ohľadoch iný...

Udalosti po odhalení Penelopinho tajomstva naberú rýchly spád. Colinove myšlienky sa zrazu točia okolo nej a oboch zrazu zamestnávajú prípravy na svadbu (čo v konečnom dôsledku vyvolá v Eloise odhodlanie vziať svoj osud do vlastných rúk, z čoho vzíde ďalší vynikajúci príbeh ). No príjemný čas znepríjemňuje snaha Cressidy Twombleyovej, ktorá si chce pripísať zásluhy lady W., čo jej Penelope a nakoniec ani Colin snažiaci sa ochrániť niekoho, kto sa stal niekým veľmi blízkym a vzácnym, do koho sa skutočne zamiloval, nemôžu dovoliť. A tak je práve na ňom, aby odhalil najväčšie tajomstvo utajenej totožnosti najobdivovanejšej a najhľadanejšej ženy spoločnosti.

Užívala som si tento príbeh – ako nakoniec všetky ostatné . Julia to jednoducho vie. Za svet však neviem prísť nato, aký je to "nestejnoměrný“ úsmev, ktorý sa tak často usádzal Colinovi na tvári (a preklad tohto názvu z češtiny nie je dostatočným vysvetlením ).

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

  S láskou,Eloise Julia Quinn

Ovdovělý sir Phillip ví, že Eloise Bridgertonová je stará panna, a tak ji požádá o ruku. Domnívá se totiž, že je to prostá, nenáročná dívka, která zoufale čeká na nabídku k sňatku. Avšak krásná žena na jeho prahu rozhodně není nesmělá, a pokud přestane mluvit na dostatečně dlouhou dobu, aby zavřela ústa, on ji tolik touží políbit...
To si myslí, že jí přeskočilo? Eloise Bridgertonová by se rozhodně neprovdala za muže, jehož nikdy neviděla! Ale potom začne přemýšlet... a pochybovat... a než pochopí, jak se to stalo, sedí uprostřed noci v pronajatém kočáru a jede za mužem, jenž, jak doufá, se k ní skvěle hodí.
Jenže tomu tak není. Dokonalý manžel by se nechoval tak náladově a nevycválaně, a přestože je sir Phillip bezesporu pohledný, je to tupec, hrubián a neotesanec zcela se lišící od londýnských džentlmenů, kteří se předhánějí v žádostech o její ruku.
Jakmile se však usměje... a políbí ji..., okolní svět zmizí a ona jen žasne..., může pro ni být tento nedokonalý muž dokonalým? (Ikar CZ. 2006)

≈ ≈ ≈

Príbeh Eloise  a Phillipa ma uchvátil už od začiatku. Už prvým obrazom. Sir Phillip rozjímajúci o svojom osude a minulosti.
Myslím, že J. Q. v príbehoch o Bridgertonovcoch dokazuje, že je vynikajúca rozprávačka s vycibreným štýlom. Je tu dávka humoru, trocha psychológie, napätia medzi dvoma ľuďmi hľadajúcimi k sebe cestu a veľká dávka romantiky. Pre mňa bol tento príbeh veľmi citlivý. Elosie možno konala zbrklo, keď sa rozhodla tak nečakane a hlavne neohlásene objaviť vo Phillipovom dome, ale spustila tak lavínu udalostí, ktoré viedli nevyhnutne k tomu, aby si obaja uvedomili, že patria k sebe... že to nie je uvedomovanie jednoduché a jednoznačné... a v konečnom dôsledku ani krátke, je, myslím jasné... ale práve to dodáva príbehom J. Q. tú neopakovateľnú atmosféru, ktorá vás núti čítať ďalej a ďalej, až kým nie ste na poslednej stránke.

Eloise je veľmi energická a prináša do Phillipovho života (i života jeho detí) konečne trochu vzrušenia. Zrazu sa každú chvíľu niečo deje. Chvíľami máte pocit, že by ste Phillipom až zatriasli, lebo občas prosto strká hlavu do piesku ako pštros (hlavne čo sa týka detí, ktoré všemožne bojujú o jeho pozornosť), ale samozrejme nakoniec príde na to, že minulosť (verí, že nie je a nemôže byť dobrým otcom) ho nemôže ovplyvňovať... nie natoľko, aby prišiel o lásku svojich detí... Že na ceste k tomuto poznaniu musí dostať poriadnu "ranu do hlavy" i do srdca, je jasné. Páčilo sa mi i to, že Phillipa na Eloise uchvátil úsmev. To, čo u svojej melancholickej ženy nikdy nevidel. A Eloise? Konečne nájde (po toľkých odmietnutých nápadníkoch) človeka, ktorý stojí za to ... A môže za to jediný list... Mimochodom listy, korešpondencia medzi Eloise a Phillipom, tvoria súčasť príbehu a mne osobne sa to veľmi páčilo.
Takže... rozhodne príbeh, ktorý chytí za srdce. V rámci rodiny Bridgertonovcov radím k topke.

-sa

na stupnici 1 až 10 dávam 10                               

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ 

Nečekaná láska Julia Quinn

V životě každého se vyskytne nějaký přelom - okamžik tak úžasný, rychlý a beroucí dech, kdy člověk ví, že se jeho život navždy změnil. Pro Michaela Stirlinga, londýnského nechvalně proslulého hejska, ta chvíle nastala, když poprvé spatřil Francesku Bridgertonovou. Celý život se honil za ženskými, ale nikdy nedovolil, aby se zmocnily jeho srdce. Pak ovšem stačil jediný pohled na Francesku a zamiloval se tak bezhlavě, že byl div, že se mu podařilo zůstat stát nohama na zemi. K Michaelově smůle však měla Francesca zůstat Bridgertonová pouhých šestatřicet hodin. Setkali se právě u večeře uspořádané na oslavu její blížící se svatby s Michaelovým bratrancem.
Jenže to bylo tehdy. Teď je z Michaela hrabě a Francesca je volná… (Ikar CZ. 2007)

≈ ≈ ≈

v slovenčine vyšlo ako:

Spaľujúca vášeň Julia Quinn

Michael Stirling nikdy nedopustil, aby sa zaľúbil. Darilo sa mu to až do chvíle, kým nestretol Francescu Bridgertonovú - grófku z Kilmartinu, ktorá sa o tridsaťšesť hodín nato stala manželkou jeho bratanca. Obaja však zostali dobrými priateľmi.
Po smrti manžela je Francesca voľná a Michael získal šľachtický titul. Ona ho i naďalej pokladá za svojho drahého dôverníka... a Michael má tisíc dôvodov, ktoré mu bránia vyznať jej lásku. Raz v noci sa však Francesca ocitne v Michaelovom náručí. Ukončí jedna noc spaľujúcej vášne ich priateľstvo? (Ikar. 2006)

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Poznáš to z polibků

Julia Quinn

Gareth St. Clair je v pěkné bryndě. Jeho otec, který ho nesnáší, ho neváhá obrat o majetek a připravit o dědictví. Garethovou jedinou pozůstalostí je starý rodinný deník, který může, ale také nemusí ukrývat tajemství z jeho minulosti a klíč k budoucnosti. Bohužel je psaný v italštině, z níž Gareth neumí ani slovo.
Hyacinth Bridgertonová je nesmírně chytrá, ďábelsky upřímná a podle Garetha by ji měl člověk užívat jen v malých dávkách. Hyacinth ale na rozdíl od Garetha umí italsky. Když se pak tihle dva setkají na každoročním hudebním večírku u Smythe-Smithových, Gareth Hyacint přiměje, aby mu slíbila, že deník přeloží. Jak se tak ponořují do tajemného textu, zjišťují, že odpovědi nenajdou v deníku, nýbrž jeden v druhém… a že nic není tak prosté - nebo tak složité - jako jediný, dokonalý polibek. (Ikar CZ. 2007)

≈ ≈ ≈

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Před svatbou Julia Quinn

Myslím si, že v dnešnej dobe nie je na trhu veľa autoriek, ktoré vedia napísať sviežu historickú romancu, v ktorej je tak akurát dávkovaný humor a romantika; myslím si, že kvôli mojej slabosti pre J. Q. by som dala i plných 5 sŕdc, ale musím konštatovať, že napriek tomu, že je to dobre písaný príbeh, som tak neurobila - a to z dvoch dôvodov:
- jeden sa týka očakávaní, ktoré som po prečítaní anotácie a ohlasov čitateliek do tohto titulu vkladala - a musím povedať, že boli omnoho vyššie;
- a druhý dôvod sa týka samotnej dejovej línie - musím totiž konštatovať, že prvá časť knihy sa mi páčila viac ako druhá - keď sa Miranda a Turner vzali, dej sa posunul kamsi do príliš preverbalizovanej roviny (ja viem, že to posúva dej dopredu, ale predsa...) a potom mám pocit, že napriek tomu, čím Turner prešiel (v bývalom vzťahu a čo to v ňom zanechalo) sa mi v istých situáciách jeho (a nakoniec i Mirandino) správanie zdalo detinské; iný oriešok je samotná Miranda - neupieram jej ostrý jazyk (a bystrý rozum, čo ju robilo rozhodne staršou, a teda sa Turnerovi vyrovnala), ktorý vniesol do príbehu sviežosť, no napriek tomu... viem, že my ženy sme "iné" a potrebujeme isté veci počuť, ale myslím si, že v mužoch je zakorenené podvedomie, že to, čo robia, robia len preto, že ženu milujú, inak by isté veci nerobili (nepotrebujú o tom hovoriť) - a na to myslím autorka trochu pozabudla - to na margo neutíchajúcej snahy a túžbe Mirandy počuť z úst Turnera to čarovné spojenie "milujem ťa", ku ktorému sa v príbehu čitateľ dopracuváva (prinajmenšom v druhej polovici knihy) príliš zdĺhavo (aspoň na mňa)...
Nechcem však čitateľky od tejto knihy (na pozadí mojich dojmov) odradiť, príbeh je dostatočne vtipný a romantický, takže nezameniteľný štýl J. Q. sa tu nevytráca... Kniha sa číta dostatočne rýchlo a má spád, takže na jej prečítanie postačí jedno príjemné nedeľné popoludnie.

-sa

A ešte jedna vec - mínus hodnotenie udeľujem za obal knihy. Jednoducho si nemôžem pomôcť, som typ, ktorý pri kúpe pozerá na obal. A pri tomto slovenskom vydaní škrípem zubami.

si-

Takže tu je konečných

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Láska v nebezpečí 

Julia Quinn

Když se Olivia Bevelstokeová doslechne, že její nový soused možná zavraždil svou snoubenku, ani na okamžik tomu nevěří. Z okna svého pokoje, pečlivě ukrytá za záclonou, pozoruje podivína naproti a čeká... a objevuje nanejvýš zajímavého muže, který má určitě něco za lubem. Sir Harry Valentine pracuje pro ministerstvo války a krásné blondýnky, která ho špehuje, si ihned všimne. Jeho zájem o ni brzy přestane být jen diplomatický… (Ikar CZ, 2011)

≈ ≈ ≈

Hneď na úvod svojich niekoľkých riadkov k tejto knihe musím povedať, že som z nej nadšená. J. Q. je skvelá a táto kniha to dokazuje. Vo vzťahu k predchádzajúcim Denníkom, na ktoré voľne nadväzuje, tento príbeh rozhodne drží prím. Je to príbeh vynikajúci od prvej po poslednú stránku .

Anotácia príbehu predovšetkým na prebale knihy je pomerne podrobná, takže k deju vlastne ani netreba nič dodávať. Nezvyčajný je rozsiahly úvod, ktorý však má svoje opodstatnenie, pretože vo svetle tohto pohľadu do Harryho detstva je možné mnohé veci v jeho dospelosti – konanie, vzťah k súrodencom a najmä bratrancovi Sebastianovi Greyovi, jeho prácu, ale v neposlednom rade aj postoj k istým veciam v živote pochopiť. Olivia Bevelstokeová sa na svojho suseda zameria celkom náhodou vďaka svojim priateľkám, ktoré do salónu Rudlan House prinesú klebetu o tom, že s jej novým susedom nebude všetko tak celkom v poriadku. A Olivia sa z akéhosi podivného podnetu vlastne rozhodne tie smiešne klebety vyvrátiť. Muž za oknom susedného domu je viac než zaujímavý a od chvíle, keď ju Harry Valentine zazrie, hoci si ona myslí, že on si ju nevšimol, je ich komunikácia (a to tak neverbálna, ako aj verbálna) odohrávajúca sa medzi dvoma oknami viac než čarovná (veľmi sa mi to páčilo, to čosi, čo sa medzi nimi zrodilo, vytvorilo a upevňovalo sa na tú neveľkú vzdialenosť, ktorá im umožnila odkryť o sebe veci, ktoré by možno inak neodkryli) a má svoju symboliku dotiahnutú v momente, keď sa na istom večierku obaja ocitnú na jednej strane toho istého okna. Tento priestor pomohol autorke rozohrať aj množstvo humorných situácií. A minimálne jedna z nich – čítanie barokového románu Slečna Butterworthová a šialený barón vyvrcholí v bravúrnej 17. kapitole. Toto je priam klenot knihy . V nadväznosti na všetko, čo sa dovtedy udeje, je toto scéna, ktorú – a to môžem povedať s plným vedomím po prečítaní množstva kníh – milujem. Smiala som sa pri nej tak, že mi tiekli slzy a nevedela som sa zastaviť. Moje okolie len pochybovačne krútilo hlavou pochybujúc o mojom zdravom rozume, keď sa tak dokážem smiať nad riadkami romantickej knihy... a smiala som sa naozaj schuti a od srdca. A toto nebolo jediné pozitívum knihy (spomeniem napr. príjemne humorné postrehy samotnej Olivie vo forme vnútorných monológov). Celý vzťah Olívie k rodine, Harryho k okoliu je taký výnimočný a tak bravúrne napísaný, že sa do tejto knihy (a jej autorky) nedá nezamilovať.

Olivia je dosť rozumná nato, aby vedela, že jej vyhliadkam na vydaj bráni práve skutočnosť, že sa nevie tváriť naivne a hlúpo. Harry Valentine je zasa sviežim protikladom snobskej spoločnosti, pretože sa netají tým, že nemá vynikajúci pôvod ani zdedený titul, no to, čo získal, si právoplatne svojou prácou a službou vlasti zaslúžil. Jeho sebavedomie je evidentné a vo vzťahu k princovi Alexejovi, ktorého má pozorovať, vyžaruje v rozhovoroch a konaní ako prskavka. Je teda jasné, že len čo sa Oliviina a Harryho cesta pretne, už sa nemôže rozísť. Postava princa Alexeja je element, ktorý Oliviu a Harryho (okrem okna) spojí a čo im umožní uvedomiť si výnimočnosť toho, čo v prípade, keď človek naďabí na toho pravého partnera, dosiahne. Olivia si je vedomá, že ruský princ má o ňu záujem a vie aj to, že sa od nej všeobecne očakáva, že jeho dvorenie prijme. Harry má zasa za úlohu okrem princovho pozorovania dohliadnuť na to, aby sa Olivia nezaplietla do niečoho, čo by mohlo pripomínať vlastizradu. Na princovi Alexejovi je totiž čosi zvláštne a o jeho konanie sa zaujíma ministerstvo vojny, pre ktoré Harry pracuje. Vďaka tomu – a samozrejme vďaka oknu – sa Olivia a Harry neustále stretávajú a spoznávajú, že v sebe navzájom našli čosi výnimočné. A toto spoznávanie je typicky emotívne, sugestívne a romantické (presne tak, ako je to pre J. Q. príznačné).

V príbehu sa dočkáme aj napätia, keď sa z Olivie stane nedobrovoľná obeť únosu práve vďaka princovmu záujmu a svoje tu okrem Harryho Valentinea zohrá aj tajuplný princov sluha Vladimír. Druhej časti The Bevelstoke Series môžem teda vo svojej súkromnej romantickej knižnici prisúdiť pozíciu klenotu (ak aj niekto nezdieľa toto nadšenie, pre mňa navždy ostane tento príbeh výnimočným). Už teraz sa teším na tretiu časť o Harryho bratrancovi Sebastianovi Greyovi v origináli nazvaný Ten Things I Love About You, dúfam, že ma v ňom J. Q. nesklame a že český Ikar ma zasa nenechá čakať pridlho. 

-sa

 a dala by som viac

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Deset důvodů, proč tě miluji 

Julia Quinn

Na lady Annabel má políčeno lord Newbury. Byl by to prý oboustranně výhodný sňatek, ona by mu dala vytouženého dědice, on by se postaral o její početnou rodinu, kterou náhle zesnuvší otec zanechal zcela bez prostředků. Jenomže lordu Newburymu je nejméně sedmdesát pět a je to hulvát a surovec. Beztak složitou situaci ještě zkomplikuje setkání s pohledným Sebastianem, mimochodem lordovým nenáviděným synovcem… (Ikar CZ. 2012)

≈ ≈ ≈

Annabel sa ocitá u svojich starých rodičov, lebo tí sa podujali jej blahosklonne nájsť vhodného manžela, ktorý zabezpečí nielen ju, ale aj celú jej rodinu, ktorá sa po otcovej smrti ocitla v nezávideniahodnej situácii. Keďže pociťuje zodpovednosť za matku a za súrodencov, v podstate nemá na výber, len sa vôli prarodičov podriadiť. Čo na tom, že výber padol na arogantného, nechutného starca, lorda Newburyho? Rozhoduje majetok a jeho spoločenské postavenie a hoci jej stretnutia s ním naznačujú, že ju nečaká nič príjemné, Annabel sa cíti príliš zviazaná reťazami zodpovednosti.

Annabel je prirodzené dievča z vidieka. Manierom londýnskej spoločnosti veľmi nerozumie a v spleti jej pravidiel sa stráca (orientovať sa jej pomáha sesternica Louisa – mimochodom, zaujímalo by ma, či má svoj vlastný príbeh, bola mi totiž veľmi sympatická a nájsť lásku by som jej priala). Sama však na vlastnej koži pocíti nepochopiteľné kľučky spoločenskej priazne a nepriazne, ktorá svojsky posudzuje správanie mladej slobodnej dámy a v zlomku sekundy dokáže zmeniť svoj pohľad na ňu a dokonca jej prisúdiť značku neprijateľnosti, ktorá ovplyvňuje aj ďalší život jej rodiny. Vrtkavosť spoločenskej priazne tak – či chce alebo nie – ovplyvňuje jej budúcnosť.

Všetko sa spustí vo chvíli, keď sa – pokúšajúc nachvíľu nadýchať čerstvého vzduchu po nepríjemnom strete s nastávajúcim – potkne o nohy mladého muža, Sebastiana Greya. V tej chvíli ani netušia, že ich spája postava lorda Newburyho. Keď na to prídu, je už neskoro a roztočí sa okolo nich kolotoč, ktorý nie je možné zastaviť. Záujem rodinne spriaznených mužov o jednu ženu neujde spoločenskej pozornosti a je na Sebastianovi, aby zachránil česť mladej dáme, ktorá ho napriek všetkej snahe okúzľuje. Pre Annabel voľba nie je ťažká – nevybrať si Sebastiana by asi hraničilo s bláznovstvom, ale stále je tu zodpovednosť za rodinu. To jej nie veľmi vyberane dáva najavo aj stará mama. A ona sama sa dokonca postará o to, aby sľubne sa vyvíjajúci vzťah predsa len prekazila opätovaná ponuka lorda Newburyho o Annabelinu ruku, hoci tá dúfa, že sa nevyhnutnosti dať na tento sobáš súhlas bude môcť vyhnúť.

Nakoniec silu postaviť sa proti Newburymu v sebe predsa len nájde, a to pred zrakmi spoločnosti, ktorá priam baží po škandále, ktorý je pri konfrontácii Sebastiana Greya a jeho strýka v boji o ruku jednej ženy na spadnutie.  

Sebastian ma ako postava nesklamal. Naplnil moje očakávania. Je vtipný, s nutnou dávkou sarkazmu, vnútorne dosť silný, aby dokázal ovládnuť svoje emócie – oplývať nutnou dávkou sebakontroly ho naučila vojna. Tá mu zanechala niekoľko „darov“ – okrem iného nespavosť, ktorú vyrieši viac než zaujímavým spôsobom . Bezstarostnosť, ktorú mu každý pripisuje, je však len maska, za ktorú skrýva vlastné vnútro (a na to pri spoločných stretnutiach Annabel nevyhnutne príde). Nakoniec vlastne nie je taký nevydarený, za akého ho všetci považujú (hoci sa svojimi avantúrami netají; ale to len kým si neuvedomí, čo cíti k Annabel).

Stretnutia Annabel a Sebastiana sú svieže, vtipné a rezonuje v nich aj napätie iskriace medzi touto dvojicou. V pohľade na Annabel Sebastianovi svojsky pomáha aj Olivia, manželka jeho bratranca Harryho Valentinea (obaja známi z knihy Láska v nebezpečí). Harry tu však pôsobí skôr ako pštros strkajúci hlavu do piesku a oproti vlastnému príbehu s Oliviou stráca na svojej brisknosti. Olivia je iniciatívnejšia, so svojským ženským pohľadom na udalosti. Svoje zohrajú znova aj barokové romány od Sarah Gorleyovej, ktoré okúzlili celú spoločnosť a ktoré Sebastian podozrivo dôverne pozná...

Príbeh vyznieva sviežo, ale hodnotenie znižujem kvôli dvom veciam: napriek vtipu v množstve rozhovorov, ich v tejto knihe bolo na mňa (možno) až priveľa, prišlo mi to celé akési „prerozprávané“. Rozumiem rozloženiu postáv na negatívne a pozitívne, ale postavu lorda Newburyho som vnímala až príliš negatívne a ani Annabelina stará mama mi nebola sympatická, napriek jej záverečnému v podstate pozitívnemu zásahu. Obe postavy na mňa svojím správaním pôsobili viac rušivo než funkčne. Príbeh si odporúčam prečítať. Dá sa pri ňom stráviť veľmi príjemný romantický deň. 

-sa 

------------------------------------------------------------------------------------------------

Two dukes of Wyndham

≈ ≈ ≈

Ztracený vévoda z Wyndhamu Julia Quinn 

Grace pracuje jako společnice obávané a nesmlouvavé vévodkyně vdovy z Wyndhamu a postupně se začíná smiřovat s myšlenkou, že ji v životě nic nečeká. Když se však objeví Jack Audley, vysloužilý kapitán a možná i pravý vévoda z Wyndhamu, obrátí se její život vzhůru nohama. Dokáže překonat vévodkynin odpor i vlastní obavy? Anebo si Jack vezme lady Amelii, která byla už v kolébce předurčena jako nevěsta pro vévodu? (Ikar. CZ 2010)

≈ ≈ ≈

Anotácia tohto príbehu je v podstate presná - rámcuje celý dej knihy. Jeden večer, počas ktorého je Grace Catrina Eversleighová so svojou zamestnávateľkou skutočne prepadnutá lupičom, zmení stereotyp jej života. Po smrti rodičov síce Grace privítala záchranu v podobe vojvodkyne vdovy z Wyndhamu, ktorá jej ponúkla prácu (či skôr to považovala za samozrejmosť) spoločníčky, a tým umožnila Grace uniknúť pred nepríjemným bratrancom (ktorého rozhodne odmieta považovať za svoju rodinu), ale jej postavenie je len o niečo lepšie ako postavenie slúžky. Svojhlavej a veľmi nepríjemnej žene sa dá vyhovieť len ťažko, no Grace trpezlivo znáša svoj osud, pretože vie, že lepšie vyhliadky do budúcna ju nečakajú. Onen večer má podivný vplyv aj na vojvodkynino správanie - je totiž presvedčená, že v mužovi, ktorý ich prepadol, spoznala črty svojho zosnulého syna, ktorého milovala (bol ním prostredný zo synov, John Cavendish; manžel a najstarší syn zomreli na horúčku). 

Jack Audley sa kedysi skutočne volal Cavendish, no vyrástol v Írsku, kde ho medzi svojimi deťmi vychovali s láskou teta a strýko. Vždy však cítil volanie túlavých topánok a po službe v armáde si zvolil cestu potulného lupiča (je to preňho spôsob, ako aspoň trochu zmierniť neprívetivý osud vojnových veteránov a vdov). Do Írska sa nemá v pláne vrátiť - súvisí s tým niekoľko skutočností z minulosti (ktoré sa s ním vlastne tiahnu od detstva - aj odchod do armády bol preňho v podstate útekom). V ten večer si uvedomí, že cesty osudu sú niekedy zradné a dokážu sa človeku s poriadnou iróniou vysmiať do očí, lebo žena, ktorú prepadol, je jeho stará mama. Dokazuje to prsteň, ktorý mu vtisla do ruky a ktorý je takmer identický s tým, čo mal po otcovi (ten zahynul počas búrky na mori, matka, ktorú vylovili z vĺn, zistila, že je tehotná, no bola príliš slabá nato, aby prežila pôrod). Vojvodkyňa ho žiada, aby za ňou prišiel, no on sa nevie rozhodnúť, či jej vyhovieť, ale čosi ho k hradu Belgrave ťahá. A zdá sa, že to nie je len skutočnosť, ako málo o svojom otcovi vedel - je tu ešte mladá, zaujímavá žena s inteligentným svetlom v očiach, ktorá sa mu po prepade kočiara v ten osudný večer podivuhodne ocitla v náručí...

Vojvodkyňa je strohá, hnevlivá, prísna, povýšenecká, permanentne zamračená, panovačná a nadutá žena, ktorú nik z okolia (a ani čitateľ) nemôže mať rád. Podľa svojich nepríjemných vlastností - a je ich viac - sa aj správa. Je jedno, či ide o Grace alebo druhého vnuka Thomasa, terajšieho vojvodu (jeho otca v láske nemala a tento pocit sa prenáša aj naňho). Ona je presvedčená, že Jack je jej vnuk a právoplatný vojvoda z Wyndhamu a neznesie žiadne námietky. Vôbec neberie ohľad na Thomasa, ktorému správa o novom bratrancovi a možnom kandidátovi na vojvodu rozvráti celý život. Navyše ju tu Amélia Willoughbyová (jej sestra Elisabeth je Graceina kamarátka), ktorá je podľa dohody s Thomasovým otcom predurčená na post budúcej vojvodkyne. 

Jackov osud sa zamotáva. Stará vojvodkyňa ho chce za každú cenu urobiť súčasťou svojho sveta a neštíti sa ani vydierania - ak Jack neprijme jej snahy, je ochotná udať ho za lúpeže. Tak sa naoko podvolí. S bratrancom si síce nepadli do oka, ale aspoň si dali jasne najavo, na čom vo vzájomnom vzťahu sú. A je tu ešte Grace... Jack teda ostáva na Belgrave, kým sa veci nevyjasnia a kým sa nepreukáže jeho právoplatný manželský pôvod, lebo o podobe s otcom nemožno ani v najmenšom pochybovať. Grace je nechtiac zatiahnutá do sporu medzi vojvodkyňou a vnukmi. Hoci je to rodinná záležitosť, zdá sa, že je jediná, kto si dokáže v tejto situácii zachovať aspoň aký-taký odstup (Thomasa má rada a nesúhlasí s tvrdým postojom svojej zamestnávateľky). Ukáže sa, že aj Jack potrebuje jej pomoc - je jediná, kto ho môže previesť v spleti rodinných vzťahov. Jack však rozhodne nie je strachopud a svoje názory a postoj dáva vojvodkyni otvorene najavo, hoci sa tak s ňou dostáva do častých sporov. Obaja zvládajú umenie uraziť človeka bez toho, aby si to dotyčný všimol. Grace pochopí, že tento navonok bezstarostne vyzerajúci muž, je v podstate veľmi nebezpečný. 

Grace sa stáva Jackovou spojenkyňou a spoznáva, že je to vzdelaný a vnímavý muž. Obaja vedia, že hoci má zjavne na titul právo, je to Thomas, kto panstvo dokonale pozná. Jack zastáva názor, že vojvodom sa človek musí narodiť a netají sa tým, že sa nikdy nechcel vidieť v pozícii, ktorá predstavuje takú zodpovednosť. Medzi Grace a pána Audleyho sa vkráda čosi ako porozumenie. Zdieľajú ten istý humor a rozumejú si aj bez slov a ona sa cíti v ohrození, lebo je na dobrej ceste sa doňho zamilovať. Aj Jack si to uvedomuje. No na rozdiel od Grace, ktorá sa nechce nechať strhnúť omamným snom, on je rozhodnutý o ňu neprísť. Borí sa len s vnútornou otázkou, čo jej môže ako Jack Audley ponúknuť...

Odpovede na všetky otázky by mala dať cesta do Írska. Tam je dôkaz o Jackovom manželskom pôvode a je tam aj jeho minulosť, ktorej sa doteraz úspečne vyhýbal... Na cestu sa vydáva aj Amélia s otcom, ktorý s novou situáciou nie je spokojný a nástojí na tom, aby sa jeho dcére dostalo postu, ktorý spečatil dohodou s Thomasovým otcom - Amélia bude vojvodkyňou bez ohľadu na to, kto z bratrancov bude vojvodom. To je situácia, s ktorou sa Jack odmieta stotožniť - jednak preto, že sa necíti byť vojvodom, a jednak preto, že... miluje Grace. V Írsku Grace pobadá Jackovu zmenu. Ten je konfrontovaný s tieňmi minulosti a s pocitom viny, ktorý si nesie so sebou. Nevyhne sa opätovnému stretnutiu s rodinou a ani s nezvrátiteľnou skutočnosťou. No na ceste ku koreňom bude musieť najskôr odpustiť sám sebe. Našťastie je tu Grace, ktorá by ho neopustila. A to vedomie ho prinúti vykonať to, čo skutočne chce.

Do deja zasiahne aj Amélia, ktorej vzťah k Thomasovi je v celej knihe značne nevyhranený, no počas podivnej cesty do Írska sa prejaví ako zrelá žena, stáva sa sama sebou. Thomas zasa ešte ako vojvoda oslobodí Grace od záväzkov voči starej matke a daruje jej domov, aby sa z nej mohla stať slobodná a nezávislá žena. 

Príbeh plynie pokojne (ak opomenieme úvodný prepad). Je postavený na rozvíjaní vzťahov. Jacka som si veľmi obľúbila - najmä jeho vecný, chápavý, suchý humor. A starej vojvodkyni som tie údery naozaj priala. Hoci Jackovi bratranec Thomas nebol veľmi sympatický, ja som jeho postavu nevnímala negatívne. Nakoniec, veď sa nevyberane dozvedel, že má prísť o všetko. V jeho správaní som však veľa odlišností od Jackovho nepobadala - krv sa nezaprie . 

Táto kniha je prvým dielom zo série Two dukes of Wyndham. Druhá časť s názvom Mrs. Cavendish, I presume je príbehom Thomasa a Amélie. Mal by to byť vlastne v jadre príbeh o tých istých udalostiach podaný z inej perspektívy. Osobne si myslím, že príbeh o mužovi, ktorý zvedie neľahký a bolestný vnútorný boj po konfrontácii s náhlou zmenou v rodine a rozvratom celého svojho osudu, môže byť viac než zaujímavý. Budem sa naň tešiť.

Celkovo hodnotím túto knihu ako veľmi emotívnu a sviežu. Julia Quinn vie do svojich riadkov vpliesť jemné nuansy, ktoré robia jej štýl neopakovateľným. Pre mňa to bolo čítanie omnoho lepšie ako pri Tajných denníkoch slečny Mirandy Cheeverovej.

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

Pán Cavendish, jestli se nemýlím Julia Quinn 

Lady Amelii Crowlandové závidí celá londýnská smetánka – je totiž zasnoubená se samotným vévodou z Wyndhamu! Pak se však na obzoru objeví záhadný pan Audley, bývalý hrdinný kapitán armády Jeho Veličenstva a nesmírně šarmantní muž... Amelia zatím žila podle předem daného scénáře, ale když věci dostanou nečekaný spád, rozhodne se vzít osud do vlastních rukou a bojovat o své štěstí. (Ikar CZ. 2011)

≈ ≈ ≈

Čítala som niekoľko reakcií na túto knihu. Veľa z nich ju odsudzuje práve preto, že je vystavaná na rovnakej zápletke ako jej prvá časť. Kritizuje sa ako nudná, neprinášajúca nič nové... Po jej prečítaní môžem celkom zodpovedne povedať, že túto kritiku neprijímam. Kdesi inde som čítala, že kto tvrdí, že je táto kniha nudná a nič neprinášajúca, zjavne ju nepochopil a ja sa musím k tomuto názoru pridať. To, čo sa stretlo s nepochopením, je zdá sa práve onen autorkin zámer vystavať rovnaký príbeh podaný tak povediac z inej strany... akoby sa človek díval na udalosti, ktoré pozná z opačnej strany zrkadla, či cez prizmu iných aktérov príbehu. Je zrejme jasné, že keďže sa postavy zúčastňujú tých istých situácií a tých istých rozhovorov, nemôže predsa autorka zmeniť dialógy, ani udalosti a opakovaniu kľúčových vecí sa nevyhne. No sú to veci podané predsa len inak – prežívané a vnímané inak a niekým iným. A v tom ja vidím majstrovstvo – okrem toho, že to považujem za odvážne a zaujímavé, myslím, že je to výzva, s ktorou sa autorka popasovala viac než dobre a pritom – to zdôrazňujem – nestratila nič zo svojho slovného majstrovstva . Ak mi niekto povie, že táto kniha nepriniesla nič nové, potom je zrejme vizionár alebo telepat, pretože si stojím za tým, že niečo nové tu predsa len je – a to je otázka, na ktorú prvý diel série rozhodne odpoveď nedáva – čo sa udialo medzi Améliou a Thomasom v čase, v ktorom neboli v prvom príbehu v centre pozornosti, ako sa vyvíjal a zavŕšil ich vzťah? A to je vec rozhodne nie zanedbateľná. A ak niekto povie aj to, že táto kniha bola nudná, bude ju brániť zubami-nechtami, pretože na štýle J. Q, nič nudné nie je. Kto si to myslí, nemá zmysel pre jej štýl, cit, humor, uštipačnosť a sarkazmus.

Amélia a Thomas – obaja zviazaní zasnúbením, ktoré zariadili ešte v detstve ich otcovia, majú svoje vlastné túžby. Amélia bytostne vníma skutočnosť, že je napriek výhodnosti svojho zasnúbenia vlastne vystavená len súcitu okolia, pretože vojvoda sa správa príliš chladne, formálne a odťažito nato, aby mohol ktokoľvek povedať, či sa s ňou vôbec niekedy ožení. Dátum svadby totiž stále nie je určený. Thomas Cavendish vie, kde je jeho miesto. Vždy dodrží svoje slovo a uvedomuje si všetky svoje povinnosti – vrátane tej, ktorá ho viaže k Amélii. Napriek tomu sebe ani jej veľa možností na vzájomné spoznanie nedáva. Možno sa správa príliš ako vojvoda, no jeho povaha má ešte jednu stránku, ktorú ukazuje len zriedka – má zmysel pre absurdný humor (a ten je v celej knihe vynikajúci ). Možno práve preto si tak dobre rozumie s Grace Eversleighovou, spoločníčkou svojej starej matky. A to je vec, ktorá Améliinej pozornosti rozhodne neunikne. Amélia neočakáva, že by ju snúbenec za daných okolností miloval, ale citlivo si uvedomuje, že ona o ňom nič nevie a on by sa podľa jej predpokladov mohol aspoň trochu zaujímať o ňu, zistiť, čo má rada, čo neznáša, aký má názor na iné veci ako počasie a... že vyniká v akvarele, či že si vždy priala navštíviť Amsterdam. No namiesto toho prekvapene zisťuje, že Thomas Cavendish je zamilovaný do Grace..

Thomas nemá rád neúprimnosť a vtieranie, no ako vojvoda sa opačného postoja od okolia nedočká. To je dôvod, prečo má rád práve Grace, lebo ona k nemu úprimná je. Amélia sa odmieta zmieriť s myšlienkou, ktorú jej vštepovali od malička – že sa jej dostalo ohromného privilégia, a preto musí byť šťastná a vďačná, že môže ako budúca manželka súhlasiť so všetkým, čo si vojvoda želá. S týmto postojom k budúcemu manželovi vnútorne stotožnená nie je a ako Thomas čoskoro zistí, skrýva sa v nej malá rebelka .

Aj tu do popredia vystupuje Thomasov vzťah k starej mame i skutočnosť, že ho ona nemá v láske je evidentnejšia – o to viac, že Thomas si lásky neužil ani v detstve od rodičov, ani od iných, no naučil sa s tým žiť. Miluje Belgrave, tento hrad a okolie je súčasťou jeho duše, nikdy by odtiaľ nechcel odísť, lenže veci sa už čoskoro vyvinú inak. Uvedomuje si, že sa snúbenici nevenuje tak, ako by mal a popri všetkých nepríjemnostiach zisťuje práve v tých najnepredvídateľnejších situáciách, že žena, ktorú vnímal skôr ako kulisu, je inteligentnejšia, než dáva najavo. A zrazu túži vedieť, čo si myslí. Navyše ho jeden bozk prekvapivo uvrhne do túžby, ktorej nevie odolať, a druhý je preňho osudový... 

No objavuje sa akýsi nový uzurpátor na titul vojvodu z Wyndhamu a Thomasovi sa rúca všetko, v čo veril, v čom vyrastal a k čomu bol vedený. Hoci vidí aj druhú stránku veci – konečne by mohol robiť veci, ktoré má rád (napríklad cestovať alebo sa venovať manuálnej práci), mohol by sa stať obyčajným Cavendishom. Pravdepodobne sa bude musieť vzdať všetkého, čo mal, vrátane 15 titulov a... čo je najhoršie, netuší, či je Amélia vôbec ešte jeho snúbenicou. Bude sa musieť vzdať aj jej?

Príbeh dáva odpoveď na otázku, čo robil Thomas, keď odišiel z Belgrave a čo spôsobilo, že Amélia sa rozhodla postaviť všetkým a vziať osud do vlastných rúk. Príchod Jacka Audleyho vyvedie Thomasa z miery natoľko, že koná tak, ako uňho nebýva zvykom – čo je viac ako pochopiteľné. To dovolí Amélii spoznať ho v celkom inej situácii – je z neho zrazu iný človek, nie neprístupný, ani povýšenecký, ale človek, ktorý má svoje slabosti, poznačený detstvom bez lásky, muž, ktorý sa vie pohybovať medzi obyčajnými ľuďmi na obyčajných miestach, muž, ktorý je prirodzený a má od doterajšej formálnosti ďaleko. A to je pozícia, ktorá dovoľuje Amélii vytvoriť si celkom odlišný obraz o svojom snúbencovi. Obraz, do ktorého sa nie je ťažké zamilovať... 

Lenže je tu stále skutočnosť, že stráca titul a pocit zodpovednosti ho núti napriek rodiacim sa citom chrániť Améliin nárok na titul vojvodkyne. Snáď by pre nich bolo lepšie, keby o sebe nevedeli už od detstva, že sú si predurčení, keby sa prosto len niekde stretli... Lenže... ono to tak nie je. Thomas prechádza niekoľkými citovými štádiami – od hnevu cez neistotu až po zmierenie a nájdenie úľavy v pocite slobody. Aj Amélia sa mení – nechce žiť tak, ako jej predurčili. Bojuje za nárok na vlastný život, najmä ak poznala svoje city a nadobudla istotu, že skutočne šťastná by mohla byť len s Thomasom Cavendishom, pretože sa nezamilovala do jeho titulu, ale do muža, ktorým sa pred jej očami z vojvodu z Wyndhamu stal.

 -sa

>strana 2

_____________________________________

► www.juliaquinn.com