Červená knižnica

< strana 1

The Smythe-Smith Quartet

1. Just Like Heaven – Jako v ráji (Ikar CZ, 2012)

2. A Night Like This – Noc jako ta dnešní (Ikar CZ, 2014)

3. The Sum of All Kisses – Všechny tvé polibky (Ikar CZ, 2016)

4. The Secrets of Sir Richard Kenworthy – Tajnosti sira Richarda (Ikar CZ, 2017)

_________________________________________________

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

1. Jako v ráji Julia Quinn

Marcus je dokonalým britským gentlemanem počátku 19. století. Honoria je sestrou jeho nejlepší kamaráda Daniela. Říct však, že oni dva jsou přátelé, by bylo příliš odvážné tvrzení. Když Daniel Marcuse poprosí, aby po nějakou dobu na jeho sestru dohlédl (neboli odháněl nápadníky), nemůže Marcus odmítnout. Netuší, jak složitý úkol právě přijal – mladá dáma totiž na nápadníky doslova líčí pasti. Ve chvíli, kdy se ale do jedné z nich omylem chytí Marcus a zraní si nohu, je jasné, že tihle dva spolu budou muset strávit více času, než by si přáli…

≈ ≈ ≈

Kniha Jako v ráji je prvým z avizovaných príbehov o kvartete Smythe-Smithových známeho z príbehov o Bridgertonovcoch (niekoľko z nich sa v príbehu mihne) – len kvôli poriadku (hoci to asi netreba pripomínať), ide o slávnu štvoricu príslušníčok rodu Smythe-Smithovcov, ktoré sú dobrovoľne-nútene nútené predvádzať svoj amatérsky hudobný „talent“ na každoročných hudobných večierkoch, pretože je to rodinná tradícia – a ich každoročné vystúpenie nie je trýznením len pre publikum.  

Lady Honoria Smythe-Smithová a lord Marcus Holroyd sa poznajú pätnásť rokov, pretože Marcus sa ako najlepší priateľ Honoriinho brata Daniela stáva neoddeliteľnou súčasťou ich rodiny. Pre samotného Marcusa bol príchod do školy, kde spoznal Daniela, niekoľkonásobným šťastím. Nielen preto, že získal jediného priateľa, akého kedy mal, ale aj preto, že získal rodinu – k čomu dospejú všetci zúčastnení – a v neposlednom rade preto, že týmto aktom nakoniec získava aj Honoriu .

Avšak ani zástoj samotného Marcusa v rodine Smythe-Smithových nie je zanedbateľný. V prvom rade jeho – v anotácii spomínané – zranenie vytrhne z letargie Honoriinu matku, ktorá potom, čo Daniel musel utiecť z krajiny, neprejavuje voči dcére dostatok záujmu. Pred ďalším Marcusovým vplyvom na rodinu odbočím k dôvodom spomínaného zranenia – Honoria sa chce vydať; jedným z najvýraznejších dôvodov je ticho, ktoré v ich domácnosti po bratovom odchode nastalo. Skutočnosť, že s ňou matka prestala komunikovať, totiž nesie len veľmi ťažko. Jej vôľa vydať sa je teda čisto praktická, ale to ešte nevie, že trom nápadníkom, ktorí o ňu prejavili záujem, pomohol k tomu, aby sa stiahli, sám Marcus. A to je jeho druhý zástoj v rodine – sľúbil totiž Danielovi, že na jeho sestru dohliadne.  

Honoria si vymyslí pascu na potenciálneho nápadníka, avšak pasca nie je určená jemu, ale jej. Predstierať vyvrtnutý členok je dobrá zámienka nato, aby prilákala pozornosť gentlemana, ktorý nemôže dámu nechať v núdzi. Marcus však svoju úlohu dozerať na Honoriu berie vážne a nechtiac sa obeťou jej pasce stane on sám – aj s vyvrtnutým členkom. Okrem toho, že dve hodiny čaká v daždi na pomoc, vyvrtnutý členok sa stane dôvodom oveľa vážnejšieho Marcusovho stavu, než do akého by sa za iných okolností dostal (prechladnutie a opuchnutý členok by bolo to najmenej). Ibaže Marcusovi pri odstraňovaní čižiem porania nohu a doktor si nedá tú námahu, aby zistil, že príčinou jeho horúčky nie je prechladnutie, ale infekcia, ktorá sa mu dostala do rany. Jeho domáca v zúfalstve požiada o pomoc práve Honoriu a tá ani na sekundu nezaváha. Ako by predsa mohla nechať hrobárovi na lopate práve Marcusa! A tu sa objaví ďalšia pomoc rodine (o ktorej sám ani netuší) – keďže Honoria zalarmuje aj matku, nakoniec je to práve Marcusov kritický stav, ktorý vytrhne Honoriinu matku z apatie, keď si uvedomí, že vlastne vždy považovala Marcusa za svojho druhého syna a nemôže ho ponechať svojmu osudu. To v konečnom dôsledku umožní vypovedať či nevypovedať medzi matkou a dcérou to podstatné.

Boj o záchranu Marcusovej nohy a nakoniec možno aj života sa stáva priestorom, aby si Honoria a aj Marcus uvedomili, že priateľstvo, ktoré sa medzi nimi zrodilo pred rokmi, sa mení na čosi iné. Že sú si obaja takí blízki, že si nevedia svoj život jeden bez druhého predstaviť a že je to vlastne také prirodzené ako dýchať. Julia Quinnová tento priestor využíva naozaj vynikajúco, s nadhľadom, odľahčeným humorom a neopísateľným popisom vnútorného prežívania oboch hlavných protagonistov . Drobnosti, detaily, ktoré si obaja uvedomujú, sú milé a vo svojej podstate odkrývajú hĺbku a silu citu, čo sa medzi nimi zrodil už veľmi dávno, a teraz dozrel a ukazuje im, akú istotu v sebe navzájom majú (lebo obaja si uvedomia, že sa zrazu na seba dívajú inak – veľmi pekné je Marcusovo uvažovanie o farbe Honoriiných očí; skutočnosť, ako si Honoria uvedomuje Marcusovu osamelosť i to, aký je v skutočnosti iný, než ho vidia všetci naokolo).

Ešte je tu jeden nezanedbateľný zástoj – Marcus je jediný, kto môže Honorii a jej matke oznámiť, že Daniel sa po troch rokoch vracia domov. Ale to už Honoria vie, že Marcus konal na základe Danielovej prosby. Veci sa konečne vyjasnia na už spomínanom koncertnom večierku, ktorý si lord Holroyd nemôže nechať ujsť – ak pre nič iné, tak určite nie preto, lebo si je vo svojich citoch k Honorii istý. Ako sa nakoniec príbeh Honorie a Marcusa v priebehu večierku naplní, stojí za prečítanie (rozhodne ako aj kapitoly opisujúce zápas o Marcusov život) .

Pre mňa osviežujúce a pre Juliu Quinnovú typicky humorné (ak opomeniem humorné súznenie medzi samotným Marcusom a Honoriou) boli stretnutia kvarteta dievčat neúspešne sa pokúšajúcich zladiť svoje hudobné výkony do znesiteľnej podoby. Hoci všetky vedia, že je to beznádejné, spája ich pocit súdržnosti, pevné priateľstvo a predovšetkým vedomie rodinnej tradície. A práve rodinné cítenie je jednou z vecí, ktorú Marcus na Honorii miluje. Kapitola približujúca skúšku pred oným hudobným vystúpením je osviežujúco humorná (odporúčam najmä situačný humor v konverzácii o veľrybe a o pokuse vyhodiť piano z okna ).

Už sa teším na ďalší príbeh o Honoriinom bratovi Danielovi a o Anne Wynterovej (tá vlastne nie je právoplatnou členkou rodiny Smythe-Smithovcov a ani členkou kvarteta, stala sa náhradníčkou kvôli chorobe jednej zo sesterníc, aby „zachránila“ dlho plánované vystúpenie na večierku, na ktorom sa definitívne vyrieši smerovanie vzťahu medzi Honoriou a Marcusom) v origináli nazvanom A night like this. A zdá sa, že to bude náramne zaujímavé, nielen kvôli samotnej Anne, ale predovšetkým kvôli Danielovi, ktorý sa vracia po troch rokoch nedobrovoľného azylu domov, a zdá sa, že aj v cudzine mu po predmetnom škandále išlo doslova o krk.

-sa 

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

2. Noc jako ta dnešní Julia Quinn

Anne Wynterová možná není guvernantkou, za kterou se vydává. Přesto však vše, co tato práce obnáší, zvládá více než dobře. Ať už se jedná o schovávání se ve skříni plné dechových nástrojů, hraní zlé královny ve hře, o které nikdo ze zúčastněných netuší, zda to má být spíše komedie, či spíše tragédie, nebo kočírování tří desetiletých urozených dam, které si o ní myslí, že je jednorožec. A ještě k tomu zvládne flirtovat s hrabětem z Wiscontu, jediným mužem, který ji kdy opravdu zaujal, ačkoliv moc dobře ví, že z toho koukají jen samé problémy…

To Daniel Smythe-Smith je v problémech až po uši. Nejenže má nepřítele, který přísahal, že si nedá pokoje, dokud neuvidí Daniela mrtvého. To by mladému hraběti ani tak nevadilo. Horší je, že se bláznivě zamiloval do neurozené dívky, která je zřejmě také ve smrtelném nebezpečí…

≈ ≈ ≈

Musím hneď z úvodu povedať, že anotácia, ktorá sa tu prezentuje, je úplne scestná. Najmä časť „Přesto však vše, co tato práce obnáší, zvládá více než dobře. Ať už se jedná o schovávání se ve skříni plné dechových nástrojů, hraní zlé královny ve hře, o které nikdo ze zúčastněných netuší, zda to má být spíše komedie, či spíše tragédie, nebo kočírování tří desetiletých urozených dam, které si o ní myslí, že je jednorožec.“ A ešte aj poznámka o tom, že Anne s Danielom flirtuje. Nie je to tak. A aj to, že Anne hrozí nebezpečenstvo, Daniel zistí až v posledných kapitolách.

Príbeh Honoriinho brata Daniela Smythe-Smitha, grófa z Winsteadu začína tak, ako naznačuje záver knihy Jako v ráji. Daniel sa po trojročnom nedobrovoľnom vyhnanstve v Európe vracia tajne domov práve vo chvíli, keď v dome Smythe-Smithovcov prebieha slávny hudobný večierok.

Vyhnanstvo grófa z Winsteadu spôsobil jeden nešťastný večer, keď ho opitý priateľ Hugh Prentice obvinil z podvádzania v kartách. Daniel bol rovnako dostatočne opitý na to, aby sa nenechal urážať a dostal sa do potýčky, ktorá vyústi ranným súbojom (napriek pokusu priateľa Marcusa Holroyda odhovoriť ho od neho), čo nešťastne ovplyvní jeho život na minimálne tri roky. Keďže Hugh takmer príde po výstrele z Danielovej pištole o nohu, jeho otec lord Ramsgate sľubuje Danielovi pomstu. Tento moment zmení život rodiny Daniela Smythe-Smitha a jeden z dôsledkov tohto činu už svoje naplnenie našiel v príbehu o jeho sestre Honorii.

Anne Wynterová, ktorá pracuje ako guvernantka v dome lady Pleinsworthovej a má na starosti tri mladšie sestry lady Sarah (Harriet, Elizabeth, Frances), je nútená ju po nečakanej indispozícii nahradiť pri hre na klavíri. Anne, ktorá sa osem rokov snaží byť neviditeľná, tak vystúpi na javisko, kde je na očiach členom crème de la crème londýnskej spoločnosti. Tak neujde pozornosti ani samotného Daniela a ten od prvého pohľadu na Anne cíti príťažlivosť, ktorej nevie odolať.

Príbeh Daniela a Anne je takmer priamočiary, tie tri pravdivé vety v anotácii vlastne prezrádzajú celú dejovú linku, ktorá sa točí okolo toho, ako si Daniel slečnu Wynterovú obchádza. Tá napriek tomu, že ju to k Danielovi rovnako priťahuje, má na rozdiel od neho niekoľko dôvodov na to, aby si ho (nie vždy celkom úspešne) držala od tela. Ako napovedá prvá veta anotácie, Anne Wynterová je totiž niekto celkom iný. Mladá žena, ktorá sa vďaka svojej nerozvážnosti v šestnástich rokoch stala účastníčkou takmer škandálu, musela opustiť svoje rodisko a pretrhnúť všetky putá s rodinou. A od toho momentu veľa šťastia nemala. Navyše ju od chvíle, keď spoznáva grófa z Winsteadu, jej minulosť začína dobiehať. Toto je jedna zo skutočností, ktorá oboch hlavných protagonistov príbehu tak trochu spája – obaja museli kvôli istej nerozvážnosti opustiť domov, obaja sa ocitli na úteku a... obaja sa akosi naučili kryť si chrbát pre prípad, že by sa blízko nich objavil niekto, kto by im mohol ublížiť.

Daniel sa napriek Anninmu pokusu držať si od neho odstup dvorí, čo samozrejme neujde pozornosti jeho okolia. Pri ich stretnutiach Anne občas poodhalí čosi z pravdy o sebe. Tie čriepky a jej zvláštne správanie Daniela presviedča o tom, že Anne má z niečoho (alebo niekoho) strach. Navyše sa okolo samotného Daniela dejú podivné veci (prepad na ulici, zámerné poškodenie Danielovho koča), ktoré ho presviedčajú o tom, že lord Ramsgate sa svojej pomsty nevzdal, napriek tomu, že ho Hugh Prentice niekoľkokrát ubezpečí o opaku. Útoky vyburcujú Danielov hnev vo chvíli, keď je aj Anne v priamom ohrození a následné udalosti už priamo zasiahnu aj členov jeho rodiny. To už ale vyjde najavo, že Anne Wynterová nie je tou, za koho sa vydáva a že ju samotnú prenasleduje minulosť, ktorá ju môže stáť dokonca aj život. To však Daniel nemieni dopustiť.  

Napriek na úvod spomínanej priamočiarosti príbehu, pri ktorej čitateľ vie presne, kam dej smeruje, je v prípade, že neočakávate nič strhujúce, táto kniha vcelku príjemná. Možno je to tým, že J. Q. tu netratí nič zo svojho štýlu a pisateľskej zručnosti, ktorá spôsobuje, že kniha sa číta rýchlo. Niektoré pasáže ma dokonca pobavili (napr. pokus Daniela, Anne a jej zverenkýň stvárniť dramatický pokus jednej z nich – Harriet). Mnou nazvaná priamočiarosť mi napodiv nevadila, ale musím povedať, že sa mi ani Anna, ani Daniel nedostali celkom pod kožu, hoci nemôžem povedať, že by mi neboli sympatickí. Asi by som túto knihu nezaradila k Juliiným klenotom, spisovateľka má na konte iné, ktoré vynikajú svojou výnimočnosťou čo do dejovej linky, vzťahu medzi hrdinami aj humoru. Ak sa niekto rozhodne tento diel vynechať, asi nič nepokazí. Ak niekto výrazne fandí tejto sérii, potom radím k povinnej jazde, ktorá nijako neublíži.  

V príbehu ma osobne od opätovného stretnutia s Danielom oslovil Hugh Prentice. Tento príbeh naznačuje, že by mohlo ísť o zaujímavú postavu. Osobne som rada, že autorka Hughovi venovala v tejto sérii osobitnú pozornosť a jeho osud spojila so Sarah Pleinsworthovou (Danielovou a Honoriinou sesternicou). Český Ikar pripravuje ich príbeh ako tretiu časť série o Smythe-Smithovcoch pod názvom Všechny tvé polibky (The Sum of All Kisses) na vydanie v máji 2016.

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

3. Všechny tvé polibky Julia Quinn

Hugh Prentice možná nikdy nebyl svůdník a bonviván, ale jinak měl vše, co by mladý zámožný muž mohl chtít. Neuvážený duel s Danielem Smythe-Smithem ho ale nechá o holi, s nevyléčitelně zraněnou nohou a ještě tragičtěji zraněnou pýchou. Když se setká se Sarah Pleinsworthovou, rozčiluje ho na té výřečné, drzé dívce doslova vše, ale nejvíc ho užírá, že by jí díky hendikepu ani nemohl nabídnout manželství. Sarah by zas ani nenapadlo takovou nabídku přijmout; vždyť to on málem zničil její rodinu. Když je ale s tímhle nesnesitelným člověk donucena strávit několik dní, musí si přiznat, že její nenávist k němu se pomalu mění v něco jiného. 

***

Sarah Pleinsworthová nemůže odpustit Hughovi Prenticeovi souboj, který téměř zničil její rodinu, bratrance přinutil uprchnout a Hugha zanechal s ošklivě poraněnou nohou. To Hughovi vyhovuje, protože nesnáší dramatická gesta Sarah. Ale když jsou ti dva nuceni strávit spolu týden, zjistí, že nečekané polibky a oboustranná vášeň dokáží změnit jejich názor... 

≈ ≈ ≈

  Prológ ďalšej časti série The Symthe-Smith Quartet, na ktorú nás český Ikar nechal čakať pomerne dlho, sa nevyhnutne vracia k onomu večeru, ktorý predchádzal všetkým udalostiam už spomínaným v prvých dvoch častiach. Daniel Smythe-Smith utiekol z krajiny, z Hugha Prenticea sa stal invalid. Kartová hra, ktorej hráči podľahli v alkoholickom opojení emóciám, zmenila životy nielen Danielovi a Hughovi. Všetko sa dotklo aj ženského osadenstva Danielovej rozvetvenej rodiny.

  Hugh, ktorý sa celý život spoliehal na svoju geniálnu pamäť a ktorý sa mienil nejako postarať o svoju budúcnosť, prichádza o všetky plány (ako druhorodený syn nie je dedičom). Už úvod naznačuje zamotané vzťahy v rodine, silný vzťah k bratovi Freddiemu a silný odpor k otcovi, markízovi Ramsgateovi. Markíz žiada Hugha, aby prevzal na seba dedičské povinnosti, pretože si myslí, že jeho brat sa nikdy neožení a nebude schopný splodiť dieťa. Túto povinnosť prenáša na Hugha, ale Hugh chce viesť vlastný život, pokiaľ možno bez otca. Dlhá rekonvalescencia síce postaví Hugha na nohy, ale dôsledky zranenia ho obmedzujú, bojuje s večne pulzujúcou bolesťou zle zrastenej kosti a zjazveného svalu. Nehovoriac o tom, že sa necíti ako plnohodnotný gentleman (nemôže tancovať, jazdiť na koni, mnohé iné spoločenské aktivity môže iba presedieť).

  Ramsgateova honba na Daniela sa nekončí ani po Hughovej intervencii, a tak Hugh opúšťa otcov dom, lebo hoci sa vždy snažil pri všetkých problémoch nájsť riešenie, tento raz si nevie rady. Podmienka, ktorú dá otcovi, aby priateľa ochránil, však má oveľa väčší dosah na ich životy, ako si sprvu myslel. Dôvod, prečo si to uvedomí, sa už čoskoro objaví na scéne.

  Sarah Pleinsworthová sa spolu so sestrami chystá na dve svadby – sesternice Honorie a jej brata Daniela. To naznačuje, že príbeh sa odohráva medzi dvoma svadbami. Uvažujúc o smerovaní svojho nastávajúceho života si Sarah uvedomuje, že jediná možnosť, ako sa dostať z každoročného kolotoča (vrátane hry v slávnom „talentovanom“ hudobnom zoskupení), je konečne po troch sezónach nájsť si manžela. Ibaže kde nájsť vhodného kandidáta – nie nemusel by ju milovať, ale nemusel by byť aspoň starý a hlúpy.

   Aj Hugh je pozvaný na obe svadby, ale nie je nadšený. Dlhá cesta sa podpísala nielen na jeho nálade. Sám si súboj vyčíta, zranenie berie ako trest za vlastnú chybu. Vie, že sa nevyhnutne stretne aj s lady Sarah, ktorá svoje antipatie voči nemu neskrýva. Je odhodlaný všetko pretrpieť. Keďže sa mu podarilo nájsť Daniela v Európe, priviesť ho domov a primäť otca, aby ho prestal prenasledovať, chce urobiť aj posledný krok – postarať sa o to, aby zanikli aj posledné zvyšky starého škandálu a presvedčiť spoločnosť o tom, že spor medzi ním a Danielom je zabudnutá záležitosť. Vďaka tomu škandálu a svojej utiahnutosti (je to samotár) sa ľudia naňho dívajú cez prsty. Matky si neželajú, aby ich dcéry oňho prejavili záujem.

  Honoria požiada lorda Prenticea, aby prevzal povinnosti za chorého bratranca, čím sa Hugh dostáva do priamej spoločnosti slečny Sarah Pleinsworthovej. Hoci voči sebe neprechovávajú sympatie, sú rozhodnutí, že svadbu Honorii nepokazia. Sarah má problém držať jazyk za zubami, je vznetlivá, miestami teatrálna, no Hugh ju dokáže obrať o slová. Kým sa dopracuje k vysvetleniu, prečo ho vlastne Sarah neznáša, chvíľu to trvá. Ich slovné výmeny počas pobytu na oboch svadbách sú príjemné. Majú v sebe čosi, čo sa príjemne číta, sú zábavné.

  Skôr, než sa všetko zamotá, udejú sa dve dôležité veci – Hugh si na Sarah všimne niečo nepostrehnuteľné, prchavé vo chvíli, keď mu navrhuje zmier či skôr dohodu, že sa budú správať civilizovane. A Sarah, hoci miluje svoju rodinu a je pre ňu ochotná urobiť čokoľvek, je konfrontovaná s nie celkom lichotivým pohľadom na seba samú, keď jej milovaná sesternica nastaví zrkadlo slovami, že je vo svojej podstate sebecká.

  Ako čitateľ očakáva, niekoľko stretnutí ukáže, že je všetko celkom inak a že Hugh a Sarah sú celkom iní, ako si pôvodne o sebe navzájom mysleli. Ich stretnutie pred rokmi ovplyvnilo pohľad na toho druhého a čas, ktorí sú nútení spolu stráviť, všetko mení. Sarah netrvá dlho, aby zistila, že Hugh Prentice nie je šťastný. No ich spoločné chvíle sa na šťastie podobajú, lebo ten muž – posledný, o ktorom by si to kedy myslela – sa jej dostal pod kožu. A ona jemu. Do budovania ich vzťahu sa dostávajú jemné nuansy – také vie len J. Q.: „Už se nebude divit, proč se Hugh často neusmívá. Místo toho se bude radovat, že se usměje.“ (s. 158)

  V knihe sa to hemží postavami (a aj menami), nechýba ani lady Danburyová, dobre známa s príbehov o Bridgertonovcoch. Pohľad do mysle oboch hlavných protagonistov zabezpečuje množstvo vnútornej reči. Často sa pripomína, že jeden druhého nemajú veľmi v láske. O zábavu sa starajú aj mladšie sestry lady Sarah – Harriet (vrátane jej slávneho písania slávnych hier s jednorožcom), Frances a Elizabeth. Akási akčnosť v príbehu prichádza s lordom Ramsgateom, ešte viac zamotávajúca už aj tak zamotaný vzťah s Hughom a dôsledky jeho nekončiaceho prenasledovania Daniela Smythe-Smitha či požiadavky na dediča, ktoré voči Hughovi má. Je tu však ešte ich dohoda, ktorá je spečatená na papieri a ktorá môže mať následky, na ktoré Hugh nepomyslel. Vstup či výstup s markízom Ramsgateom mi ako čitateľovi trochu narušil dojem z čítania. Iste, autorka ho potrebovala, ale konfrontácia s človekom na hranici šialenstva tak trochu prenášala akési šialenstvo na všetkých zúčastnených. Menej uveriteľne mi prišlo najmä razantné vystúpenie samotnej Sarah, ktorá nakoniec všetkému učiní koniec.

  Neviem celkom presne povedať, čo som od príbehu čakala. Myslím, že Hugh ma ako postava nesklamal. Mojej predstave o človeku bojujúcom s následkami zranenia sa veľmi priblížil. Milé boli aj (dô)vtipné dialógy medzi ním a Sarah. Kniha je určite príjemným, oddychovým a aj zábavným čítaním (áno, pri istých pasážach som sa dokonca nahlas zasmiala). Hoci si aj po tretej časti série myslím, že prvá časť o Honorii a Marcusovi sa autorke vydarila zatiaľ najviac, príbeh o Sarah a Hughovi v mojom hodnotení predstihol druhú časť, a za to má J. Q. u mňa veľké plus.

  Kdesi som čítala názor, že aj tá najslabšia kniha tejto autorky je mnohokrát lepšia ako veľa v súčasnosti vydávaných historických romancí. S tým môžem len súhlasiť. A budem sa tešiť na príbeh ďalšej zo sesterníc, tento raz Iris. Len budem dúfať, že na preklad jej príbehu nebudem čakať dlho.

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

4. Tajnosti sira Richarda Julia Quinn

Sir Richard Kenworthy si potřebuje do měsíce najít manželku. Nemůže být moc vybíravý, protože jaká dívka by kývla na tak rychlé zásnuby? Když však při nechvalně proslulém koncertě sester Smythe-Smithových spatří Iris, nenápadnou dívku, která jako by čekala, až ji někdo zachrání, Richard ví, že ona bude ta pravá. Iris je zvyklá na to, že ji všichni trochu podceňují, a je se svou pozicí smířená. Když se o ní začne ucházet pohledný sir Kenworthy a zdá se, že se do ní na první pohled bláznivě zamiloval, nemůže tomu zprvu uvěřit. Jeho slova, jeho pohled i doteky hovoří o upřímné touze, ale proč se vším tak spěchá? Než se Iris stačí rozmyslet, je s Richardem přistižena v kompromitující pozici a než se naděje, je jeho manželkou. Je odhodlaná zjistit, co před ní Richard skrývá, ale netuší, že pravda by jí mohla zlomit srdce…

≈ ≈ ≈

  Keď sa sir Richard Kenworthy neplánovane ocitne na hudobnom večierku rodiny Smythe-Smithových, netušiac, aké trápenie si tým pre svoje uši privedie, má v úmysle vyžiť toto spoločenské podujatie iba na jedinú vec. Porozhliadnuť sa po mladej žene, ktorá bude dostatočne zúfalá na to, aby v čo najkratšom čase prikývla na jeho ponuku na sobáš. Richarda tlačí práve čas, lebo za pätami sa mu tiahne škandál, ktorý čo nevidieť vypukne... teda v prípade, ak sa nepokúsi vyhnúť sa mu. Preňho existuje iba jediná možnosť, ako zo situácie, do ktorej sa dostala jeho rodina, vybŕdnuť. A na to potrebuje manželku. Čo najskôr.

  Podivná zhoda náhod spôsobí, že v jeho hľadáčiku sa ocitne práve Iris Smythe-Smithová, ktorá rovnako ako jej sestry a sesternice z duše nenávidí každoročné koncerty slávneho kvarteta, počas ktorých musí stráviť ponižujúci čas pred tvárou známych a neznámych. Hoci by svoju rodinu nikdy nesklamala, aj tak je pre ňu vystúpenie na pódiu utrpením. Richard si útle žieňa za violončelom okamžite všimne. Možno práve preto, že napriek všetkej tej kakofónii zvukov je ona jediná, kto skutočne hrať vie. Jej zjav, ale aj aura, ktorá vypovedá, že by chcela byť niekde celkom inde, ho upúta.

  Vynúti si, aby ich predstavili a nasledujúce dni sa s Iris pokúša stráviť čo najviac času. Iris je prekvapená. Ona, ktorú všetci považujú za bezfarebnú a nevýraznú, zrazu čelí otvorenému záujmu pohľadného muža. Táto skutočnosť nie je nepríjemná, ale je... zvláštna. Richard vie presne, čo od svojej manželky čakať. Nie žeby si mohol vyberať, ale keďže s tou ženou bude musieť stráviť zvyšok života, bol by rád, keby jeho manželka nebola rozmaznaná, hlúpa, príliš bohatá, aby považovala zväzok s ním za výhodný, a predovšetkým by mala mať výrazný zmysel pre rodinu, aby pochopila, prečo to všetko Richard robí. A napodiv práve Iris spĺňa jeho predstavy vo všetkých smeroch. Navyše, páči sa mu a... má nezvyčajný zmysel pre humor. Ona určite nie je zúfalá, hoci sa okolo nej nápadníci húfne netočia. On však zúfalý je.

  Richard zariadi, aby ich zbližovanie neušlo pozornosti najmä v kruhu jej rozvetvenej rodiny, a tak sa stane, že Iris kývne na sobáš so sirom Kenworthym. Hoci sa zdá, že Richard cíti k Iris náklonnosť, už počas cesty na jeho panstvo sa čosi kazí. Iris mu nerozumie. V Londýne sa zdalo, že ho priťahuje, tak prečo sa zrazu drží bokom? A čím sú bližšie k jej novému domovu, tým viac sa Richard zdá odťažitejší. Keď dorazia domov, z Iris sa stáva nová pani Maycliffe Parku. Udomácnenie jej uľahčuje skutočnosť, že Richardove sestry odišli k tete. A Richard je rád, že odhalenie pravého dôvodu, prečo sa s Iris oženil, môže ešte na chvíľu odložiť. Predstava, že bude pred ňou musieť vyjaviť pravdu, je o to ťažšia, že si každým dňom stále viac uvedomuje, že ho Iris priťahuje. Je síce pozorný, milý a aj nežný, ale zo všetkých síl sa snaží od nej držať bokom. Iris tomu, prečo ovláda svoju túžbu, nerozumie a nie je prekvapivé, že sa občas cíti podvedená a odvrhnutá.  

  Príchod Richardových sestier Fleur a Marie-Claire všetko zmení. Iris sa cíti oklamaná a zneužitá. Richard zrazu musí s pravdou von. Vyjde najavo, že ho k sobášu prinútilo nerozvážne konanie staršej zo sestier. Pre Richarda je záchrana povesti oboch sestier dôležitá, ale jeho riešenie sa nestretne s pochopením ani na jednej strane. Iris môže chápať, že sa cíti za obe zodpovedný a že sa snaží napraviť svoje konanie, keď ich nechal na pospas svojej tete, a kým pochopil svoj podiel zodpovednosti, veľmi sa o ne nestaral. Ale jeho pohnútky cíti ako ranu pod pás. Na druhej strane však už nemôže poprieť ani city, ktoré k nemu prechováva. A tak sa chopí svojej pragmatickosti a sama sa pokúsi nájsť riešenie celej situácie. Hlavatosť oboch sestier jej v tom nepomáha, ale Iris by nesmela mať toľko sestier a sesterníc, aby si s nimi nevedela poradiť.

  Nakoniec aj Richard uzná, že lipnutie na jeho riešení nemôže odvrátiť škandál, ktorý jeho rodine hrozí, ale alternatíva by mohla jeho následky zmierniť. Našťastie vie, že má po boku síce drobnú, ale rozumnú a silnú ženu. Že o ňu nechce prísť, je viac než zjavné. Lenže vie, že odpustiť mu môže len v prípade, že v sebe nosí ten najsilnejší cit. Lásku.

  Kým sa Iris a Richard dostanú na jeho sídlo Maycliffe Park, čitateľ si užije viacero úsmevných scén, z ktorých výrazne vyniká najmä pokus o divadelné predstavenie v hlavnej úlohe s jednorožcom mladšieho osadenstva rodiny. Ja som sa vynikajúco bavila. A samozrejme, J. Q. nezabúda ani na autorku slávnych gotických románov Sarah Gorelyovú – tento raz je to román Slečna Truesdaleová a nemý džentlmen. Iris je obdarená suchým humorom, ktorý je v celej knihe výrazne oživujúcim prvkov, ale dobre jej sekunduje aj Richard. Ich dialógy sú harmonické a dobre fungujú – na poli humornom, aj na tom citovejšom a dokonca aj v prípade, že sa ich názory rozchádzajú.

  Koniec knihy sa mi síce zdal trochu rozvláčny. Kniha tu z môjho pohľadu trochu stratila na tempe, ale to nemení nič na tom, že to bolo príjemné a najmä pre mňa zábavné čítanie. Myslím, že tento príbeh sa vydaril.

-sa 

--------------------------------------------------------------------------------------------------

The Rokesbys

1. Because of Miss Bridgerton – Za vším hledej Bridgertonovy (Ikar CZ, 2017)

2. The Girl with the Make-Believe Husband – Falešná manželka (Ikar CZ, 2019)

3. The Other Miss Bridgerton – Trochu jiná slečna Bridgertonová (Ikar CZ, 2020)

4. First Comes Scandal – Skandál na spadnutí (Ikar CZ, 2021)

_________________________________________________ 

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

1. Za vším hledej Bridgertonovy Julia Quinn

Oblíbená série o rodině Bridgertonových se vrací v čase na konec 18. století a k mladé Billie Bridgertonové, jejíž temperament se později projeví v mnoha dalších generacích. Billie je umíněná, nechová se jako dáma a celé dětství strávila potloukáním se po venkově s bratry Rokesbyovými. Předpokládalo se, že jednoho z nich si nakonec vezme. Jen ten třetí, nejstarší, pro ni není vhodný, a ona by ho stejně nechtěla, ani za nic. Vždyť George je tak upjatý a nudný. Když se postupně začnou poznávat, vidí se vzájemně v čím dál příznivějším světle, ale než si cokoliv stačí říct, hrozí rodině tragická ztráta – Edward Rokesby se v americké válce pohřešuje a dost možná je mrtev… (Ikar CZ, 2017)

≈ ≈ ≈

Mám Juliu Quinnovú rada. Jej romance patria k tomu, čo vo svete romantickej literatúry favorizujem. Viem, že je zárukou toho, že bez ohľadu na tematiku a konečné vyznenie príbehu, pôjde v podstate vždy o nadpriemerné čítanie. Mala som rada aj sériu o Bridgertonovcoch a hoci nie všetky príbehy sa mi rovnako zapísali do pamäte, iste budú so mnou viacerí súhlasiť, že táto séria patrí k tomu najvydarenejšiemu, čo v rámci žánru vyšlo.

Juliin návrat k tejto rodine asi nie je tak celkom prekvapivý a azda je to aj odozva na volanie verných čitateľov, aby sa k tejto rodine vrátila aj čímsi rozsiahlejším ako len krátkymi spin-off príbehmi. Zrejme logicky vyznieva aj návrat na začiatok toho celého, hoci sama autorka na svojej stránke podotýka, že nikdy nenapíše príbeh rodičov tohto klanu (Edmund, Violet). No vracia sa k Edmundovej sestre Sybille a k priateľstvu so susediacou rodinou Rokesbyovcov.

George a Billie sa poznajú odjakživa, no na rozdiel od ostatných bratov George bol nútený rýchlo dospieť a svojím spôsobom sa od ostatných vždy držal trochu ďalej. Tým si vyslúžil nálepku suchára. Príbeh začína vo chvíli, keď Billie po pokuse zachrániť jednu mačku skončí po nepeknom páde s vyvrtnutým členkom na streche, ďaleko od civilizácie a bez pomoci. Jedinou jej záchranou sa napodiv stáva práve ten, od koho by to čakala najmenej – George Rokesby. A od toho momentu je všetko akosi inak.

Jednak preto, že George sa dostáva do jej tesnej blízkosti (doslovnej, pretože ju musí niesť na rukách, keďže Billie nemôže dostupovať), a jednak preto, že práve toto zranenie ich prinúti stráviť viac času vo vzájomnej blízkosti a navyše George je dostatočný gentleman na to, aby sa o stav zranenia svojej susedky a kamarátky zaujímal. Pravda, je to ešte jeden z jeho mladších bratov Andrew, s ktorým sa Billie večne podpichuje. Andrew trávi doma niekoľko chvíľ, kým sa vráti na svoju loď. Doma sa zotavuje zo zranenia (zlomil si ruku). Medzi riadkami prebleskujú ešte odkazy na ďalšieho z bratov – rovnako slúžiaci vlasti v radoch červenokabátnikov – Edwarda, ktorý je aktuálne mimo kontinentu.  

Vo svojej podstate sa v tejto knihe nedeje nič výnimočné, nič dynamické, nič prevratné, nič napínavé... V zásade by sa dej dal zhrnúť do niekoľkých viet. George zachráni Billie zo strechy, na ktorej uviazla, uňho doma v Aubrey sa o ňu postarajú a návšteva Bridgertonovcov vyvolá nápad pozvať na panstvo niekoľkých hostí. Pozvanie neveľkej spoločnosti dáva Georgovej matke a rovnako aj Billinej matke priestor na dohadzovačské hry, počas ktorých sa prekvapivo ukáže, že tak Georgovi ako aj Billie vadí, že sa okolo nich moce niekto iný. O Georgea má eminentný záujem lady Alexandra, ktorej by Billie najradšej za všetky dôvernosti vyškriabala oči. Okolo Billie sa zase moce sir Reginald, ktorému by George najradšej upravil jeho dokonalý chrup. Celé podpichovanie vyvrcholí počas hry Pall Mall, keď si George aj Billie silne, takmer telesne uvedomia existenciu toho druhého. Príjemné podpichovanie však preruší správa o zmiznutí Edwarda Rokesbyho a zrazu sa atmosféra mení.

Goerge Kennard, ktorý si nikdy neodpustil, že je ako prvorodený a dedič pripútaný k domovu, sa rozhodne konečne niečo robiť a zistiť o bratovi, čo sa dá. To však môže iba vďaka svojim kontaktom v Londýne. Jeho odchod je nevyhnutný. Do veci však zasiahne jeho matka a tá si presadí, že pôjde s ním a navyše si ako spoločníčku vezme so sebou Billie. To je na Georgea, ktorý si už príliš fyzicky uvedomuje, ako ho Billie priťahuje, veľa. Voči matkiným argumentom je však bezmocný.

Billie príliš Londýn nemá v láske, jej debut totiž nevypálil veľmi šťastne, ale rovnako nedokáže bojovať s húževnatým zanietením lady Manstonovej, ktorá sa rozhodla ju predstaviť v spoločnosti a možno jej nájsť aj manžela. (Ako sa nakoniec ukáže, je to súčasť dobre premysleného plánu, aby sa tí dvaja konečne rozhýbali.) George vo svojej snahe zistiť o bratovi čosi nové a možno posunúť pátranie po ňom kamsi ďalej zúročuje svoje kontakty na ministerstve vojny, ale jediné, k čomu sa dostane, je, že ho lord Arbuthnot vmanévruje do podivnej hry, aby si overil, či by bol vhodný na špionáž. George takého konanie rezolútne odmietne a nielen preto, že mu to znemožní stráviť príjemný večer s Billie, ktorý bol pre ňu veľmi dôležitý. Napodiv ich to posunie k sebe a spečatí ich city, navyše George pochopí, že slúžiť vlasti sa dá aj inak ako uprostred bojov.

Julia Quinn stále nestráca nič zo svoje spisovateľskej zručnosti. Napriek tomu mi v pozadí tohto príbehu rezonovalo čosi zvláštne. Čosi, čo mi bránilo zavzdychať či vydýchnuť úžasom nad skvelou knihou. Stále je prítomné to čosi, čo sa medzi riadkami derie na povrch a odkrýva zrod hlbokých citov a prerod hlavných protagonistov. Je tu prítomné aj večné podpichovanie medzi Georgeom a Billie. Napriek tomu som si to akosi nedokázala užiť. Akoby som sa v tých slovných kudrlinkách zamotávala a miestami mi unikal ich zmysel.

Billie je svojím spôsobom zvláštna. Nie je to typická romantická hrdinka. Na druhej strane je to dobré, lebo nevzdychá, ale pridržiava sa svojho pragmatizmu a nakoniec domýšľa svoje činy (aj s ich následkami). George trpí tým, že je ako dedič pripútaný k sídlu a zodpovednosti. Billie by pripútaná byť chcela, ale vie, že jej pomoc s hospodárstvom je len dočasná. Kým sa Edmund neožení a všetko nepreberie. Z nej bude už len sestra, stará dievka, ktorá sa do chodu panstva už nebude môcť miešať. Jedinou jej záchranou je vydať sa. Ale za koho? Andrewa, s ktorým sa večne podpichuje? Má tak spraviť, lebo sa to očakáva? Vie si ho vôbec predstaviť inak ako priateľa? Alebo Edwarda?

George zrazu Billie vidí inými očami. Posledná žena, o ktorej by kedy sníval, sa stáva stredobodom jeho myšlienok. A tým sa preňho všetko mení. Stane sa to, čo si nikdy neuvedomoval, alebo nepripúšťal – zistí, že mu na Billie záleží viac, než si kedy dokázal čo len pomyslieť. Že ten „tŕň v päte“ či „kamienok v topánke“ je čosi, čo sa stalo takou nevyhnutnosťou jeho života, ktorej sa už nechce vzdať. Pretože Billie je proste Billie. Žena, ktorá mu rozumie viac než ktokoľvek v jeho okolí. Žena, ktorá má v sebe ducha vidieka, vie, čo obnáša starosť o panstvo. Je tvrdohlavá, zvyknutá sa búriť (aspoň vnútorne) proti pravidlám, snažiaca si robiť veci po svojom, niekedy prostoreká, a predsa chápavá. Žena, ktorej nemusí nič vysvetľovať, pretože vie, ako svoje slová myslí. A navyše, je to žena, ktorá má v sebe dosť ženskosti na to, aby sa Georgovi zrýchlil tep a aby sa v ňom zodvihla majetnícka vlna do takej miery, že nechce, aby si to všimli iní muži.

Prvý príbeh série Rokesbys nie je zlý. Je to stále dostatočne romantické, ale tá romantika sa posúva kamsi inam – neviem, či to dokážem presne vyjadriť, ale mám na mysli, že to v žiadnom prípade nie je romantika prvoplánová. Táto kniha je o prežívaní citov o prerode a zmene pohľadu na človeka, ktorý je blízko. O uvedomení si citu, ktorý tu pravdepodobne stále bol a tlel pod čímsi, čo ho dlho zakrývalo. Myslím si, že to je dôvod, pre ktorým nemusí sadnúť všetkým a môže sa zdať nudný. A možno si mnohí položia otázku, o čom vlastne tento príbeh bol, či dokonca skonštatujú, že Juliina povestná iskra sa kamsi vytratila. Nie som si istá, či je to dobrý začiatok série, ktorý by mal navodiť čitateľský záujem o pokračovanie. Budem dúfať, že si autorka čosi zo svojho povestného majstrovstva necháva na ďalšie príbehy.

Osobne sa teším na druhú časť. Na Edwarda. A som zvedavá, ako J. Q. zvládne opustenie kontinentu i známeho anglického prostredia. Očakávam, že do príbehu vojaka, ktorý stratil pamäť, vnesie čosi pre seba typické a azda aj výnimočné.

-sa

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

2. Falešná manželka  Julia Quinn

Cecilie Harcourtová se ocitá v nelehké životní situaci. Její bratr je těžce zraněn ve válce v koloniích a ona se najednou musí o sebe postarat sama. Zdá se, že má jen dvě volby: zůstat sama a stát se starou pannou, nebo se výhodně vdát. Cecilie si překvapivě vybírá třetí možnost – vydává se přes Atlantik, pevně rozhodnuta najít svého bratra a vyléčit jej. Nenachází však bratra, ale jeho nejlepšího přítele, hezkého důstojníka Edwarda Rokesbyho. Je v bezvědomí a nutně potřebuje její pomoc. Cecilie přísahá, že s ním zůstane a zachrání mu život, i kdyby to znamenalo malou lež. Když se Edward po šesti měsících probere, je více než zmatený. Jeho vzpomínky jsou velmi mlhavé, a když mu všichni tvrdí, že Cecilie je jeho žena, tak tomu věří. V okamžiku pravdy však může mít Edward pro novou paní Rokesbyovou několik překvapení. (Ikar CZ, 2019)

≈ ≈ ≈

Keď sa Cecilia Harcourtová ocitne na druhej strane Atlantiku, rozhodnutá nájsť svojho brata, vie len toľko, že o Thomasovi už dlhšie nemá žiadne informácie. A hoci vie, že odpoveď na jej list môže meškať z rôznych dôvodov, ona má dostatok tých vlastných, prečo je práve tu. Jej rozhodnutie sa môže zdať na prvý pohľad ako nepremyslené, ale bolo to to jediné, čo ju mohlo zachrániť v nezávideniahodnej situácii, v ktorej sa ocitla (otec, ktorému na jej osude veľmi nezáležalo, je po smrti, majetok má pripadnúť slizkému bratrancovi, ktorý si brúsi zuby nielen na hmotné statky a Cecilia si nevie predstaviť, že by s ním dokázala dýchať ten istý vzduch, nieto, že by sa mala stať jeho ženou), otázkou je, či sa práve neocitla v ďalšej. A oveľa horšej.

Na veliteľstve jej veľmi v ústrety nevychádzajú. Skutočnosť, že v nemocnici, kde hľadá svojho brata, zazrie jeho najlepšieho priateľa, ju tak privedie k ďalšiemu unáhlenému rozhodnutiu vydávať sa za manželku dôstojníka Edwarda Rokesbyho. Skutočnosť, že sa oňho môže starať, upokojuje jej myšlienky, aspoň sčasti a... navyše to aspoň nachvíľu rieši jej neľahkú situáciu. Na druhom konci sveta sa totiž ocitla celkom sama a takmer bez prostriedkov, i bez pomoci. Na druhej strane sa obáva momentu, keď sa Rokesby preberie, lebo by okamžite vyšlo najavo, že oni dvaja k sebe vôbec nepatria. A že jediným dôvodom, kvôli ktorému o sebe vedia, sú okrem Thomasa, listy, čo si s bratom vymieňala, a v nich pár riadkov, ktoré si v nich navzájom dovolili pripísať.

Lenže, keď sa Edward preberie, ukáže sa, že si nič nepamätá. Nielen o tom, ako prišiel k svojmu zraneniu, ale ani o tom, že k nemu prišiel pri plnení tajnej misie a už vôbec si nepamätá, že by sa oženil. Cecilia netuší, či má byť za taký vývoj udalostí vďačná, ale vie, že muž, ktorý sa potrebuje zotaviť zo svojich zranení a ktorý bol najbližším priateľom jej brata, potrebuje jej pomoc. A ona nakoniec tú jeho. Lebo ako lady Rokesbyová má pri hľadaní strateného brata lepšiu východiskovú pozíciu.

Čo si však uvedomí oveľa neskôr, je, že čosi iné je pátrať zaštítená menom Rokesby po bratovi, a čosi iné čeliť jeho každodennej prítomnosti v malom priestore prenajatej izby v hostinci, kde sa mu snaží byť počas rekonvalescencie aspoň trochu nápomocná. Edward bojuje s bolesťami hlavy, je slabý, ale nie natoľko, aby nechcel poznať odpovede na otázky, čo by mali vyplniť tú čiernu dieru z posledných týždňov. A jednou z najväčších je, ako sa Thomasova sestra stala súčasťou jeho života. Keď z Cecilie vyjde ďalšia lož, že sa vzali v zastúpení, začne si uvedomovať sieť lží, do ktorej sa zaplieta. Problém je v tom, že sa z nej veľmi dlho nevie vyvliecť. Situáciu jej sťažuje aj Edwardovo správanie, lebo on ich manželstvo považuje za skutočnosť a s ňou aj každodennosť, ktorá ich obklopuje, či skôr ktorá by ich mala obklopovať. Je to čestný muž a čím viac ho Cecilia skutočne spoznáva – nielen prostredníctvom riadkov priložených na koniec bratových listov – tým viac sa doňho zamilováva. Otázka znie, ako dlho môže vydržať láska založená na klamstve – hoci vyslovenom s dobrým úmyslom.

Pátranie po Thomasovi dlho nikam nevedie. Jeho stopy miznú a hoci sa Edward snaží spomenúť si na to, čo sa udialo, nedarí sa mu to. To vytvára priestor na vyvíjanie vzťahu medzi ním a Ceciliou. Cecilia bojuje s vlastným svedomím, napriek tomu sa neviem prinútiť k tomu, aby povedala pravdu a skutočnosť, že to odkladá, dáva tušiť, že jej to osud tak akosi mieni spočítať. Autorka prepája príbeh s Bridgertonovcami predovšetkým postavou Edwardovej kmotry, najlepšej kamarátky jeho matky, ktorá pripomenie, že jeho matka si priala, aby si vzal za ženu Billy, čo je jedna z nezanedbateľných vecí, ktorá Cecilii uviazne v mysli. Pre mňa bola táto náhla pripomienka rušivá, aj skutočnosť ako veľmi sa ňou Cecilia zapodievala.

Keď sa konečne odhodlá uvoľniť Edwarda zo záväzku, do ktorého ho dostala, netuší, že kapitán Rokesby už o jej podvode vie. Je to totiž náhly ústup jeho amnézie, ktorý umožní odhaliť, že jej brat zomrel pri plnení tajnej misie. Cecilia ani netuší, koľko síl Edwarda stojí, nedať najavo, aká zlosť ním zmieta a koľkokrát jej hodil návnadu a dal jej možnosť povedať mu pravdu. Po dlhých napätých dňoch si Cecilia volí útek, netušiac, že Edward jej už utiecť dovoliť nemôže.

Je si treba povedať, že Julia Quinnová tieto príbehy ovláda a je jednou z mála, čo pri písaní romantických kníh vyčnieva. Jej knihám nechýba vtip, akási iskra medzi hlavnými protagonistami, čosi, na čom sa dá zabaviť, čosi, čo nenecháva v čitateľovi len pocit suchopárneho čítania. Vždy som sa na jej knihy tešila, lebo som vedela, že medzi jej riadkami nájdem pridanú hodnotu. A priznávam, že som ju čakala aj tu. S určitosťou viem povedať, že sa mi druhá časť série páčila viac ako prvá.

Zatiaľ sa mi však zdá, že touto sériou autorka ostatné (myslím tým predchádzajúce) nepredčí, akoby sa nevedela prehupnúť cez povestnú hranicu či latku, ktorú nastavila tými predchádzajúcimi. Drží len akýsi priemer. Nie je to zlé čítanie, ale predsa len... srdce mi pri tomto čítaní zatiaľ nezaplesalo. Neviem, čím to je. Obaja hrdinovia mi boli sympatickí. Edward trochu viac, Ceciliu som chápala, hoci som asi jej postoj neschvaľovala – ale viem si predstaviť jej pohnútky na také zavádzanie – bola sama kdesi ďaleko, s obmedzenými možnosťami. Som síce presvedčená, že keby Edwardovi vysvetlila svoju situáciu, nenechal by ju ako sestru svojho priateľa v núdzi, zjavne by si ju však nepustil tak k telu. Ale hold, je to autorkin príbeh. Napriek všetkej snahe sa mi však ani táto dvojica nedostala pod kožu. Stále je to však nadpriemer, stále je to príjemné romantické čítanie. Na hodnotení oproti prvej časti musím rozhodne pridať.

-sa 

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

3. Trochu jiná slečna Bridgertonová Julia Quinn

Poppy Bridgertonová je energická mladá dáma s jasnými názory a s dobrodružnou povahou. Z pohledu společnosti má věk na vdávání, a tak by si co nevidět měla najít nápadníka. Jenomže Poppy se rozhodne, že její nastávající musí mít stejné zájmy a podobně dobrodružnou povahu jako ona. Zdálo by se, že na tom není zas tak nic divného. Problém však je, že žádný z jejích londýnských nápadníků tyto požadavky nesplňuje. Při návštěvě svých známých v Dorsetu objeví Poppy při průzkumu pobřeží skrytou pašeráckou jeskyni. Její radostné vzrušení se však velice rychle změní ve zděšení, protože narazí i na pašeráky, kteří ji bez okolků zajmou. Svázanou a s roubíkem ji zanechají přímo v kapitánově kajutě. Jaké je poté překvapení kapitána Andrewa Jamese Rokesbyho, když najde Poppy ve své kajutě. Kapitán tajně přepravuje pro britskou vládu citlivé dokumenty a právě ho čeká nebezpečná plavba do Portugalska, když se u něj neplánovaně vyskytne úplně cizí žena. Co s ní? Nedá se nic dělat, Poppy musí s nimi. Během cesty po moři se mezi Andrewem a Poppy odehrává válka slov, která však postupně přechází v něco víc. Poppy však netuší, že Andrew má tajemství. (Ikar CZ, 2020)

≈ ≈ ≈

≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈ ≈

4. Skandál na spadnutí Julia Quinn

Pověst Georgiany Bridgertonové je v troskách. S mužem, který ji unesl kvůli věnu, strávila nějaký čas bez gardedámy a nikdo nevěří, že si uchránila svou nevinnost. Teď má jen dvě možnosti – buď si toho ničemu vzít, nebo se nikdy neprovdat. Kmotr Georgiany, hrabě Rokesby, soused rodiny Bridgertonových, poručí svému nezadanému synovi Nicolasovi, aby Georgianu požádal o ruku. Ten je nejdřív v šoku, ale nakonec to pro mladou ženu udělá. Ona ho nejprve odmítá, nakonec však se sňatkem souhlasí a oba odjíždějí na líbánky do Skotska. Může však v manželství z rozumu vzplanout osudová láska? (Ikar CZ, 2021)

≈ ≈ ≈

Opäť trochu skreslená anotácia, pretože do odchodu Georgiany a Nicolasa do Škótska sa toho udeje pomerne dosť a čitateľ má za sebou polovicu príbehu (ak nie viac) a samotné „líbánky“ tu rovnako navodzujú celkom inú predstavu toho, čo sa nakoniec v knihe skrýva a v Škótsku udeje. Ale poporiadku...

Ako prezrádza anotácia (a ako vždy, prezrádza dosť), Georgiana sa nepremyslene nechá nalákať istým Freddiem Oakesom, ktorý, ako sa spočiatku zdá, sa jej začal dvoriť (a ono to vyzeralo pekne), na výlet – to, že sa všetko neudialo až tak celkom s Georgianiným súhlasom, nakoniec nehrá rolu, lebo tento nedobrovoľný výlet sa jej stane osudným. Rozprúdi totiž lavínu rečí, ktoré jej môžu len ublížiť. Jediným východiskom, s ktorým samotná Georgiana nesúhlasí, je samozrejme vydať ju. Túto skutočnosť si uvedomuje aj jej kmotor, a preto nečakane povolá domov svojho syna Nicolasa, ktorý študuje medicínu v Edinburgu. Nicolas, ktorý je z nejasnej správy od rodičov znepokojený, je hneď po príchode konfrontovaný s bizarnou žiadosťou, aby sa oženil so svojou kamarátkou zo susedstva. Napriek tomu, že rodiny sú prepojené, o Georgiane Bridgertonovej ako o svojej manželke nikdy neuvažoval.

Ich stretnutie po takom dlhom čase a pod tlakom udalostí je viac než rozpačité. Nicolas sa najskôr žiadosti zo strany rodiny bráni, Georgiana rovnako bojuje svoj vnútorný boj a navonok ho aspoň verbálne rieši so svojimi troma mačkami, obaja tak odmietajú vidieť manželstvo ako jediné riešenie. Kým sa Nicolas nakoniec dopracuje k prvej žiadosti o ruku, autorka dáva čitateľovi priestor na stretnutie s Bridgertonovcami. Ich dom sa totiž hemží postavami a postavičkami, ktoré už poznáme z inej série (pravda v celkom iných súvislostiach a inom veku). Tieto pasáže sa autorka snaží vyplniť aj istým humorom, no už tu sa musím priznať, že niektoré scény mi až také humorné nepripadali. Možno sa môže niekomu zdať milé, že Nicolas požiada Georgianu o ruku na deke pri jazere, kde ona dáva pozor na dvoch rozjarených synovcov (Anthony a Benedict sa doťahujú), ktorí neustále pokus o onú žiadosť prerušia, no mne sa to až také humorné nezdalo. Georgiana najskôr Nicolasa odmietne, lebo nechce, aby si ju bral len zo súcitu a pod tlakom rodiny. Nicolas, ktorý si uvedomuje, že stráca čas uprostred skúškového obdobia, sa tak rozhodne vrátiť do Škótska.

Ešte v ten večer si Georgiana uvedomí, že urobila chybu, a tak sa rozhodne Nicolasa navštíviť. Zastaví ju však ten, ktorý celú jej situáciu spôsobil. Freddie Oakes sa totiž nemieni len tak vzdať a pokúša sa dokončiť, čo začal. Chce za každú cenu vyriešiť svoju bezútešnú finančnú situáciu, a to sa mu podarí len tak, že sa ožení – i za cenu toho, že Georgiane ublíži. Našťastie má Georgiana po ruke svoje mačky a tie ju pred dotieravým, nechceným nápadníkom ubránia, čo na tom, že pri tom Freddie spadne zo stromu a zlomí si ruku. Tu nastupuje priestor pre Nicolasa, ktorého Georgiana uprostred noci žiada o pomoc. Autorka tak môže demonštrovať Nicolasove zatiaľ nadobudnuté liečiteľské schopnosti a... pobaviť čitateľa prostredníctvom dvoch majordómov, ktorí dávajú milému Freddiemu na frak – scéna s ošetrovaním Oakesovho zranenia ostáva pre mňa vďaka sarkastickému humoru dvoch postáv majordóma Thameslyho a Wheelocka tou najzábavnejšou v celej knihe. Po tejto noci je smerovanie vzťahu medzi Georgianou a Nicolasom jasné – vezmú sa.

Mačky, ktoré zohrali svoju úlohu v prvej časti príbehu, dostávajú prim pri ceste novomanželov do Škótska – najmä jedna, ktorá sa v kočiari nedá utíšiť. Popravde, čítať 50 strán o vreštiacej mačke, ktorá znepríjemňuje cestu všetkým naokolo a ich komentár o tom, kedy už konečne prestane, bolo čosi, čo ma sklamalo a znervózňovalo. Čítala som iné komentáre ku knihe, ktoré hodnotia práve túto časť ako zábavnú – mne ako taká vôbec nepripadala. Autorka akoby zbytočne sústredila pozornosť na čosi, po čom jej následne v knihe neostane ani stopy. Lebo, akonáhle sa Georgiana a Nicolas ocitnú v cieli svojej cesty, mačky záhadne z knihy miznú, akoby sa rozutekali po krajine a už ich nikto nikdy nevidel. Na to, koľko pozornosti im J. Q. venovala, sa zrazu po príchode do Scotsby po nich zľahne zem (iste, zohrali svoju úlohu pri Georgianiných dialógoch v jej izbe a aj pri Oakesovej dotieravosti). Počas cesty ešte autorka ukazuje Nicolasove schopnosti a ochotu pomáhať a navyše naznačuje, že Georgiana by mu dokázala asistovať, rovnako naznačuje, že aj žena by bola schopná stať sa lekárkou, keby na to mala možnosti a príležitosť.

Po príchode do Scotsby je už kniha o inom. Nicolas sa vracia k štúdiu a Georgiana sa nudí, takže sa nakoniec za ním vydá do Edinburgu, kde nielen objavuje mesto, ale dokonca prenajme dom v novej štvrti, aby Nicolas nemusel raz do týždňa dochádzať. Príchod do Edinburgu umožňuje prehĺbiť ich vzájomné zblíženie, ale ukazuje aj miesto, kde Nicolas študuje. Jedna z epizód sa sústreďuje na vypuknutie Georgianinej choroby z detstva. Problémy s astmou sa dlho neukázali, ale nový záchvat ukazuje, že Nicolas dokáže byť otvorený inému uvažovaniu o spôsoboch liečenia, že je schopný načúvať tomu, ako sa cíti pacient a nepresadzovať svoju autoritu za každú cenu, ako to robia jeho učitelia, keď sa jeden z nich rozhodne pri záchvate Georgiane pustiť žilou ako jedinou možnou metódou pomoci. Nicolas sa vzoprie aj za cenu, že mu hrozí vylúčenie zo školy.

Mala som pocit, akoby sa kniha skladala z dvoch jasne rozdielnych častí – pred Scotsby a po ňom, čo je asi pochopiteľné. Okolnosti príbehu sú síce iné, ale čosi ma na tom vyrušovalo. Príbeh je jasne predvídateľný. Nie je to nič, čo by ste od tejto literatúry neočakávali, ale... pre mňa naďalej J. Q. v tejto sérii stráca dych. Neviem sa zbaviť pocitu, že toto nie sú praví Bridgertonovci, že tomu chýba iskra a že by mala svoju energiu nasmerovať inam – možno aj k celkom novej sérii z iného súdka. Hoci rozumiem tlaku komercie a obnovenému záujmu o Bridgertonovcov. Stále to síce ako oddychovka stačí, v prípade, že nečakáte žiadne terno, mne však u tejto J. Q. k dokonalosti čosi chýba. Dokonca sa mi zdá, že v konverzácii, na ktorej jej príbehy stoja, už akosi tlačí na pílu – mám pocit akejsi násilnosti a vyumelkovanosti, miestami predimenzovanosti, akoby sa u postáv vytrácala jej povestná brisknosť. Čo sa mi nestáva často, tu sa objavuje – a to je myšlienka: menej je niekedy viac. Aj stretnutia s rodinou mi prišli chaotické a prekričané, je tu priveľa postáv a priveľa slov (viď riešenie Georgianinej domácnosti v Scotsby). Nicolas a Georgiana nie sú nesympatickí hrdinovia, ale nie sú to výrazné osobnosti. Sú prosto len príjemní. Najsilnejšou stránkou ostávajú pasáže, keď sa ocitajú zoči-voči v tichu, bez rodiny, len vo vlastnej intimite (a nemám na mysli posteľové scény), odkázaní len jeden na druhého – bez všetkých tých vyumelkovaných kulís okolo, ktoré majú navodiť atmosféru humoru a neviem čoho ešte, lebo presne v tých prípadoch som mala pocit, že toto mi celkom stačí. Po prečítaní tejto časti mi ostáva rovnaký dojem ako z tej predošlej, škoda.

Ešte jedna "drobnosť": do ruky sa nám dostáva štvrtá časť série znova v inom (už v treťom!) prevedení. Tento raz ako paperback, pripomínajúci harlequinské edície z novinových stánkov. Neviem, čo si o tomto vizuálnom počine vydavateľstva myslieť, ale to, že mám štvrtú knihu tej istej série v treťom type odlišného obalu a väzby, sa mi nepáči.

-sa

<strana 1