Červená knižnica

Sladká pomsta
Kasey Michaels

Caledonia přijíždí do Londýna pomstít svého bratra, kterého během jediné podvodné karetní hry připravil o majetek bezcharakterní lord Filton. Její záměr je jednoduchý: počká si na Filtona před hráčským doupětem, unese ho a pak mu prostřelí koleno, aby až do konce života trpěl bolestí.

Na Filtona má spadeno také Simon Roxbury. Vadí mu, že šlechtic nedodržuje pravidla slušnosti, a tak se mu rozhodne uštědřit lekci. Jeho plán ovšem zhatí Caledonie, která si ho splete s Filtonem a hodlá ho nadosmrti zmrzačit. Simonovi se naštěstí podaří uvést věci na pravou míru a přesvědčí neznámou krásku, aby místo střelné zbraně použila jako nástroj pomsty svou krásu.

A protože Caledonie je v umění smyslného svádění nezkušená, Simon se ochotně nabídne, že ji zaučí. Jenomže z připravovaného aktu pomsty se brzy začne stávat něco docela jiného, a oběma tak hrozí, že na jejich plán doplatí nejen lord Filton, ale i jejich vlastní srdce... (Domino, 2003)

* * *

Pri knihe oceňujem svieži humor, ktorého je v podobných príbehoch ako šafránu a nie vždy sa podarí. Tu to jednoznačne vyšlo.

si-

-------------------------------------------------------------------------

Plamen lásky
Kasey Michaels

Abigail Maldonová zanevřela na manželský svazek poté, co byl její muž zabit při úprku z cizí ložnice. Rozhodnuta vzdát se vlastního štěstí, začne pomáhat těm, kteří to podle jejího názoru potřebují – například své neteři, pro niž začne hledat vhodného manžela. Její volba padne na Kippa Rutlanda, muže s titulem, šarmem a nezměrným bohatstvím. Takovýto mladík by byl pro neteř dokonalou partií, snad až příliš dokonalou. Abigail si musí roztrpčeně přiznat, že Kipp cele ovládl její mysl.

Ani Kipp netouží zakotvit v manželském svazku. V minulosti byl zamilován do ženy, která jeho vášnivé city neopětovala. To v něm zanechalo pocit hořkosti a nechuť do ženění. Přesto své matce slíbil, že se před dovršením třicátého roku ožení…

Z praktického hlediska by mu dojednaný sňatek s přizpůsobivou dívenkou vyhovoval – kdyby ovšem nebylo prostořeké Abigail. Ta ho svou otevřeností a neotřelými způsoby upoutá natolik, že se Kipp rozhodne nedodržet slib, který dal matce. I Abigail ví, že rozum se takovému svazku vzpírá, ale co dělat, když srdce hovoří jinak? (Domino, 2004)

* * *

Kipp Rutland, vikomt Willoughby požiada svojho priateľa Bradyho Jamesa, aby mu pomohol nájsť manželku. Dôvod je prostý – sľúbil matke, že sa do tridsiatky ožení a potom splodí dediča. Ale skutočný dôvod odhaľuje Brady pri pohári whisky – Kitt sa kedysi snažil o lásku ženy, ktorá milovala jeho priateľa Jacka Coltrana, obaja sa po dlhej ceste z Ameriky vracajú s potomkom, ktorému má byť Kipp kmotrom a jeho cieľom je ukázať Coltranovcom, že je spokojný v dokonalom manželstve a že teda nemusia mať voči nemu pocit viny, ani obavy, že by ich vzťah nezvládol.  Na vyhľadanie vhodnej manželky má pár týždňov a jeho predstava je jasná – nestojí o manželstvo z lásky, chce ženu, čo mu porodí dediča a bude sa starať o svoje, tak ako on. No jeho priateľ Brady má iný názor – chce priateľovi nájsť ženu, ktorá ho preberie z letargie, doženie ho k šialenstvu a prinúti ho, aby sa do nej bláznivo a vášnivo zamiloval. Kipp je podľa neho napoly šťastný, napoly smutný, čiastočne frivolný a vážny, rozmarný aj múdry. Dokázal zahrať klauna, ale aj viesť filozofické úvahy o vážnych témach. Zaujímal sa o iných, ale nikomu nedovolil, aby mu nazrel do duše. Nepochybne je to komplikovaný muž (taký ideálny romantický hrdina, však? ).

23-ročná vdova Abigail Backworthová-Maldonová sa stará o svoju svojráznu rodinu, ktorej súčasťou je aj neter Edwardina – tá rovnako ako zvyšok rodiny veľa rozumu nepobrala, hoci krásy má na rozdávanie. Abigailinou úlohou je dobre ju vydať, aby vyriešila jednak jej intelektuálny problém, ale aj výrazné finančné problémy rodiny, a zabezpečila tak celej rodine znesiteľnú existenciu. Nie je to ľahké, lebo Edwardina bez rozmyslu prejavuje priazeň kde-komu, nehovoriac o tom, že z úst vypúšťa to, čo by nemala. Abby má svoje sny, ktoré sú celkom odlišné od skutočnosti, že má na pleciach celkom neschopnú rodinu a rada by prežila aspoň nejaké dobrodružstvo, napr.  plavila sa okolo sveta, navštívila neznáme miesta, o akých čítala v obľúbených románoch Aramindy Zaneovej, no a najideálnejšie by bolo, keby ju pri tom zajali piráti a oslobodil by ju mužný korzár... svetlovlasý, s anjelskou tvárou a hriešnym úsmevom – presne ako ten gentleman, ktorého zahliadla v parku. Lenže... ten je zrazu tu, na plese, na ktorý dostali s Edwardinou nečakanú pozvánku, a usmieva sa na jej zverenkyňu! Abby by mala byť vlastne rada – tak nejako si to predstavovala. Jej neter - mladučká debutantka - mala zaujať práve takého muža. Ale...

Kippovi netrvá dlho, aby pochopil, ako to s Edwardinou skutočne vyzerá a nápad nájsť si manželku sa mu zrazu nezdá taký ideálny... až na... tú zvláštnu vdovu, ktorá Edwardinu sprevádza.

Po niekoľkých stretnutiach – ktoré zorganizuje Kippov verný priateľ  Brady a dobre sa pri nich zabáva – je jasné, že Kipp chce vycúvať. Bradymu sa však Abby veľmi pozdáva a tak sa jej zverí so svojím plánom a naznačí jej, že to ona by mohla byť vikomtovou manželkou (Edwardina vlastne slúži len na to, aby si Kipp uvedomil, že trvať na pôvodnom pláne je omyl). Hoci sa Abby sprvoti cíti ako figúrka na šachovnici, nie je si celkom istá, či si chce nechať ujsť príležitosť zbaviť sa problémov, stať sa vikomtovou ženou, mať deti, vlastnú domácnosť  a žiť po svojom, bez Maldonovcov. A tak s Bradyho plánom súhlasí, lenže Kipp, ktorý odhalil jej inteligenciu, ju predbehne. Abby sa totiž naňho nedívala s obdivným pohľadom ako väčšina žien, ani neprejavovala nadšenie z jeho spoločnosti. V podstate reagovala tak, ako dúfal – bola praktická, nezávislá, rezervovaná. Hoci nie je výnimočne zaujímavá, jej inteligencia jej napovie, kde je jej miesto – a taká žena mu nebude robiť problémy. Posledná štipka rozumu mu teda velí vyriešiť situáciu celkom inak – učiniť návrh nie debutantke, ale mladej vdove. Kipp predpokladá, že toto spojenie bude ideálne. Predstava, že si nájde šedivú myšku, ktorú zaopatrí a poskytne jej spoločenské postavenie, za čo mu ona bude zobať z ruky, mala svoje kúzlo a zdala sa byť  logická. Mala to byť  žena chápavá, rozumná, schopná viesť domácnosť, nekonfliktná, bez postranných úmyslov, ktorá nebude mať hlavu plnú romantických predstáv a ktorá sa doňho nezamiluje. Nemala byť veľmi pekná, aby ho nepodviedla pri prvej príležitosti – ale zasa nemala byť ani nijako odstrašujúca. To všetko v Kippových očiach Abigail spĺňala... lenže... Ako to býva, takýto plán začal mať svoje trhliny.

Abby sa sčasti zbavuje rodiny, ale dá sa predpokladať, že pri novo nadobudnutom postavení sa jej rodina nebude chcieť vzdať. Netrvá to dlho a ukazujú sa prvé problémy – v podstate sa jej do domu postupne nasťahuje znova celá rodina. Najhoršie problémy má Abby so synovcom Iggym, vypočítavým mládencom, ktorý mal hlboko do vrecka a v tetinom novom postavení vidí rýchle peniaze, takže sa ju rozhodne vydierať, navyše sa spojí s Kippovou bývalou milenkou, ktorá voči Abby prejavuje otvorené nepriateľstvo (tu si neodpustím jednu poznámku – Iggyho vydieranie je postavené na vypočutom rozhovore medzi Abigail a Kippom, v ktorom Abby otvorene povie Kippovi, že sa neobáva ani fyzického zblíženia, lebo jej bývalý manžel bol dobrý milenec – z toho jasne vyplýva, že Abby nie je panna, nakoniec, mám pocit, že je zjavne nelogické, aby niekto očakával od vdovy, že si zachovala panenstvo – preto nerozumiem, prečo by mal byť Kipp kvôli tomu vystavený posmechu a prečo to slúžilo ako dobrá vyhrážka).

Manželstvo medzi Abby a Kippom sa rozhodne nedá nazvať nudné. Je jasné, že hoci uzavreli rozumnú dohodu, nebol by to romantický príbeh, keby jej dodržanie bolo jednoduché. Obaja sa správajú nevyspytateľne a Kipp zrazu nechápe, kto je tá žena, ktorú si vzal a prečo má takú nutkavú potrebu to zistiť. Pravidlo nezamilovať sa a nečiniť si nároky sa im dodržiava skutočne ťažko. Kippovi chvíľu trvá, kým pochopí, že má Abigail pravdu, ak tvrdí, že sa nevie zbaviť minulosti a kým si uvedomí, že ona sama má problém zvládnuť svojich príbuzných, ktorí im neprehliadnuteľne vtrhli do domácnosti. A že logicky vyzerajúce pravidlo, že každý si rieši svoj život, do ktorého ten druhý nebude zasahovať, nie je až také ideálne. Nakoniec veci vezme do svojich rúk a s problémom sa vysporiada po svojom.

Mne sa Abigailino a Kippovo zbližovanie páčilo. Abby manželovi prirastie k srdcu a stane sa preňho nenahraditeľnou, navyše si uvedomí, že namiesto povoľnej manželky získal viac ako veľmi dobrú priateľku.  Ale po skúsenosti s neopätovanou láskou z detstva sa obáva znova riskovať a vsadiť do hry vlastné, už raz zlomené srdce. V príbehu je niekoľko epizód, ktoré ukazujú na Abbinu romantickú dušu. Okrem toho nám autorka len tak mimochodom medzi riadkami neservíruje informáciu, že autorkou obľúbených romantických príbehov Aramindou Zaneovou je vlastne vikomt Willoughby (je to jeho záľuba a tajomstvo), ktorý síce pri písaní nemá problém s romantickými nezmyslami, ale keď má vyznať lásku Abby, jeho schopnosti zlyhávajú. Narážky na Abigailnin sen im umožnia vcítiť sa do polohy romantických hrdinov a vypovedať  tak to, čo by inak nevyriekli, ale Abby cíti, že oná hra predsa len nie je dokonalou náhradou za skutočnosť (a Abby samozrejme nakoniec príde na to, kto sa skrýva pod pseudonymom obľúbenej spisovateľky a samozrejme sa jej to odhalenie spočiatku nepáči, navyše ak manželstvo s Abby poskytlo značnú dávku inšpirácie k jej novému príbehu).

Riadky sú v tejto knihe prešpikované ironickým humorom, čo prispelo k tomu, že som knihu tak povediac zhltla a musím povedať, že som sa už dávno pri čítaní tak dobre nezabávala . To možno inak celkom priemerný nápad na príbeh poriadne oživilo a dodalo mu punc „neotrepanosti“, ktorá po čase neomrzí. To je dôvod, prečo knihu hodnotím vysoko.

Posledná celkom okrajová poznámka – nie celkom rozumiem tomu akčnému obrázku na obálke, ktorý zvolilo vydavateľstvo. Iba ak to pochopím ako odkaz na dobrodružné romantické príbehy o korzárovi a unesenej kráske od Aramindy Zaneovej alias Kippa Rutlanda (ale aj tu by som skôr očakávala niečo spojené s pirátmi a morom).        

-sa

-------------------------------------------------------------------------

Daughtry Family Kasey Michaels

* * * * * * * * *

1. How to temp a duke – Ako zviesť vojvodu (Ikar SK, 2013)

2. How to tame a lady – Ako skrotiť dámu (Ikar SK, 2013)

3. How to beguile a beauty 

4. How to wed a baron 

* * * * * * * * *

Ako zviesť vojvodu Kasey Michaels

Rafael Daughtry odchádza do vojny ako trpený chudobný príbuzný a o šesť rokov sa vracia ako vojvoda z Ashurstu. Nie je pripravený prevziať vedenie veľkého majetku, ani znova sa stretnúť s priateľkou z detstva, krásavicou, ktorú volal Charlie, keď všade behala za ním a za jeho bratancami. Musí sa oboznámiť s vojvodovskými povinnosťami a Charlie mu s tým pomáha. Dozerá na jeho dve sestry - dvojčatá, ktoré ešte neuviedli do spoločnosti, ale nepatria už ani do školských lavíc. Charlie mu však nedôveruje natoľko, aby sa mu zdôverila so svojím smutným tajomstvom - za jeho neprítomnosti sa stalo niečo, čo ju núti držať si ho od tela a vyhýbať sa jeho dotykom.
Rafe a Charlie si kladú otázky - sme takí, akí sme sa narodili, alebo takí, akých z nás urobil život? Prekoná sila lásky aj tie najťažšie prekážky? (Ikar, 2013)

* * *

Príbeh je prvou časťou päťdielnej minisérie The Daughtry Family. Kapitán Rafael Daughtry sa po bojoch na kontinente teší na návrat domov, no zadrží ho ďalšia misia – eskortovať Napoleona na Elbu. Rafael svoju misiu plní spolu s „bratom v boji“ kapitánom Swainom Fitzgeraldom (jednoducho Fitzom). Ich priateľstvo je výnimočné a pevné a pretrváva celý príbeh, aj preto, že potom, čo sa Rafe dozvie, že zdedil po svojom strýkovi titul vojvodu (a po bratrancoch viacero ďalších titulov), sa Fitz stáva súčasťou jeho nastávajúceho života.

S návratom do Anglicka čakajú na Rafaela nové povinnosti, ale aj nie veľmi príjemné spomienky na život u strýka, u ktorého ho pravidelne spolu so sestrami odkladala nezodpovedná matka (niekoľko udalostí z mladosti bolo nakoniec podnetom na to, aby skončil v armáde). Návrat zároveň prináša niekoľko pre nového vojvodu ťažko prekonateľných prekážok. V prvom rade je to samotný titul a s ním spojené povinnosti, pri naplnení ktorých Rafe cíti neistotu. Potom sú tu ešte jeho sestry-dvojčatá, ku ktorým si bude musieť nanovo vybudovať vzťah. Nicole a Lýdia sú povahovo veľmi rozdielne, tak ako len dve osoby môžu byť – jedna „rebelujúca“ extrovertka (osobne by som to nazvala skôr rozmaznaná, vyrábajúca len problémy) a druhá hĺbavá, introvertná „knihomoľka“. A je tu ešte aj jeho matka. Našťastie minimálne pri prvých dvoch ťažkostiach ho čaká pomoc v podobe priateľky z detstva Charlotty Seaversovej. A je to práve ona, kto mu pripomenie, že by sa nemal správať ako strachopud, ale uvedomiť si, že prežil nejeden krutý boj, v ktorom ako kapitán viedol svojich mužov, a napriek všetkému sa dokázal vrátiť domov živý.

Charlotte a Rafael sa viac než do polovice knihy k sebe fyzicky ani nepriblížia. V podstate okolo seba krúžia skôr navzájom sa pozorujúc a konfrontujúc svoju skúsenosť z detstva s prítomnosťou. Hľadajúc odpovede na to, čo ostalo rovnaké a čo sa zmenilo. O zvádzaní z jej strany akosi nemôže byť ani reči. A hoci si Charlotte hneď na začiatku prizná, že je do Rafaela stále aj po rokoch zamilovaná, jeho konečné vyznanie a žiadosť o ruku odmietne. Práve preto, že má pocit, že sa vlastne vôbec nepoznajú. Takže napriek okolnostiam začínajú od znova. Tento koncept rozvíjania vzťahu – skôr v priateľskom duchu –medzi hlavnými hrdinami by mi nijako zvlášť neprekážal. Nespokojnosť či akúsi nevysloviteľnú neuspokojenosť vo mne vzbudzovalo všetko okolo.  

Charlotta síce priznáva svoje city k vojvodovi (a všetci naokolo ju prekuknú), ale akémukoľvek zblíženiu sa bráni kvôli nepríjemnej udalosti spojenej s Rafaelovými bratrancami zaváňajúcej škandálom, ktorý necitlivo a kruto vyriešil starý vojvoda z Ashurstu. Táto udalosť poznačila vzťahy v Charlottinej rodine (v knihe sa celý čas neobjaví ani náznak konfrontácie medzi Charlottou a otcom, ktorý sa v konečnom dôsledku voči dcére zachoval zbabelo). Niet teda divu, že Charlotta kvôli smrti mužov z Daughtryovského klanu nesmúti a bez akýchkoľvek námietok (resp. len s veľmi chabými a nepresvedčivými námietkami) prijme ponuku sprevádzať Rafaelove sestry do Londýna, kde sa majú postupne pripravovať na budúco sezónne predstavenie v spoločnosti.

Zranenému Fitzovi, ktorý sa stáva súčasťou Rafaelovej domácnosti, ochotne pri rekonvalescencii robí spoločnosť tichá Lýdia. Spoločné čítanie kníh ich zblíži natoľko, že Fitz dospeje k rozhodnutiu požiadať Lýdiu o ruku – samozrejme až po jej prvom uvedení v spoločnosti a potom, čo sa sám vráti z bojov proti Napoleonovi, ktorý ušiel z Elby. Keďže aj Lýdia prežíva svoju prvú, tínedžerskú lásku, zjavne by nebola proti manželstvu s bratovým priateľom, ale... Fitz sa bohužiaľ z bojov nevráti. Zanecháva Lýdii svoje skromné panstvo a všetkých priateľov a známych napospas smútku nad jeho stratou. Ak som si teda myslela, že príbeh Lýdie – ako pokračovanie série – bude o Fitzovom návrate po niekoľkých rokoch (pretože napr. v bitke s Napoleonom ostal nezvestný a po rokoch sa vráti do Londýna ako iný človek) a o prehodnotení nezrelej lásky dospelej ženy k mužovi zocelenému a poznačenému tým, čo prežil, týmto autorkiným počinom ostalo len pri mojej fikcii. Autorka obracia pozornosť na Tannera Blakea, ktorý bojoval s Fitzom a stal sa pre Lýdiu poslom smrti.  

Objavuje sa tu niekoľko motívov, ktoré autorka necháva uspať a potom ich akosi účelovo kriesi bez toho, aby vysvetlila ich dôvody, resp. ich odbaví okrajovou poznámkou. Jedným z nich je napr. Rafeova záhadná horúčka, ktorou trpí už vo Francúzsku a ktorá uňho prepukne práve vo chvíli, keď sa potrebuje zblížiť so Charlotte. Tá vidí jedinú možnosť, ako mu pomôcť zbaviť sa zimnice – zahreje ho vlastným teplom, čo je – dovolím si povedať – prvým a na dlhé obdobie jediným ich fyzickým zblížením. Iným motívom sú opakujúce sa pokusy o Rafaelovu vraždu, ktoré sa najskôr považujú za nehody a ak sa aj vysloví podozrenie, že o náhodu nešlo, zametie sa taká myšlienka pod koberec, aby ju vzápätí o niekoľko kapitol autorka znova vzkriesila hľadajúc prostredníctvom postáv motiváciu a potenciálneho vraha, ktorý by mohol mať na vojvodovej smrti záujem. Táto priebežne sa trhajúca linka mi v nadväznosti na konečné vysvetlenie oných záhadných pokusov prišla akási povrchná, hoci mala byť stavebným kameňom dejového napätia. Spojitosť s potomkom dávno zapudeného člena rodiny tak z celej zápletky vyšla ako čosi veľmi okrajové. Rovnako ako spory s matkou, guvernantkou (a ďalším personálom), Rafaelova ambícia napísať knihu o vojne či pokusy o jeho vydieranie.

Iným sústom je jazyk prekladu. Neviem, či je to pričinením prekladateľa, ale myslím, že si veľkú námahu s hľadaním tých adekvátnych ekvivalentov nedal. Nemám na mysli nejaké chyby, ale skôr slovník a štylizáciu, ktorú používa. Pre mňa bol celkový dojem na historickú romancu príliš moderný. Najmä v dialógoch. Našla som tu aj slová typu: „Lýdia spanikuje“ – nuž viem, že sloveso spanikovať je spisovné, ale jeho štylistický príznak je hovorové a mne sa do tohto textu nehodí. Celkovo na mňa text pôsobil akosi – bez urážky – nevycibrene. Druhou stranou mince je správanie postáv – najmä dvojičky Nicole, ktorá mi veľmi sympatická nebola. Neviem, prečo sa tínedžerský vek postáv u väčšiny autorov musí nevyhnutne spájať s nezmyselným a preexponovaným konaním, ktoré vo väčšine prípadov buď ich okolie toleruje, alebo si s ním nevie dať rady. Pre mňa to – napriek všeobecne známym psychologickým a biologickým charakteristikám predmetného veku – nepredstavuje príťažlivý prvok a ani prvok oživujúci či dokonca zábavný. Ak mala Nicole prejsť nejakým vývinom, tak ten je naznačený takmer v závere knihy, keď sa stáva svojmu trúchlivému dvojčaťu oporou a jej ľahkovážnosť tým, čo sa stalo, dostáva na frak (hoci nezdá sa, že nejako výrazne). Aspoň na záver som tak mohla voči tejto postave pocítiť aspoň aké-také sympatie. No jej celkový charakter ma od potreby siahnuť po ďalšom príbehu série akosi odrádza, hoci kniha How To Tame a Lady (v Ikare vyšlo pod názvom Ako skrotiť dámu) má oveľa vyššie hodnotenie. No zrejme si pred rozhodnutím či po nej siahnuť počkám na ďalšie ohlasy.

Príbeh pre mňa nebol ničím výrazne výnimočný a zapamätateľný. Myslím, že neprekročil priemer; Michaelsová má na konte (podľa mojej doterajšej skúsenosti s jej príbehmi) lepšie knihy. A ešte jedna poznámka na okraj – originál má takmer 350 strán, teda o dobrú stovku viac ako slovenský preklad (ani sadzba nenapovedá tomu, že by počet strán zodpovedal). Čo si o tom myslieť ?

-sa

-------------------------------------------------------------------------

Ako skrotiť dámu Kasey Michaels

Lady Nicole Daughtryová si predsavzala, že nikdy nedovolí, aby ju nejaký muž zranil. Napriek tmu, že sa o jej ruku uchádza veľa nápadníkov, dobre vie, akú bolesť dokáže láska spôsobiť, a preto o ňu nemá záujem. A tak sa správa, až kým nestretne markíza z Basingstoku Lucasa Paina, ktorý je zahalený tajomstvom a riskuje svoj život. A práve to ju na ňom priťahuje... Lucas má pred sebou cieľ a túži po pomste. Naozaj sa nepotrebuje rozptyľovať peknou tváričkou. Na druhej strane však škandalózny vzťah s Nicole mu môže poslúžiť zakryť to, na čo sa chystá, a zároveň na oklamanie nepriateľov. Kamkoľvek sa pohne, narazí na zradu. Nicolin život má vo svojich rukách a s týmto vedomím sa púšťa do najväčšieho boja. Dámu však musí uchrániť pred každým zlom... ale zároveň nedovoliť srdcu, aby jej podľahlo. (Ikar, 2013)

* * *

Druhá časť minisérie o súrodencoch Daughtryovcoch si berie na mušku živelnejšiu z dvojčiat – Nicole. S tou som sa v prvej časti osobne rozlúčila s neveľkými sympatiami. V príbehu, ktorý sa pred čitateľom odohráva, dovŕšila Nicole (a samozrejme aj jej sestra Lydia) osemnásť a práve je v Londýne u svojho brata, aby sa zúčastnila svojej prvej sezóny.

Počas nákupov doslova narazí na/do Lucasa Paina, markíza z Basingstoku, ktorého očarí jej briskný jazyk a nepokojného ho nechajú aj jej fialové oči. Lucas je klasický tmavoplavý fešák, štíhly, svalnatý, má vyberané spôsoby a jeho postava sa autorke, myslím, vydarila. V podstate je vynikajúcou partiou, lebo jeho minulosť hyzdí len jeden – aj to už takmer zabudnutý – škandál, ktorý sa týkal jeho otca. Ten ako muž pohybujúci sa v politike bol istý čas v Rusku a vyhrotená politická situácia ho prinútila siahnuť si na život ešte skôr, než ho obvinia zo zrady. Lucasovu matku táto skutočnosť nadobro poznačila, stiahla sa z verejného života do ústrania a Lucasova snaha vypátrať na základe jedného listu, kto bol ten, čo jeho otca zradil, nepriniesla veľa ovocia. Sám dlho otca obviňoval a takmer nenávidel, ale list od neznámeho adresáta mu dáva nádej, že by jeho meno mohol očistiť. V podstate v tom vidí aj nápravu svojho postoja k zosnulému otcovi. Tento moment ho tak trochu približuje k Nicole a jej rozporuplnému vzťahu k matke – obaja svojich rodičov obviňujú a obaja ich na základe vlastnej zrelosti nakoniec pochopia.

Získanie mena otcovho zradcu však nie je zadarmo a tak sa Lucas (aj vďaka svojmu vystúpeniu v klube na margo prísnych zákonov voči chudobným) zaplieta do nepokojov v Londýne. Nechá sa naverbovať ako agent provokatér. Tu je nutné podotknúť, že K. Michaelsová tu siahla po politickom pozadí – a ono politické sa v príbehu nevyhnutne objavuje – ktoré vysvetľuje v autorskej poznámke: dej príbehu je zasadený do obdobia, keď vybuchla sopka Tambora (1815) a vulkanický popol rozšírený v atmosfére spôsobil nepriazeň počasia v celej Európe. Málo slnka, chladné počasie a veľa dažďa spôsobilo následne veľkú neúrodu a hlad – ruka v ruke s tým idú aj nepokoje; druhý politický rozmer príbehu sa týka spomínanej inštitúcie agentov provokatérov, ktorí pomáhali vyvolávať hnev obyčajného ľudu a podnecovať demonštrácie, čoho účelom bolo zamietnuť nové reformy.

V snahe zamaskovať svoje vlastné konanie v mene získania mena otcovho zradcu sa Lucas rozhodne naoko uchádzať o slečnu Daughtryovú. Ona na túto hru pristúpi, lebo – ako niekoľkokrát prízvukuje – do Londýna si neprišla hľadať manžela, ale zabaviť sa a prežiť dobrodružstvo (Lydia jej často vyčíta jej hry a snahu zlomiť niekomu srdce). Napriek dohode sa však (ako čitateľ očakáva) medzi oboma hrdinami deje čosi celkom iné. Vzájomná príťažlivosť spôsobuje, že trávia stále viac času spolu. A aj keď sa Lucas snaží Nicole držať čo najďalej od svojich záujmov, všetečná slečna odhaľuje jeho tajomstvá i pohnútky. Ich spoločnému zbližovaniu pomáha niekoľko vecí – jednak skutočnosť, že Lucas je (nakoniec) Rafaelovým priateľom (poznajú sa z čias vojny) – ten teda svoju sestru s dôverou zverí do jeho rúk a jednak to, že všetci naokolo (Lydia, Rafael, jeho manželka Charlotta) pochopia, čo sa medzi nimi deje a ich vzťahu nahrávajú. Neodpustím si však poznámku: napriek priateľstvu medzi Rafaelom a Lucasom vážne pochybujem, že by sa v tej dobe dostalo mladej dáme takého vehementného celorodinného požehnania stráviť s mužom noc v jeho dome .

V príbehu cítiť autorkinu snahu vykresliť Nicole napriek jej veku ako oveľa zrelšiu. To pôsobí trochu protikladne, lebo chvíľami reaguje presne ako nezrelá mladá žaba a chvíľami (skôr) verbalizuje svoju zrelosť a jej konanie sa skutočne približuje čomusi, čo za také možno považovať. Napriek tejto autorkinej snahe, alebo práve vďaka nej, mi postava Nicole začala byť sympatickejšia až v druhej časti príbehu. Možno keby autorka pridala svojej hrdinke dva-tri roky, bola by mi jej postava bližšia. Nicolino zmýšľanie a konanie ovplyvňuje vedomie, že si v sebe nesie čosi zo svojej matky (ich podobnosť sa často prízvukuje) – tej nezodpovednej a povrchnej osoby, ktorá neberie ohľad na city svojich detí, dokáže sa netaktne vyjadrovať aj vo chvíľach, v ktorých by nemala, snaží sa vyzerať mlado, upútavať na seba za každú cenu pozornosť a pri svojich snahách zabezpečiť samú seba (niekedy aj za cenu vlastného poníženia) akosi nedokáže domyslieť dôsledky svojho nerozumného konania. Nicole nakoniec prichádza na to, že matka na výber veľmi počas svojho života nemala a nemá ani teraz a že celé jej konanie je vlastne prejavom toho, ako zamaskovať vlastný strach. A že obraz matky je dôvod, pre ktorý sa tak urputne snaží zachovať si svoju nezávislosť, ostať slobodná pre ňu predstavuje jediný spôsob, ako sa vyhnúť osudu, ktorý postihol jej matku (byť závislá od niekoho, kto sklame všetky nádeje). To síce nevedie k tomu, že by sa jej vzťah k matke napravil, ale aspoň ju dokáže pochopiť (no nie ospravedlniť nerozvážnosti, ktoré napáchala – resp. je ešte schopná napáchať – a ktoré sa dotýkajú celej rodiny).

Matka súrodencov Daughtryovcov je postavou, ktorá veci najviac skomplikuje a postará sa o záverečné napätie v príbehu. Snaží sa totiž dať dokopy s lordom Fraynom, ktorý využíva Lucasa ako agenta provokatéra, a vo svojej nerozumnej snahe mu dá do ruky listy, ktorých obsah by mohol zničiť celú rodinu Daughtryovcov. Keďže Lucas si uvedomí, že nie je ochotný splniť Fraynove podmienky, ten ho začne listami vydierať. Markíz z Basingstoku sa snaží všemožne zabrániť nielen chystanej demonštrácii, ale nakoniec aj pošpineniu povesti rodiny svojho priateľa, a teda aj ženy, ktorú miluje. Do celej hry sa zapletú aj ženy – Nicole, Lydia a Charlotte a postarajú sa o celé vyvrcholenie konfliktu s lordom Fraynom.  

Napriek vekovému rozdielu medzi Nicole a Lucasom je vývin ich vzťahu zaujímavý. Veľkým plusom knihy sú aj dialógy, autorka pekne vykresľuje aj kontrast a zároveň súlad medzi sestrami-dvojičkami. Kniha naznačuje aj potrebu, aby Lydia konečne opustila svoj smútok, takže predpokladám, že tu niekde je počiatok jej vlastného príbehu a na ten som zvedavá. Na záver teda dodávam, že ako celok sa mi príbeh páčil viac než prvá časť. Hodnotenie odráža skutočnosť, že pre mňa osobne chytil ten správny spád až v druhej polovici.

-sa

___________________________________

►  www.kaseymichaels.com