Choď na obsah Choď na menu
 


Mary Balogh-5.strana

 

< strana 1,2,3,4 

 

Mary Baloghséria Milenky

1. More Than a Mistress (2000) – Viac než milenka (Slovenský spisovateľ, 2024)

2. No Man´s Mistress (2001) – Vytúžená milenka (Slovenský spisovateľ, 2024)

3. The Secret Mistress (2011) – Tajná milenka (Slovenský spisovateľ, 2025)milenky1.jpg

Viac než milenka

Kráľovná regentskej romance Mary Baloghová vás v prvej časti trilógie Milenky pozýva do sveta londýnskej smotánky plného škandálov a zvádzania, kde sa istý arogantný vojvoda dopustí čohosi neslýchaného – zaľúbi sa do svojej milenky... Keď sa Jane Inglebyová zamieša do súboja v londýnskom Hyde Parku, Jocelyn Dudley, vojvoda Tresham, utrpí strelné poranenie nohy a Jane kvôli neskorému príchodu do práce v klobučníctve madame de Laurent príde o miesto. Mladá žena je taká rozhorčená, že sa nebojí požiadať vojvodu, aby ju zamestnal, a Jocelyn je zas taký rozzúrený, že ju najme – ako svoju ošetrovateľku. Opovážlivá Jane je však aj mimoriadne príťažlivá, a tak netrvá dlho a arogantný vojvoda sa zahľadí do jej priezračných modrých očí a navrhne, aby sa stala jeho milenkou...

Dievčina sa usiluje predstierať, že medzi ňou a Jocelynom ide o čisto obchodnú dohodu, s ktorou musela súhlasiť, aby uchovala hrozivé tajomstvo. Keď však odhalí, že za vojvodovou cynickou fasádou sa skrýva šľachetné srdce, spozná najväčšiu hrozbu – horúcu vášeň, čo ju núti všetko riskovať kvôli jednému mesiacu s nesprávnym džentlmenom, ktorý je presvedčený, že zaľúbiť sa môže len blázon... (Slovenský spisovateľ, 2024)

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Jane Inglebyová nemá v Londýne nikoho, na koho by sa mohla obrátiť. V núdzi si našla prácu aspoň ako pomocníčka u klobúčničky. Do mesta ju vyhnala situácia v rodine. Jane sa tu vlastne skrýva. Jedno ráno však jej situáciu mení. Rozhodnutie skrátiť si cestu cez park ju nevedomky privedie na miesto, kde sa skoro ráno koná súboj a Jane voči tomuto nezákonnému počínaniu dvoch mužov neostane chladná.

Jej zásah do súboja vojvodu Treshama, ktorý sa postavil tvárou v tvár mužovi, ktorý ho obvinil z toho, že mu nasadil parohy, však má následky. Ženský výkrik, ktorý preruší súboj, odvedie Treshamovu pozornosť, za čo schytá guľku do nohy. Počínanie manžela lady Oliverovej je porušením cti, ale Tresham nemá kedy riešiť túto situáciu. Chce si najskôr vybaviť účty s podivnou ženou. Jane sa u mňa ako u čitateľa od začiatku nezapísala dobre. Správa sa ako patetická ženská, ktorá nevie vysvetliť, aké sú jej dôvody na celý detinský povyk, ktorý rozpúta. A vlastne sa čitateľ ani žiadneho vysvetlenia nedočká. Celá situácia slúži len na to, aby autorka celkom umelo a lacno posunula Jane k vojvodovi, ktorý sa mimochodom v úvode tiež nijako neblysne. Správa sa rovnako pateticky, čo má zjavne v jeho správaní podčiarknuť jeho nekompromisnosť a tvrdosť.

Jane, ktorú následne vyhodia z práce, sa objaví na prahu Treshamovho domu, aby jej stratu na živobytí kompenzoval. Tresham však leží pod lekárskym skalpelom, aby mu vybral guľku, a Jane si samozrejme pomýli s pomocníčkou. Keďže sa Jane ako ošetrovateľka osvedčí, vojvoda si ju po trochu – znova detinskej doťahovačke – ponechá, aby mu preväzovala ranu. Neplánuje si ju však ponechať dlho, popravde rozmýšľa nad tým, že ju pri najbližšej príležitosti prepustí. Jane je podľa očakávania papuľnatá, aby vyvážila vojvodovu odťažitosť a tvrdosť, vždy chce mať posledné slovo.

V Londýne sa medzi tým objaví istý gróf Durbury, ktorý si najíma strážnika z Bow Street, a ten ma za úlohu nájsť jeho príbuznú. Tá je obvinená z toho, že sa pokúsila zabiť Durburyho syna a navyše ušla so šperkami. Čitateľ nemá problém spojiť hľadanú lady Saru Illingsworthovú s Jane Inglebyovou, ktorá sa vlastne u vojvodu ukryla. (Mimochodom, ten istý motív ženy skrývajúcej sa za iným menom autorka použila aj v druhej časti série.) Jane sa snaží správať nenápadne, hoci si vojvoda vyžaduje jej prítomnosť aj v prípade, že má návštevu. A Jane sa pokúša pod nepríťažlivým zovňajškom skryť vlastnú podobu a urodzený pôvod.

Treshamovi kamaráti prinášajú do jeho domu najnovšie klebety a medzi nimi je aj škandál, ktorý sa objavil v Cornwalle. To Jane znepokojuje. Novým škandálom je však aj Treshanov súboj, ktorý vyvolal reakciu bratov lady Oliverovej. Tí nie sú spokojní s tým, že vojvoda nebol potrestaný, a tak sa rozhodnú vziať spravodlivosť do svojich rúk. Keďže je Tresham zranený, do situácie sa zapletie aj Jocelynov mladší brat. Ferdinand chce bratovu česť obhájiť výhrou v pretekoch na vozoch, ale Jocelyn mu to nemôže dovoliť. Preto sa pokúša čo najskôr postaviť na nohy.  

Tresham nie je príjemný pacient. Je tvrdohlavý. A s Jane je neustále v konflikte. Jocelyn vníma, že Jane nie je ako obyčajná slúžka. Za jej zovňajškom sa skrýva príťažlivosť a kultivovanosť. Odhaľuje jej tajomstvá – vie čítať, hrá na klavíri, spieva. A to nie sú danosti, ktorými disponuje pomocnica v domácnosti. Keď sa rozhodne uskutočniť vo svojom dome večierok, súčasťou programu má byť aj jeho hra na klavíri (Jane odhalí, že Jocelyn je vynikajúci virtuóz, ktorý skladá vlastné piesne) a spev členky vojvodovej domácnosti – slečny Inglebyovej. Jocelynovo verejné priznanie, že vie hrať na klavíri, je vystavenie kože na trhu. Nikto to totiž doteraz o ňom ani netušil, takže sa cíti horšie, akoby stál oproti hlavni pištole (a že sa mu to už podarilo neraz). Ani Jane neujde spoločenskému záujmu, ktorému sa tak veľmi chcela vyhnúť. A obáva sa, že ten ju môže hravo spojiť s cornwallským škandálom.

Strážnikovi z Bow Street sa nedarí nebezpečnú kriminálničku nájsť. Je však trpezlivý a neodbytný, takže jeho úsilie nakoniec prinesie ovocie. To sa však udeje v čase, keď Jane už objavila tajné zákutia povahy vojvodu Treshama, pričom ten jej priznal viac, než kedy komu prezradil (rozpráva jej o svojom detstve či o rodičoch – to všetko formovalo jeho osobnosť a prinútilo ho skrývať svoju skutočnú povahu). Navyše na vlastnom večierku s Jane tancoval waltz – a vojvoda waltz nikdy s nikým na verejnosti predtým netancoval. Skutočnosť, že ošetrovateľku by už vlastne ani nepotreboval, nedokáže pripustiť, hľadá dôvod, ako Jane ponechať vo svojej blízkosti dlhšie. Nevyhnutným krokom je tak urobiť zo svojej ošetrovateľky milenku.

Jane po istom vnútornom boji túto ponuku prijme, ale podmienkou je uzavretie oficiálnej zmluvy. Tresham jej bude platiť naďalej ako zamestnankyni, ona mu bude podľa potreby k dispozícii. Jane v novom domove robí zmeny. Vytvára zdanie domova, ktorý Jocelyn vyhľadáva. Z nevľúdne sa tváriaceho, cynického muža, ktorý sa správa arogantne, sa pri Jane stáva rodinne založený muž. Ani netuší, že jeho milenka bojuje s vlastným svedomím, a je pripravená sa sama prihlásiť na polícii a bojovať za vlastnú pravdu, lenže odkladané priznanie ju predbehne. Na Treshamovom prahu sa totiž objaví policajt, ktorý hľadá utečenkyňu z Cornwallu. A Jocelyn nemá problém spojiť ju s Jane Inglebyovou. A to vnesie medzi nich klin, Janenino zahmlievanie považuje za zradu. Pretože si uvedomí, že sa zaplietol s urodzenou ženou a že mu neostáva iné ako zachrániť jej česť.

Nakoniec sa ukáže, že Jane má v Londýne krstnú matku, lady Webbovú. Pomoc u nej nemohla hľadať len preto, že bola mimo mesta. Ale zrazu je späť, a tak svojím menom môže zabezpečiť Janinu ochranu. Napriek všetkému hnevu Jocelynovi čosi na tom príbehu lady Sarah Illingsworthovej nesedí, pustí sa teda do pátrania po pravde a nie prekvapivo zistí, že verzia príbehu od lorda Durburyho má svoje medzery. Jocelynovi neostáva iné len vrátiť česť žene, ktorú lady Webbová korektne uvádza do spoločnosti, hoci priznanie citov na oboch stranách nie je také priamočiare. (Aj tento motív autorka opakuje v príbehu Jocelynovho brata.)

Tento príbeh nie je ničím výnimočný. Čitateľ tu naďabí len na niekoľko svetlejším momentov. Tie sa objavujú počas idylických chvíľok v Treshanovom dome, v ktorom si vojvoda Jane ubytoval. Prvá časť príbehu neohúri a hoci sa príbeh po, podľa mňa nie celkom vydarenom, úvode zlepší, nepovažujem túto knihu za Baloghovej skvost. Príbehu nepomáha ani to, že konečné riešenie autorka umelo odďaľuje – aj tu (podobne ako v druhej časti) hlavná hrdinka svojho amanta po odhalení vlastnej pravej identity niekoľkokrát odmieta.

Súčasťou príbehu je aj Jocelynova a Ferdinandova sestra. Tá je vykreslená ako urečnená, streštená osoba. Jej príbeh je v sérii tretí v poradí. Nateraz si však dávam od Baloghovej mileniek pauzu.

-sa

heartheartheart

__________________

Vytúžená milenka

Lord Ferdinand Dudley je zvyknutý získať všetko, po čom zatúži. Až do dňa, kedy si nárokuje panstvo Pinewood, ktoré vyhral v kartách. Vo dverách stretáva rozzúrenú lady Violu Thornillovú, ktorá tvrdí, že právoplatnou dedičkou je ona. Mladá žena mu za žiadnych okolností nechce prenechať dom aj s rozsiahlymi pozemkami. On zas odmieta odísť. A tak sa začína ich spoločný život pod jednou strechou a každodenné zápolenie, ktoré prináša mnoho prekvapení, frustrácie a pokušenia. Viola vie, že si nemôže dovoliť prehrať – manželstvo pre ňu neprichádza do úvahy a nikdy sa nestane podradnou milenkou žiadneho muža. Aj keď hrozí, že Dudleyho prítomnosť zlomí jej odhodlanie. Lord je Violou fascinovaný. Šialená kráska ho vzrušuje ako doposiaľ žiadna žena a je ochotný urobiť všetko pre to, aby si získal jej srdce. (Slovenský spisovateľ, 2024)

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

Keď Viole Thornillovej na májovej slávnosti vyveští cigánka, že si má dávať pozor na tmavovlasého príťažlivého neznámeho, ani netuší, že jedného takého muža čochvíľa stretne. Lorda Ferdinanda Dudleyho, ktorý  sa vybral na panstvo Pinewood obzrieť si svoju výhru v kartách, považuje za náhodného prechádzajúceho, a tak sa nerozpakuje s ním flirtovať. O to väčšie je jej prekvapenie, keď sa na druhý deň objaví na prahu sídla ako jeho nový majiteľ.

Viola tu žije už dva roky a hoci na to nemá žiadne oficiálne potvrdenie, skalopevne tvrdí, že Pinewood patrí jej. Ich pohľady na majiteľa panstva tak na seba narazia a aj keď je Viola nútená pripustiť, že nemôže ostať pod jednou strechou so slobodným mužom, kým sa tento spor vyrieši, nie je ochotná Dudleymu v jeho podmienkach ustúpiť. Ferdinand žiada, aby Viola svoj nárok na vidiecke sídlo po grófovi Bamberovi preukázala údajnou poslednou vôľou, takže pre ňu pošle k právnikom. Kým však dokumenty dorazia na vidiek, sú obaja nútení fungovať na sídle spoločne.

Viola sa tak rozhodne Ferdinandovi pobyt znepríjemniť, je totiž presvedčená o tom, že je to len jeho výstrelok, že sa čoskoro začne nudiť a vráti sa k svojmu predchádzajúcemu životu. Dohodne sa teda so služobníctvom a miestnymi obyvateľmi, že Dudleymu budú robiť napriek. Ich snaha však vypáli celkom opačne. Ferdinand totiž konečne našiel niečo, čo ho zaujíma a jeho snaha naučiť sa o živote na vidieku čo najviac je úprimná, takže si všetkých okolo veľmi rýchlo získava. Violina snaha tak na jej smolu vychádza nazmar. Stále je však presvedčená, že Ferdinand je hazardný hráč a je voči nemu skeptická. Jej postoj formuje skúsenosť, pretože jeden taký muž jej zničil život. Jej správanie voči Ferdinandovi je ako na hojdačke. Páči sa jej, chvíľami proti nemu bojuje, vzápätí je k nemu milá. Napriek tomu sa snaží držať si Ferdinanda od tela.   

Dudleyho počínanie pritiahne pozornosť vojvodu Treshama, jeho staršieho brata. Jocelyn Dudley odhalí Violino tajomstvo, pretože táto žena, ktorá sa skrýva na vidieku, bola štyri roky najvychytenejšou londýnskou kurtizánou. Toto odhalenie celkom zmení Violino správanie, vkradne sa doň sarkazmus. Viola alias Lilian Talbotová vyzve Ferdinanda na stávku – ak ho zvedie, bude Pinewood jej. Náhle však podlieha výčitkám svedomia a uteká späť do Londýna.

Ferdinand je k nej však už citovo pripútaný, ale cíti sa aj zradený, takže sa vydáva po jej stopách. Zistí aj to, že v závete grófa Bambera Viola nefiguruje. Napriek tomu sa rozhodne jej Pinewood darovať. Viola má na svoj návrat k remeslu kurtizány aj iné dôvody. Vydiera ju totiž muž, ktorý doteraz z jej povesti profitoval a pokúša sa ju vmanipulovať do starých koľají. Viola chce predovšetkým ochrániť svoju rodinu, ku ktorej sa načas uchýli. Práve to pomôže Ferdinandovi vystopovať ju a odhaliť pravdu o jej dôvodoch robiť znova vychytenú mužskú spoločníčku. To už však sám vie, že jej to nemôže dovoliť.

Odhaliť všetky Violine tajomstvá pomáha Ferdinandovi nielen starší brat, ale aj jeho švagriná a sestra. Výsledkom ich zapojenia do vzťahu-nevzťahu Viola – Ferdinand je Ferdinandovo presvedčenie, že žena na také konanie musí mať svoje dôvody. Jej osud v nich totiž prebúdza záchranné snahy. Začne sa tak boj o to, aby sa Viole vrátila spoločenská reputácia, čomu dopomôže aj skutočnosť, že ktosi sa zámerne postaral o to, aby nový závet grófa Bambera neuzrel svetlo sveta. Ferdinand tak objavuje aj skutočný pôvod Violy Thornhillovej.

Tento príbeh je v podstate také točenie v kruhu. Ferdinand chce Viole dať Pinewood, ona odmieta, takže ujde/odchádza, aby ju on znova vyhľadal. Ich následné rozhovory sa opakujú, aby opätovne skončili Violiným odmietnutím. Dej sa tak redukuje na opakujúce sa, resp. obmenené scény, ktoré sa len odohrávajú v inom prostredí. Na M. B. je tu nezvyklá hlavná hrdinka, padlá žena, ktorá má právo na šancu na nový život. Koniec sa nevyhýba patetickým gestám.  

Viola pre mňa nebola sympatická hrdinka. Autorka po odhalení jej spojenia s vychytenou pánskou spoločníčkou akoby tlačila na pílu a za každú cenu chcela z čitateľa vydolovať pocit sympatií neustálym pripomínaním situácie vo Violinej rodine. Viola sa však najmä po odhalení jej prepojenia s Lilian Talbotovou správa ako človek dvoch tvárí. Aj Ferdinand akoby nevedel, čo chce. Doteraz sa vyhýbal vzťahom k ženám, no Viola ho očarí na prvý pohľad. Hoci vďaka vzťahu svojich rodičov neverí na pravú lásku, vzorom mu je práve starší brat, ktorý dokázal napriek tomu, že sa city v ich rodine považovali za slabosť a nevera nebola tajomstvom, nájsť svoje šťastie. Verí tak, že by čosi podobné mohol nájsť aj on vo vzťahu k Viole.

Keďže Ferdinand je mladší brat vojvodu Treshama (Viac než milenka), autorka do príbehu zakomponovala obrázky rodinného života Treshama a jeho manželky, ktorí si užívajú svoje šťastie, čo je pre Ferdinanda podivné, pretože brata pozná ako tvrdého človeka. Tento obraz vojvodu ma zaujal, takže si plánujem prečítať jeho príbeh. Okrem toho je tu prítomná ich sestra (tu už vydatá), jej príbeh (Tajná milenka) trilógiu uzatvára.

Dej stojí opäť aj na klasických autorkiných trópoch – protiklad mesta a vidieka, nielen života na týchto miestach, ale aj ľudí, ktorí tu žijú; dôraz na rodinnej súdržnosti a pochopenie pre zložité osudy iných (v tomto prípade Violin osud – pre Ferdinandovo okolie sú dôležité pohnútky a nie to, čo ľudia vidia navonok). Tento príbeh je pokojný, nedeje sa v ňom veľa. M. B. sa sústreďuje viac na prežívanie, čo u nej nie je nezvyčajné, mne sa to však v tomto príbehu zdalo málo. Dej bol málo zaujímavý, „nevzalo“ ma to. Ani netypické spojenie a obrátený kontrast skúsená žena vs. neskúsený muž ma neoslovilo, navyše podľa mňa to celé vypálilo skôr v neprospech hlavnej hrdinky.

Keď sa nad tým zamyslím, tento príbeh vo mne nezanechal žiaden hlbší dojem, iba možnosť odškrtnúť si z Baloghovej portfólia ďalšiu položku. Viac ma oslovil potenciál príbehov súrodencov Ferdinanda Dudleyho a ja dúfam, že ma ich prečítanie nesklame. Tento príbeh totiž môžem hodnotiť len ako priemer. Okrem toho mi tu vadil preklad, najmä zbytočné a násilné používanie príznakových slov (deva, fičúr s expresívnym príznakom, knižnosť sa v tomto prípade podľa mňa neodráža v príjemnom konečnom dojme).

-sa

heartheartheart

__________________

Tajná milenka

Čo sa stane, keď sa fádny džentlmen stane objektom túžby nespútanej a temperamentnej mladej ženy? Vo vyvrcholení série Milenky vám bestsellerová autorka Mary Baloghová predstaví príbeh mladšej sestry bratov Dudleyovcov. Od lady Angeline Dudleyovej sa očakáva, že si za manžela vyberie pravého džentlmena z rady šľachticov. Ona však tajne túži po obyčajnom nápadníkovi s láskavým srdcom. Edward Ailsbury, nový gróf z Heywardu, má svoju budúcnosť jasne naplánovanú. Verí, že sa ožení so ženou, ktorá zdieľa jeho hodnoty vernosti, úcty a slušnosti. No keď zachráni Angeline pred dotieravým darebákom, neodolateľná kráska prevráti jeho život naruby. Ukradnutý bozk v mesačnom svite v ňom prebudí čosi hlboké a živočíšne, a ako džentlmen po zahanbení dámy urobí správnu vec: ponúkne jej manželstvo.

Angeline vie, že Edwardova ponuka sa rodí z povinnosti, nie z lásky. Ale odmietnuť niečo také provokatívne a vášnivé sa ľahšie povie, ako urobí. V hĺbke duše verí, že Edwardova oddanosť konvenciám sa rozplynie za zatvorenými dverami, kde zmyselnosť a zvádzanie hrajú podlé hry. Z dokonalej manželky sa v noci, keď zavládne slastná túžba, môže stať manželova tajná milenka. (Slovenský spisovateľ, 2025)

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

 

 

 

 

 

 

< strana 1,2,3,4