Mary Balogh-2.strana
The Web Trilogy
•••••••••••••••
1. Pavučina lásky Mary Balogh
Pôvabná Alexandra Purcellová netúži po ničom. iba uniknúť zo zadúšajúceho ovzdušia tanečnej sály. Len čo vyjde do studenej noci. schytí ju dvojica mocných rúk a unáša nevedno kam... Zakrátko zisťuje. že sa ocitla v rukách driečneho šľachtica. ktorému je vydaná na milosť a nemilosť. Šarmu trúfalého earla z Amberley – únoscu i záchrancu v jednej osobe – je ťažko odolať a opatrná mladá žena prvý raz v živote zahodí predsudky za hlavu. S ďalším vývojom udalostí však vonkoncom nerátala. A už vôbec nie s tým. že jej túžba po slobode a nezávislosti môže byť ohrozená mužom schopným všetkého. aby ochránil a zároveň získal ženu, ktorá sa stala zmyslom jeho života... (Slovenský spisovateľ, 2010)
•••
Mary Baloghová patrí k jedným z mála autoriek, po ktorých siahnete znova práve preto, že majú osobitý štýl. Pavučina lásky je ďalšou z kníh, v ktorej sa prejavuje jej zmysel pre citlivé vykreslenie príbehu i jeho hrdinov. Táto kniha určite patrí k tým, po ktorých môžete siahnuť stále znova, keď máte náladu na niečo romantické a výnimočné a nemáte nič nové po ruke. Príbeh má presne tú atmosféru, ktorá sa síce nevyznačuje "akčnosťou", ale ponúka ponor do psychiky a pohladí dušu. Samozrejme romantickú. Mary Baloghová týmto príbehom nesklamala.
-sa
••••••••••••••••••
2. Pavučina vášne Mary Balogh
Pútavá historická romanca od nekorunovanej kráľovnej tohto žánru ponúka klasický príbeh o priateľstve, oddanosti, ľúbostných pletkách i skutočnej láske. Mladá vdova Ellen Simpsonová nachádza útechu v opatere manželovho ťažko raneného priateľa. Po krátkom období šťastia prežívaného v ústraní dvojicu čaká návrat do drsnej reality, no Dominic sa za nič na svete nemieni vzdať ženy svojho života... (Slovenský spisovateľ, 2010)
•••
Ako to u Mary Baloghovej býva, aj tomuto príbehu možno priradiť ako jeden z prívlastkov - rodinný. Takže tu stretneme medzi hlavnými hrdinami aj Edmunda a Alexandru, Madeline a samozrejme jej dvojča Dominica z prvej časti. Vzťah Edmunda a Alexandry je plný harmónie a je jasné, že sa vo vzťahu jedného k druhému a k dvom deťom nedočkáme konvencie.
Príbeh možno rozdeliť na dve časti. Prvá, ako napovedá anotácia, sa odohráva v Bruseli, pred rozhodujúcou bitkou pri Waterloo a po nej. Ellen Simpsonová je žena, u ktorej by málokto predpokladal, že venuje svoje úprimné city mužovi, ako je Charlie Simpson - a nejde len o vekový rozdiel (mohol by jej byť skôr otcom a ani výzorom nie je veľmi príťažlivý). No ona ho skutočne miluje. Z jeho vzťahu k nej cítiť, že on ich vekový rozdiel vníma výraznejšie, je k nej zhovievavý a prehnane ohľaduplný - občas sa k nej správa ako k dieťaťu, k svojej dcére a aj jeho oslovenie - dievčatko - napovedá dosť. Ellen prichádza za manželom s jeho dcérou, ktorej skončili školské roky a je zrelá na vstup do spoločnosti. S tým sa spája aj hľadanie manžela. Potenciálny kandidát sa objaví pomerne skoro a netreba ho ani hľadať príliš ďaleko - ide o Charlieho priateľa Dominica Raina, lorda Edena. Dominic pozná Ellen Simpsonovú nejaký ten rok a celý ten čas obdivuje jej oddanosť a silu vôle znášať neľahký život po boku vojaka.
V Bruseli si všetci uvedomujú nevyhnutnosť boja a snažia sa posledné chvíle mieru a pokoja stráviť čo najplnohodnotnejšie so svojimi blízkymi. Tak je to aj v Dominicovom prípade. Do Bruselu prišla (okrem brata Edmunda s rodinou) aj jeho sestra-dvojča Madeline, poznačená zvláštnym, no hlbokým vzplanutím k Alexandrinmu bratovi Jamesovi Purnellovi, ktorý odišiel po jednej noci v záhrade na Amberley do Kanady a ona odvtedy o ňom nepočula. Madeline a Dominic dokazujú zvláštnu dvojičkovskú zviazanosť tým, že dokážu vycítiť myšlienky a city toho druhého aj bez väčších slov a vysvetľovania - Mad veľmi rýchlo odhalí, že za bratovým obdivom voči pani Simpsonovej je viac, než je ochotný priznať. Odhalí to aj čitateľ - pretože medzi Ellen a Dominicom sa odohráva čosi, čo pri svojich vzájomných stretnutiach vycítia obaja, no je priskoro na to, aby to priznali a pomenovali.
Ellen je žena, pri ktorej sa Dominic dokázal vždy uvoľniť, nemusel s ňou viesť nudnú konverzáciu, jej prítomnosť si často ani neuvedomoval, no vždy postrehol, ak v jeho prítomnosti z nejakého dôvodu nebola. A je to... manželka jeho najlepšieho priateľa. No napriek racionálnym úvahám sa po opätovnom stretnutí v Bruseli náhle budí spotený s vôňou jej vlasov v nose... Napriek spokojnosti v manželstve Ellen nezabúda na okolnosti stretnutia s Charliem aj na spôsob, ako ho sama požiadala, aby si ju vzal. A rovnako ako lord Eden, náhle pociťuje voči priateľovi svojho manžela čosi zvláštne. Dominic sa snaží sám seba a aj svoje okolie presvedčiť, že by sa mohol vážne uchádzať o Charlieho dcéru Jennifer. No príliš jasne si uvedomuje, že tá, ku ktorej sa obracia jeho pozornosť, je ženou, ktorú ako ženu začína vnímať - už to nie je len priateľova manželka. Ellen sa cíti zvláštne - na jednej strane si uvedomuje nebezpečenstvo boja a chce zahnať všetky myšlienky naň manželovou prítomnosťou - ten jej sľubuje, že bojuje naposledy, že kúpi domček so záhradou, kde budú spolu šťastní - no na druhej strane pritom nevie zabudnúť na svalnaté ramená, široké plecia, zelené usmiate oči, svetlé zvlnené vlasy a vôňu, čo sa vznášala okolo lorda Edena, keď s ním tancovala... A tak uistenie o vzájomnej láske medzi Ellen a Charliem zaznieva až pričasto (snáď niekedy - pre mňa - dokonca otravne).
Tu musím priznať, že som sa v úvodných kapitolách strácala v množstve obrazov, postáv a udalostí, ktoré sa v Bruseli pred rozhodujúcim bojom s Napoleonom vykresľujú. A to nakopenie scén vyznelo na môj vkus trochu trhane, až sa mi zdalo, že autorka usekáva obrazy uprostred rozhovorov, či rozhovory a scény narýchlo ukončieva, aby sa mohla presunúť ďalej. Až piata kapitola - a to už sme v nevyhnutnom boji - pre mňa priniesla konečne dobrý pocit z baloghovského štýlu. Boje nakoniec nastanú a Edmund odvádza Alex s deťmi do Anglicka. Vezme so sebou aj Jennifer Simpsonovú, aby sa o ňu postaral, no Madeline sa mu na návrat prehovoriť nepodarí. Chce byť blízko svojho dvojčaťa. Odchod do bezpečia odmietne aj Ellen, ktorá po manželovom boku prežila už niekoľko bojov a vie, že sa bude treba postarať o ranených.
Boje sú ťažké a ženy, čo ostali v Bruseli, to nemajú jednoduché. Neistotu sa snažia prekonať prípravami na stratostlivosť o vojakov. Obraz mesta sa mení s príchodom prvých ranených a potrebou postarať sa o nich (tu som si spomenula na knihu Sladké pokušenie - tu niekde sa nakoniec odohráva aj časť príbehu Morgan Bedwynovej). Charlie Simpson je jedným z tých, ktorí nemali šťastie. Lord Eden ho môže už len držať v náručí a sľúbiť mu, že sa postará o dve ženy jeho života. Ale dobre neobíde ani on - kdesi medzi rebrami ho zasiahne francúzska guľka. Dokáže však vysloviť meno ulice Rue de la Montagne, kde Ellen Simpsonová starajúca sa o zranených očakáva správu o manželovi. A tú jej prinesie ťažko ranený Dom.
Ellen nemá čas myslieť na vlastnú bolesť. Potrebujú ju tí, ktorých bolesti pomáha tíšiť aspoň svojou prítomnosťou. Takto svoje pocity potláča aj Madeline Rainová, prvýkrát konfrontovaná s realitou dôsledkov boja. Táto skúsenosť je skúškou jej vnútornej sily. Aj ona sa obáva o brata a pri tom sa stará o ťažko raneného nadporučíka Penwortha, ktorý v bojoch prišiel o nohu a jedno oko. Ellen ošetruje lorda Edena, ktorého telo sužované horúčkou sa zanovito odmieta pustiť života. Počas celej doby ho upokojuje prítomnosť ženy, ktorú nespoznáva. Kto to je, zistí, až keď horúčka ustúpi - a to chvíľu trvá. Ellen je rozhodnutá postarať sa oňho, kým nezosilnie - jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že ak sústredí svoju myseľ na jeho ošetrovanie, nebude musieť myslieť na vlastnú bolesť. Čo bude potom, až nastane čas, v ktorom bude môcť ťažoba straty naplno prepuknúť, si nikto netrúfa odhadnúť. A tak sa stará. Niekoľko dní starostlivosti ich zbližuje - stane sa nevyhnutné - obaja vo vnútri priznajú svoje city a podľahnú vzájomnej príťažlivosti. Prežijú spolu šesť čarovných dní mimo reality. Za dverami ich sveta ich však čaká ten ozajstný - a vrátia sa doň prekvapivo. Zatiaľ čo Dom chce Ellen požiadať o ruku, lebo si uvedomuje, že je ženou, ktorú hľadal v každej inej žene, na Ellen doľahne ťažoba toho, čo spáchala. Dni, ktoré strávila v náručí lorda Edena bez jedinej myšlienky na mŕtveho manžela, považuje za nenapraviteľnú poškvrnu jeho pamiatky a toho, čo k nemu cítila. Jej vina prisilno zaťažila jej svedomie. Dominicove argumenty neobstoja a dôsledkom je nevyhnutný rozchod.
Tu začína druhá časť knihy. Ellen síce nechce lorda Edena už nikdy vidieť, ale vyhnúť sa mu celkom nemôže. Po návrate do Londýna sa po dvoch mesiacoch nevyhnutne stretáva s jeho rodinou a s ním. Dominic odišiel z armády a je príťažlivejší ako kedykoľvek predtým. Ellen je napriek svojmu rozhodnutiu vťahovaná do spoločenského života - a to aj vďaka Jennifer. Snaží sa dodržať sľub, ktorý dala Charliemu a predstaviť jeho dcéru starému otcovi, aby ju uznal za svoju (so synom sa nerozišli v dobrom a na dlhé roky prerušili akékoľvek kontakty). Navyše spoločne strávený čas s Dominicom neostal bez následkov. Ellen čaká dieťa a o otcovi niet pochýb. Napriek tomu necháva Charlieho rodinu v omyle a hľadá odvahu uviesť veci na správnu mieru. Pomôcť by jej k tomu mal znovu nájdený otec, ktorý jej ponúkne pomoc aj útočisko. Dominic sa cíti zaviazaný sľubom, ktorý dal Charliemu - že sa postará o Ellen aj Jennifer - mal by sa teda presvedčiť o tom, že sú obe dobre zabezpečené a nepotrebujú jeho pomoc. Ellen aj on sa vnútorne presviedčajú o tom, že ich vzplanutie bolo len nešťastnou epizódou, niečim, čo spôsobili okolnosti a z čoho obaja precitli. Napriek snahe vyhýbať sa Dominicovi sa mladá vdova vplieta do vzťahov k jeho rodine, ktorá si ju obľúbila. Lord Eden sa o dieťati dozvedá nie celkom šťastne a vzbudí to v ňom zaslúžené rozhorčenie, pretože je presvedčený, že mu Ellen chcela zatajiť pravdu. Cesta k náprave vzťahov sa tak komplikuje. Vyriešeniu všetkých nedorozumení nakoniec napomôže - tak ako je to u M. B. zvykom - vidiek. Edmund s Alex totiž pozývajú na Amberley spoločnosť a hoci mal Dominic v pláne rodinnému sídlu sa vyhnúť, teraz má o dôvod viac urovnať vzťah s vdovou Simpsonovou.
Popri vzťahu medzi Ellen a Dominicom sa vykresľuje aj postava Madeline, ktorá sa rozhodla vydať za bojom poznačeného nadporučíka Allana Penwortha. Zdá sa, že Mad po udalostiach v Bruseli dospieva a že sa jej podarí zabudnúť na dávne stretnutie s Alexiným bratom, no niekoľko epizód jej ho nechtiac pripomenie. Tak si - aj vďaka Domovi - uvedomí nezmyselnosť svojej predstavy, že v manželstve s Penworthom nájde zabudnutie a zmysel života v starostlivosti o niekoho, kto ju potrebuje. Jej postoj k tomuto mužovi je skôr úzkostlivý, prehnane sa snaží dokázať sama sebe, že urobila dobre, keď ho prinútila k zásnubám a jej starostlivosť ho skôr obmedzuje - no stihne udalosti zastaviť skôr, ako nesprávnym rozhodnutím poznačí svoj aj Allanov život. Sám nadporučík Penworth sa stáva postavou zaujímavou, a to vďaka vznikajúcemu vzťahu k Jennifer Simpsonovej. Provokuje ho. Uštipačná a nie veľmi zdvorilá konverzácia s ňou mu pomôže vyjsť z ulity a prestať sa ľutovať. Ich strety patria k tomu, čo v tejto knihe stojí zato (ich príbeh by som si niekedy rada prečítala, len neviem, či existuje). A Ellen si nakoniec uvedomí, že je možné milovať aj dvoch mužov. Každého trochu inak, pričom láska ani k jednému z nich nemusí poškvrniť to, čo cítila a cíti teraz.
Na záver dodám len toľko, že po rozpačitom začiatku, vysoko hodnotím niekoľko vecí - obraz boja, vnútorných pocitov ľudí vo vypätých situáciách na bojisku aj mimo neho; vykreslenie žien starajúcich sa o prežitie tých, ktorých nemuseli poznať, ale v ktorých nachádzali obraz svojich blízkych s vierou, že rovnako sa o ich milovaných postará iná, neznáma žena; pre mňa skvelú konverzáciu medzi Jennifer a nadporučíkom Penworthom; harmóniu Amberley, ktorá sa dokáže preniesť aj do vzťahov medzi hlavnými hrdinami. Takže napriek úvodu, dávam knihe plné hodnotenie. Moja posledná poznámka sa týka Madeline, ktorá sa dozvedá, že James Purnell sa obchodne vracia na istý čas do Anglicka, čo naznačuje dej nasledujúcej časti tejto série. Na tretiu časť nazvanú Devil´s web som čítala na internete rôznorodé ohlasy. Osobne som zvedavá na ten zvláštne začatý a prežívaný vzťah. Mary Baloghová je nesporne autorkou, ktorá pri vykreslení vnútorného sveta postáv a prežívania vzťahov nekĺže po povrchu. Jej postavy sú vnútorne veľmi bohaté a autorka tento svet na papier dať rozhodne vie. Možno niekomu chýba v jej príbehoch akcia, no ja som s touto jej charakteristickou črtou spokojná a verím, že sa v príbehu o Madeline a Jamesovi nesklamem. Len dúfam, že naň nebudem čakať príliš dlho (zároveň dúfam, že Slovenský spisovateľ nazabudne ani na voľné pokračovanie tejto série A Promise of Spring).
-sa
•••••••••••••••
3. Diablova pavučina Mary Balogh
Podmanivá historická romanca z pera nekorunovanej kráľovnej tohto žánru.
Keď James Purnell vstúpi do londýnskeho salóna a uvidí lady Madeline Rainovú, má pocit, akoby zastal čas. Kedysi k nej zahorel láskou, no vzápätí opustil Anglicko. A teraz sa k nemu krásna Madeline správa chladne, očividne rozhodnutá stoj čo stoj odolať zvádzaniu diabolsky príťažlivého džentlmena. Po štyroch rokoch, čo sa nevideli, však aj v nej znovu vzplanie vášeň a túžba. A tak sa mladá žena ocitne zoči-voči dileme: vydať sa a zanevrieť na lásku, alebo riskovať, že ju tajný ľúbostný vzťah zničí. Nemôže vedieť, ako ďaleko bude James ochotný zájsť, aby napravil omyly minulosti, a čo všetko je ochotný riskovať pre ženu, ktorej už patrí nielen jeho telo, ale aj duša a srdce... (Slovenský spisovateľ, 2011)
•••
Tak som sa konečne vymotala z pavučiny tejto série 
. Príbeh o Madeline a Jamesovi uzatvára rodinné vzťahy u Amberleyovcov.
James Purnell sa vracia po rokoch do Anglicka sprevádzajúc kožušiny z Kanady, ktorá sa stala jeho domovom, keď v podstate utiekol v snahe uniknúť sám sebe a vlastným problémom. Má dohliadnuť na aukciu a na tovar, ktorý bude za kožušiny vymenený. Cestuje so štyrmi ľuďmi, medzi ktorými je Jean Cameronová s bratom - jeho priateľom. Jean je veľmi mladá, no pre Jamesa predstavuje akýsi závan čerstvého vzduchu. Dokonca uvažuje nad tým, že by sa o ňu mohol uchádzať ako o budúcu manželku.
Do Anglicka sa však vracia aj z iných dôvodov - chce vidieť sestru Alex a jej rodinku a tak trochu tajne dúfa, že sa vyrovná s tieňmi minulosti. Predovšetkým s otcom, bigótne založeným lordom Beckworthom, ktorý jeho správanie v mladosti považoval za hriešne a dodnes mu neodpustil. A vie, že sa bude musieť stretnúť ešte s niekým - s lady Madeline Rainovou, ženou, ktorú kedysi zanechal v záhrade v Amberley a ktorá mu onoho času povedala, že môže utekať, kam chce, no sám pred sebou nikdy neutečie. To James pochopil ďaleko od domova, obklopený drsnou kanadskou krajinou a žijúci neľahkým životom. Tak sa ocitá doma a je konfrontovaný s niekoľkými skutočnosťami, s ktorými v podstate nevie pohnúť.
Aj pre Madeline je opätovné stretnutie s Jamesom Purnellom, voči ktorému kedysi vzplanula láskou, čímsi nepríjemné. Núti ju uvedomiť si, že všetko jej správanie k mužom, ktorí sa objavili v jej živote, je ovplyvnené spomienkou na tohto muža. Spomienkou, ktorej sa nikdy nezbavila. Vzhľadom na rodinnú zviazanosť sa jeden druhému vyhýbať nemôžu a ich stretnutia nekončia idylicky. Madeline vidí jediné riešenie v tom, že si nájde manžela a vybuduje si vlastný život, čo mala urobiť už dávno, ale ani jeden potenciálny vzťah nevychádza podľa jej predstáv.
James veľmi skoro hľadá riešenie svojich ťažkostí v návrate do Kanady. Urovnať vzťahy sa mu nedarí, takže iné východisko ani nevidí. S Madeline Rainovou - ako sa zdá - nikdy vychádzať nebude a otec vo svojej zatrpknutosti nie je schopný prijať zmierenie, o ktoré ho James žiada. Na sklonku leta to teda vyzerá tak, že sa jeho cesty s rodným Anglickom nadobro rozídu. Otec mu nedal požehnanie, akýkoľvek kontakt s Madeline končí hádkou (považuje ju za koketnú a plytkú; podľa neho sa v podstate nezmenila a Madeline ho vo svojej zanovitosti o tom iba presviedča) a Jean Cameronová sa zamilovala do iného muža. No stane sa čosi, čo Jamesovi v odchode predsa len zabráni - otec umiera. A on sa stáva dedičom. Vracia sa teda k rodine s vedomím zodpovednosti za rodinný majetok. Frustrovaný z toho, že otec mu nebol schopný odpustiť ani s posledným výdychom, si svoju frustráciu vybije jediným možným spôsobom - strávi noc s Madeline, ktorá už dávno pochopila, že svojim citom - hoci takým rozporuplným - nevie zabrániť. Schyľuje sa teda k jedinému riešeniu celej vzniknutej situácie - James Purnell a Madeline Rainová sa stávajú manželmi.
James berie svoju manželku na rodné panstvo Dunstable Hall, kde ho čaká ďalšia konfrontácia s minulosťou. Sám seba považuje za diabla neschopného úprimnej kajúcnosti, ktorého v ňom videl otec, a podľa toho sa správa... aj k Madeline 
. Okolnosti ho nútia stretnúť sa s Dorou, schovankou lorda Peterleigha, ktorej kedysi prevratne vnikol do života (hoci vtedy veril, že ju miluje). Dôsledky tejto lásky ho prenasledujú celý život. Pocit viny, ktorý sa premieta do jeho správania, tak ničí všetkých okolo. Madeline sa zatiaľ snaží upraviť chod domácnosti poznačený prísnymi pravidlami, ktoré tu vládli počas života Jamesovho otca a vybudovať vzťahy so susedmi, ktoré on nepestoval. Popri tom sa snaží porozumieť Jamesovmu správaniu a len ťažko bojuje s predsudkami, ktoré si vzal za vlastné, akoby sa snažil všetkých - a najmä ju - presvedčiť, že je presne taký, akého ho videl otec. Pre Madeline sa javí tento boj vopred prehratý.
James nechce, aby sa jeho manželka stretla s Dorou, aby nezistila pravdu o žene, ktorú vydali za Johna Drummonda, a jemu nedovolili vyriešiť vlastnú budúcnosť, ktorú videl s Dorou. Navyše je tu dôsledok jeho lásky, za ktorý ho otec tak vehementne odsúdil. No keďže Drummondovci sa objavia v susedstve, Madeline len ťažko ignoruje to, čo vidí a čo sa k nej donesie. Sama sa snaží vyriešiť vlastnú závislosť od jediného muža, ktorá ju nakoniec priviedla do manželstva s Jamesom. On sa zasa pričasto utieka do minulosti. Takže výsledkom ich vzťahu je nezmyselné ubližovanie a celkový pocit nešťastia zo vzájomného spolužitia. Madeline si dokonca vyberie dobrovoľný azyl na Dunstable Halle pred stretnutím s rodinou, aby nik z nich nezistil, že je v manželstve nešťastná. Zato nachádza priateľstvo u Carla Beasleyho, Dorinho brata, ktorý svojho času sľúbil Jamesovi pomstu, a ten Madeline dávkuje presne mierené informácie, ktoré manipulujú jej mienku a jej pocit frustrácie len zvyšujú.
Jamesa zväzuje morálna zodpovednosť, no je jeho osudom spoznať, aký bol tento stav celé roky nezmyselný. Otázka však znie, či nie je príliš neskoro - zdá sa totiž, že stratil to najcennejšie - Madeline.
Okrem hlavnej línie sleduje autorka aj vzťahy Jamesovej sestry a Madelininho dvojčaťa, Dominica. Navyše je tu aj vzťah vdovy lady Amberleyovej a dlhoročného rodinného priateľa sira Cedrica Harveya. Ak som na začiatku poznamenala, že som sa konečne vymotala z pavučiny vzťahov, potom som to myslela doslovne. Nehodnotím tento príbeh ako zlý, ale zo série ma chytil najmenej. Musím povedať, že som sa najmä pri posledných kapitolách tešila, že som knihu konečne dočítala. S Madeline som mala ako s postavou problém. Jej správanie mi v mnohom nebolo blízke už v predchádzajúcich knihách a James sa mi videl príliš strnulý. Akoby v ňom autorka do poslednej stránky chcela za každú cenu zachovať čosi veľmi negatívne. Občas som mala pocit, že obaja potrebujú poriadne zatriasť, aby sa spamätali. Z tohto dôvodu musím konštatovať, že ma tento zvláštne začatý príbeh tejto zvláštnej lásky akosi neuspokojil.
-sa
••••••••••••••••••
dôvetok k "pavučinovej sérii"
Prísľub lásky Mary Balogh
Keď sa Grace Howardová, rebelská dcéra baróna Pawleyho, ako mladé dievča zaľúbi do rovnako nekonvenčného, no sebeckého Garetha, syna lorda Sandersforda, ani sa jej nesníva, že ju čaká iba trápenie a bolesť. A keď ju potom po rokoch plných odriekania požiada o ruku jemný a citlivý barón Perry Lampman, Grace jeho ponuku prijme, ale zároveň sa umára obavami, že nemá právo žiť po jeho boku a opätovať mu lásku.
Oveľa väčšmi než zlyhanie z mladosti ju totiž ťaží celá pravda o jej vzťahu k bývalému milencovi, ktorý sa ju opäť pokúša vlákať do svojich osídel... (Slovenský spisovateľ, 2011)
•••
Dôvetok k pavučinovej sérii je vlastne príbehom, ktorý trilógii predchádza. Vzťah Grace Howardovej a Perryho Lampmana sa rozvíja skôr, než ktokoľvek z rodiny grófa z Amberley vstúpil do stavu manželského, hoci v jeho závere sa stretávame s Alexandrou Prunellovou, ktorá sa stáva grófkou a samozrejme sám gróf je Perryho najlepší priateľ.
Príbeh nesie typické baloghovské znaky – manželstvo vytvorené na základe konvencie, rodina ako hodnota (v tomto prípade ide o urovnanie vzťahov medzi Grace, otcom, starším bratom a švagrinou), vidiek ako prostredie poskytujúce hrdinom potrebnú harmóniu a vytvárajúci pozadie na rozvinutie vzťahu medzi hlavnými hrdinami, vytvorenie puta a uvedomenie si skutočných citov, dôraz na vnútorné prežívanie postáv.
Príbeh začína v okamihu, keď Grace prichádza o brata reverenda Paula Howarda, pastora obce Abbotsford v Hampshire. Keďže s ním žila v jednej domácnosti ako jeho gazdiná a všeobecne bola obľúbená, nastáva otázka, ako sa bude ďalej vyvíjať jej život, lebo je jasné, že v pastorovom dome ostať nemôže. Grace je tichá spoločníčka, žena na prvý pohľad možno pôsobiaca prísne a upäto, neprejavujúca takmer žiadne city, skrývajúca sa za všedné oblečenie, no to všetko je len dôsledok udalostí, ktoré ju vlastne spojili s Paulom. Keďže sa jej rodina voči nej nezachovala ústretovo, našla svoje útočisko práve u duchovne založeného brata. Ten, pretože sa Grace zastal, zostal do smrti v nemilosti rodiny.
Aj Perry Lampman vníma Grace ako neoddeliteľnú súčasť Paulovho domova. Obdivuje jej vášeň pre záhradu a vzhľadom na to, že je možno jediným Paulovým priateľom, býval návštevníkom v jeho dome pomerne často. Grace tak vníma ako kohosi, koho stratu po Paulovej smrti, by neprijímal ľahko. A uvedomí si, že vlastne nie je zmierený s osudom, ktorý by ju mal nevyhnutne postretnúť. A zatiaľ čo ľudia v Abbotsford zvažujú, kto a ako by Grace pomohol, on jej ponúkne manželstvo ako najpragmatickejší spôsob riešenia problému. A Grace prijíma. Najskôr sa však zdôverí s čriepkami vlastnej minulosti, ktoré ju priviedli na toto miesto a ktoré by mohli ich spoločnému zväzku priťažiť. Grace ich najskôr používa ako argumenty proti Perryho návrhu, ale ten ich nepovažuje za také závažné, aby ho prinútili ponuku na manželstvo stiahnuť. A neprijíma ani ich vekový rozdiel ako dôvod na to, aby si Grace nevzal za manželku.
Kniha následne sleduje dva roky ich manželstva. Prvý rok je harmonický. Grace aj Perry o sebe zisťujú, že si vyhovujú po mnohých stránkach a že si rozumejú aj bez slov. Lampman dokonca povzbudí manželku, aby opäť kontaktovala rodinu a pokúsila sa o zmier. Grace sa teda vracia do kruhu rodiny a tu sa vytvára priestor na vysvetlenie mnohých nedorozumení, na odpustenie a na obnovenie narušených vzťahov najmä s otcom, ale aj so starším bratom a jeho ženou, dokonca si Perry aj Grace užijú aj spoločnosť svojej netere Priscilly. Práve tá s nimi cestuje na začiatok sezóny do Londýna.
V rodnom dome sa Grace zmieruje s viacerými vecami – okrem jednej – nedokáže odpustiť sama sebe. Uznáva, že bola v mnohom svojhlavá a s celou rodinou vlastne rebelsky bojovala aj za cenu, ktorú nakoniec zaplatila. S odstupom času vie, že konala nezodpovedne, ale odmieta vidieť narodenie nemanželského dieťaťa ako hriech. Darovala život, hoci o syna prišla, a práve tieto skúsenosti ju posunuli tam, kde je teraz. Tu je však konfrontovaná ešte s jedným tieňom minulosti. Stretáva sa opätovne s dávnou láskou – lordom Sandersfordom, dnes vdovcom, ktorý sa vo vlastnej sebeckosti – presne tak ako kedysi – rozhodne prinútiť Grace priznať, že ho neprestala milovať. Grace bojuje, sama však nevie, čo cíti a len ťažko presviedča samého bývalého milenca, že s ním už nechce mať nič spoločné, lebo našla svoje vykúpenie aj pokoj v harmonickom vzťahu s Perrym. Sandersford ju teda prenasleduje a nie ako odpoveď jednoducho neprijíma.
Do hry však vstupuje niekoľko ďalších komplikácií. Predovšetkým to, že Perrymu nepovedala celú pravdu, a síce, že otec jej dieťaťa je nažive a dlho na to nenachádza odvahu. Perry však veci pochopí a s trpezlivosťou sebe vlastnou necháva rozhodnutie o svojom ďalšom osude na manželke. Nemá v úmysle ju k ničomu nútiť, vníma Grace ako samostatnú a slobodnú bytosť, s ktorou môže byť šťastný len vtedy, ak sa rozhodne pre život s ním slobodne. V príbehu sa teda nedočkáme žiadnej akčnej konfrontácie medzi dvoma džentlmenmi bojujúcimi o srdce dámy.
Najvýraznejším motívom, ktorý však vstupuje do konania a myšlienok postáv, je práve desaťročný vekový rozdiel medzi Grace a Perrym. Grace ho vníma intenzívnejšie ako jej manžel a čitateľ naň naďabí v knihe pomerne často. Sama hrdinka je týmto rozdielom výrazne ovplyvnená – vidí Perryho v spoločnosti mladých ľudí, vníma jeho čaro, ktorým pôsobí na dámy vo svojom okolí bez ohľadu na vek, dokonca si ju pri návšteve divadla zamenia s neterou považujúc ju za matku Perryho mladej manželky. Perry vekový rozdiel nerieši tak výrazne – vníma Grace presne takú, aká je. Má preňho svoje čaro a necíti sa pri nej ako „holobriadok“. Prejavom jeho vyspelosti je aj riešenie problémov, ktoré ich stretávajú, no treba vyzdvihnúť predovšetkým jeho trpezlivosť. Na druhej strane sa však sám trápi, pretože žije v neistote vo vzťahu k manželkiným citom. To je dôvod, ktorý dovoľuje obom myslieť si, že ich manželstvo speje k nevyhnutnému koncu. Ani jeden z nich city k tomu druhému nedokáže presne pomenovať, čo vytvára medzi nimi napätie. A to je ďalší zo znakov Baloghovej kníh. Veci sa znova urovnajú až po návrate na vidiek. Vo chvíli, keď sa Grace konečne zmieruje sama so sebou, odpúšťa si a uvedomuje si, že nič, čo lord Sandersford urobí alebo povie, sa jej už netýka.
Príbeh plynie pomaly a pokojne. Nevybočuje z koncepcie ostatných príbehov pavučinovej série. Hoci sa niekomu môže zdať rozvláčny, ja som ho zvládla za jedno popoludnie. Prízvukovanie niektorých skutočností – najmä Gracina zaujatosť vekovým rozdielom medzi ňou a manželom – sa môže zdať zbytočná, alebo dokonca retardačná, niekto možno bude chváliť Perryho za jeho zlatú trpezlivosť, alebo ho preklínať za nečinnosť... Aj skutočnosť, že Grace tak veľmi kontroluje svoje city a prejavy vášne, môže vyvolávať dojem, že je veľmi chladná. Ja som sa však nad všetkými možnými „nedostatkami“ dokázala povzniesť a užila som si príjemnú romantiku v baloghovskom štýle.
-sa
— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — —
The Simply Quartet
•••••••••••••••
1. Nezabudnuteľná láska Mary Balogh
Pôvabná historická romanca z regentského Anglicka. Stretnú sa uprostred snehovej búrky: mladá učiteľka hudby Frances Allardová a príťažlivý Lucius, vikomt Sinclair. Obaja sú nútení prečkať noc vo vidieckom hostinci, kde spolu prežijú chvíle plné vášne. Frances však dobre pozná svoje miesto vo svete, a tak sa rozhodne zabudnúť na tú výnimočnú noc i na muža, ktorý ju tak očaril. (Slovenský spisovateľ, 2011)
•••
Séria, ktorú sa podujal vydať Slovenský spisovateľ, vznikla medzi rokmi 2006 – 2008. Ide o príbehy štyroch učiteliek zo školy pre mladé dámy slečny Martinovej. Sériu The Simply Quartet otvára príbeh Frances Allardovej (Simply Unforgettable, v slovenskom vydaní Nezabudnuteľná láska), nasleduje Anne Jewellová (Simply Love, v slovenskom vydaní Pravá láska), Susanna Osbournová (Simply Magic) a uzatvára ju príbeh samotnej majiteľky školy Claudie Martinovej (Simply Perfect), mužské náprotivky objavujúce sa v dvoch z nich sú známe už z knihy Nezabudnuteľné leto, v ktorej sa prvýkrát objavujú aj Bedwynovci.
-sa
•••••••••••••••
2. Pravá láska Mary Balogh
Po románe Nezabudnuteľná láska prichádza Mary Baloghová s ďalším očarujúcim príbehom zo série o štvorici mladých žien – priateliek a učiteliek v dievčenskej škole. Tentoraz sledujeme životné osudy
Anne Jewellovej, krásnej ženy so škandalóznou minulosťou. Po úderoch, ktoré jej život uštedril, Anne neverí, že ešte niekedy spozná pravú lásku. Keď však prijme pozvanie na panstvo vojvodu Bewcastla, osud jej postaví do cesty nezvyčajného muža... (Slovenský spisovateľ, 2012)
•••
Na Anne Jewellovú som už takmer zabudla. A tento príbeh mi ju pripomenul. Objavila sa ako vedľajšia – no nie nepodstatná – postava v príbehu Škandály lásky o Freyi Bedwynovej a Joshuovi Moorovi, markízovi z Hallmere (práve Freya môže za to, že Anne našla miesto v škole slečny Martinovej, kde si našla novú rodinu, ale samozrejme môže aj za to, že škola vôbec prosperuje – je to jej spôsob, ako odčiniť skutočnosť, že sa tak nepekne správala k svojej bývalej guvernantke, ktorá hrdo odmietla všetky odporúčania vojvodu Bewcastla). Osud Anne Jewellovej, spojený predovšetkým s Joshuovou rodinou, sa práve v tomto príbehu vynára do popredia a je to práve Joshua, kto spúšťa udalosti, čo výrazne zasiahnu do osudu slobodnej matky. Deje sa tak skrz nevinné pozvanie, aby spolu so synom strávila prázdniny na letnom panstve vojvodu z Bewcastlu (Bál v Schofield parku), kde sa zíde takmer kompletná bedwynovská rodina. Ako milujúca matka nie je schopná odoprieť príjemné leto v spoločnosti detí a iných ľudí (vrátane rodiny, hoci sa tomu sama Anne veľmi bráni) vlastnému synovi. Čitateľovi je aj vďaka anotácii jasné, kam by mal príbeh smerovať, ale ako... to už je spisovateľské majstrovstvo samotnej autorky. A to sa potvrdzuje aj v tomto príbehu.
Myslím, že je ťažké komplexne a krátko zhodnotiť samotný dej tejto romance. Skladá sa totiž z toľkých epizód, že je zložité vybrať jednu dominantnú, ktorá by vystihla celú dejovú líniu. Dá sa charakterizovať snáď len tým, že všetky epizódky vedú cez spoznanie, postupné odkrývanie vnútorného sveta oboch hlavných protagonistov, zbližovanie a prekonávanie akýchsi predovšetkým vnútorných prekážok až k nájdeniu pokoja, zmierenia s minulosťou a k odhaleniu spoločného šťastia v spoločnej budúcnosti. Nie je to cesta ľahká a priama, to je dôvod, ktorý v prvom pláne dáva do zorného poľa fakt, že sa tu potvrdzuje autorkin sklon k psychologizovaniu. To je zároveň dôvod, pre ktorý by mohli niektorí čitatelia hodnotiť tento príbeh ako „nudný“. To však – našťastie – nie je môj prípad 
. Možno som v tomto ohľade predpojatá a nekritická, ale faktom ostáva, že práve toto mám na Mary Baloghovej rada. Pasáže odkrývajúce komplikované vnútorné prežívanie postáv, vyrovnávanie sa s vlastným (často neľahkým) osudom a hľadanie tej správnej – spoločnej – cesty ďalej. Dôležité je, že v tom druhom nachádzajú oporu, porozumenie a najmä lásku a šťastie.
Ani Anne, ani Sydnam Butler nie sú adeptmi na vhodnú manželskú partiu – jej to nedovoľuje skutočnosť, že je slobodnou matkou (čo nezvládla ani jej vlastná rodina), a jemu to napriek skutočnosti, že je veľmi bohatým mužom, nedovoľujú fyzické následky, ktoré utŕžil, keď ho zajali a mučili vo vojne s Napoleonom (Sydnam je bratom Kita Ravensberga známeho z Nezabudnuteľného leta). Tí, čo ho nepoznajú, ho pre jeho znetvorenie môžu považovať za diabla (iní za hrdinu), ale pravdou je, že našiel v sebe silu prežiť a nájsť zmysel vlastného života. Tak ako navonok, aj vo vnútri sa uňho skrývajú dve tváre. Jedna, ktorá stále trpí, a druhá - húževnatá, ktorá si uvedomuje cenu života. Práve vďaka tomu, že zažil toľko bolesti, bol a je schopný vidieť v mnohých veciach nový, iný rozmer, vie si vážiť každý prežitý deň, vie vnímať krásu okolo seba a nachádza radosť v celkom obyčajných veciach. Anne je jeho opakom – navonok je krásna, ale vo vnútri poznačená najväčšou bolesťou, vďaka ktorej paradoxne prišla k najväčšiemu šťastiu, na ktoré sa upínala deväť rokov – synovi Davidovi. Anne možno priťahuje pozornosť mužov, ale ani jeden z nich jej nie je ochotný ponúknuť čokoľvek hodnotné. A je pochopiteľné, že práve stretnutie týchto dvoch ľudí musí byť osudné. Medzi nimi sa rodí porozumenie, priateľstvo, dávajú si vzájomnú útechu, ale ich stretnutie prináša aj bolesť – len jeden pred druhým sú schopní odhaliť svojich vnútorných démonov a len jeden druhého sú schopní vyliečiť. Najskôr sú vďační len za spoločné priateľstvo a porozumenie, ale okolnosti ich vovedú do manželstva a v ňom si uvedomujú, že sú schopní navzájom si dodať silu, vyhnať osamelosť v duši, nájsť domov a dopriať jeden druhému skutočnú, hlbokú lásku.
Príbeh sleduje ešte niekoľko línií – vývin vzťahu medzi Davidom a novým otcom, zmierenie sa Anne s vlastnou rodinou, znovu nájdenie radosti v maľovaní, na ktoré Sydnam rezignoval. Symbolicky a veľmi pekne je tu využitý motív odkrývania vzájomnej nahoty a intímnej blízkosti – obaja si totiž uvedomujú, že je veľmi ťažké ostať pred tým druhým nechránený, absolútna nemožnosť chrániť sa vlastne znamená vložiť tomu druhému do rúk absolútne všetku dôveru. Ďalší motív sa skrýva v slovách lady Morgan Rosthornovej a rovnako sa vinie celým vzťahom medzi Anne a Sydnamom: „... skutočný zmysel vecí leží hlboko pod povrchom a je vždy krásny, lebo je to jednoducho láska“. Tento príbeh plynie pomaly, je ako pokojná rieka (možno práve absencia akejkoľvek akčnosti môže viesť k hodnoteniu tohto príbehu ako nudného a nemusí osloviť každého čitateľa). Pre mňa však mal svoj neopakovateľný esprit . Na doplnenie celkového obrazu treba dodať aj to, že sa to tu – ako už bolo naznačené – priam hemží Bedwynovcami (priznávam sa, že som sa miestami pri tých postavách strácala, lebo od doby, keď som čítala bedwynovskú sériu, už nejaký ten rok ubehol, takže som si musela niektoré vzťahy oprášiť). Ten obraz ich harmonických vzťahov môže miestami pôsobiť takmer sladko. Aj ich snaha zasiahnuť do samotného vzťahu medzi Anne a Sydnamom môže miestami vyznievať trochu násilne, ale to sú veci, ktoré sa autorke dajú odpustiť.
Na záver poviem len toľko, že mňa tento príbeh nesklamal, a preto mu môžem so spokojnosťou prisúdiť pozitívne hodnotenie. Autorka tu naznačuje aj pokračovanie série, lebo v príbehu sa mihne Frances (teraz už lady Edgecombová), u ktorej strávi dva týždne priateľka Susanna Osbournová a ktorá sa Anne po návrate zverí, že stretla príťažlivého muža, ktorý jej navrhol, aby sa stala jeho milenkou, čo však odmietla. Skutočnosť, že sa vikomt Whitleaf objavuje na dodatočnej svadobnej oslave manželov Butlerovcov, naznačuje, že nás aj v tretej časti série čaká zaujímavý príbeh. Už sa naň teším.
-sa
•••••••••••••••
3. Zázračná láska Mary Balogh
Ďalší čarovný príbeh zo série románov o štvorici nevšedných mladých žien – učiteliek v dievčenskej škole slečny Martinovej v Bathe. Keď v jedno augustové popoludnie predstavia Susannu Osbournovú najkrajšiemu mužovi, akého kedy v živote videla, uvedomí si, že to meno pozná a nespája sa jej s príjemnými spomienkami. Peter Edgeworth, vikomt Whitleaf, je nesmierne šarmantný, no Susanne sa nepáči jeho prehnané flirtovanie a považuje ho za plytkého boháča. Napriek tomu v nej vikomt vyvolá túžbu, ktorá ju rozochvieva i desí zároveň... (Slovenský spisovateľ, 2012)
•••
Tretí príbeh zo série o učiteľkách zo školy slečny Martinovej a tretia z nich na ceste za láskou a šťastím. Tento raz je to Susanna Osbournová. Čo-to už naznačil predchádzajúci príbeh. Tu sa samozrejme dozvedáme podrobnosti stretnutia Susanny a svetáckeho vikomta Whitleafa.
Peter Edgeworth je okúzľujúci muž, lichotník, ktorý rád flirtuje so ženami. Jeho kúzlo však na Susannu nepôsobí. A to je dôvod, kvôli ktorému ho zaujme viac, než by sám chcel. Prepadne ho akási snaha prekonať Susannin odstup a presvedčiť ju, že jeho konanie a správanie nie je až také prázdne, aké sa na prvý pohľad zdá. Peter by sa vlastne mal vrátiť domov na rodné sídlo, ale u priateľa v blízkosti domu Edgecombovcov ho zdrží skutočnosť, že jeho matka pozvala do Sidley Parku hostí a on sa pokúša vyhnúť jej snahe oženiť ho. Pamätá si totiž na podobnú situáciu spred piatich rokov, ktorá nedopadla dobre. Čas, ktorý získava, trávi aj v spoločnosti slečny Osbournovej a napriek prvotnému odstupu sa z nich stávajú priatelia. Susanna spoznáva, že Peter nie je taký plytký, ale že má rád obyčajnú prácu, chcel by poznať ľudí, ktorí preňho doma pracujú a vybudovať srdečné vzťahy so svojimi susedmi. To je sen, s ktorým sa jej zverí (a ona na oplátku jemu s tým svojím – skromným snom – mať domov a rodinu). Vikomt Whitleaf si tak konečne pripustí vedomie toho, čo dlho potláča – že je najvyšší čas prevziať vlastné panstvo a dedičstvo do vlastných rúk a nastoliť vlastný poriadok. Uvedomuje si, že dlhé roky bol v područí najskôr poručníkov a neskôr pod tlakom matkinej vôle, jej nezdravých prejavov lásky, ktorým vo svojej dobrote neprotirečil, ale skôr utekal, aby nemusel matku konfrontovať s vlastnými predstavami o tom, ako má vyzerať jeho život. Uvedomí si aj to, že okrem Susanny, ktorej sa to podarilo za pár dní, ho vlastne nikto nepozná. A priateľstvo sa mení na čosi viac... čo obaja cítia, ale obávajú sa to pripustiť.
Susanna si uvedomuje, kto je vikomt Whitleaf. Pozná ho z detstva, hoci on si na ňu spomenie až neskôr. Stretli sa len raz, keď boli ešte deti, na krátku chvíľu, napriek tomu Petrova rodina zasiahla do Susanninho života viac, než by sama chcela. Susanna je sirota, ktorá sa od dvanástich rokov stará sama o seba. Riadením osudu sa dostala do školy slečny Martinovej, kde napokon ostala ako učiteľka a kde viedla svoj vlastný šťastný život. Stretnutie s vikomtom otvára staré rany a vynáša na povrch najväčšie Susannino tajomstvo. A hoci je ona sama presvedčená, že priepasť medzi nimi je napriek putu, čo sa medzi nimi vytvára, priveľká, ich cesty sa nerozchádzajú na dlho. Svadba Anny Jewellovej a Sydnama Butlera im dáva možnosť opätovného stretnutia a keďže Peter sa návratu domov stále vyhýba, prežijú v Bathe ešte niekoľko spoločných chvíľ. Tu Edgeworth spoznáva prostredie, v ktorom Susanna žije, aj jej prácu. Napriek tomu, že sa spolu cítia dobre, stále je medzi nimi prítomné vedomie nevyhnutného rozchodu. A ten príde...
Vikomt objavuje čo-to zo Susanninej minulosti – bolestné okolnosti smrti jej otca, ktoré ju prinútili utiecť z Finchamu (miesta, kde vyrastala a ktoré susedí so Sidley Parkom), ostali nevysvetlené. K mnohému napomôže náhodné stretnutie s ľuďmi, pre ktorých jej otec pracoval, a Peter ju nabáda, aby sa vrátila a vyrovnala sa s tieňmi, ktoré vystúpili na povrch. Na druhej strane Susanna žiada jeho, aby sa konečne postavil vlastným drakom a uviedol svoje postavenie voči matke a voči všetkým v Sidley Parku na pravú mieru. A tak sa vikomt Whitleaf vracia, aby dal do poriadku vlastný vzťah k matke a konečne skutočne prevzal do svojich rúk dedičstvo a správu vlastného panstva. A tak trochu sa postará o to, aby sa Susanna vrátila do Fincham Manoru a odhalila bolestnú pravdu o otcovej smrti. Napriek opätovnému stretnutiu je pre oboch viac než bolestné, že do veci má čo povedať aj Petrova matka, lenže Edgeworth si je už svojou láskou k Susanne istý a je rozhodnutý viac o ňu neprísť. Posledné slovo však má sama Susanna.
Príbeh tak ako predchádzajúce plynie pokojne. Niekoľko zvratov prináša postupné odhalenie čriepok zo Susanninho detstva a prepojenie jej minulosti so Sidley Parkom. Obaja hrdinovia sa majú s čím vyrovnávať a majú čo riešiť. Susannino rozhodnutie utiecť po otcovej smrti možno bolo v prvom momente pochabé, ale v konečnom dôsledku ju priviedlo späť k Edgeworthovi. On sám si potrebuje ujasniť vlastnú pozíciu a nabrať odvahu konečne presadiť svoju vôľu, hoci za cenu toho, že niekoho zraní. A práve v tom mu pomôže Susanna, lebo ho prinúti bojovať s vlastnými drakmi. Odhalenia z minulosti pomôžu Susanne pochopiť aj to, že nie je na svete sama, výsledkom je aj návrat do náručia rodiny. Kedysi Susanna vyhlásila, že sa vydá jedine za vojvodu... nuž, vojvoda to nie je, ale jej sen o rodine a domove neostal nenaplnený.
Aj tu sa mihnú jej priateľky Frances a Anna a dokonca aj Bedwynovci (nie však v takej miere, v akej sa objavili v príbehu o Anne). Dokonca svadba vikomta Whitleafa a Susanny sa koná aj za ich účasti, takže predpokladám, že ďalší príbeh o Claudii Martinovej rozlúskne jej dávny spor s touto rodinou. Na záver hodnotím – ďalší vydarený príbeh z kvarteta o mladých učiteľkách, príjemné čítanie na príjemné popoludnie. Už teraz sa teším na záverečný diel.
-sa
•••••••••••••••
4. Dokonalá láska Mary Balogh
Záverečný príbeh z očarujúcej série o štvorici nevšedných žien – priateliek a učiteliek v dievčenskej škole slečny Martinovej v Bathe (Nezabudnuteľná láska, Pravá láska, Zázračná láska). Claudia Martinová žije celé roky iba pre svoju školu a okrem kolegýň a žiačok sa s nikým nestýka. Hoci sa jej najlepšie priateľky vydali, jej samej nikdy ani na um nezišlo, že by sa mohla zaľúbiť. A tak keď sa jedného dňa v škole zjaví markíz z Attingsboroughu, Claudia spočiatku vôbec netuší, že tento príťažlivý mladý muž jej obráti celý svet hore nohami... (Slovenský spisovateľ, 2012)
•••
Kvarteto o učiteľkách zo školy slečny Martinovej uzatvára práve jej riaditeľka Claudia. Slečna Martinová je presne taká, ako sa od riaditeľky školy dá očakávať – prísna, upätá, s výraznou sebakontrolou. Je viac než jasné, že bez väčšiny týchto vlastností by sa ako žena sama vo svete nepresadila a nemohla by viesť prosperujúcu školu, na čo je právom hrdá. Navyše by pri i tej najmenšej slabosti neudržala v škole potrebný poriadok – a to nielen medzi svojimi žiačkami, ale aj personálom.
Napriek tomu v Claudiinej hrudi búši srdce – dokázala to neraz pri svojich troch najlepších priateľkách a dokazuje to aj naďalej, predovšetkým vo vzťahu k svojim zverenkyniam. Aj teraz sa rozhodne odprevadiť dve svoje žiačky do Londýna, aby sa presvedčila, že nastupujú na dobré miesto a že ich čaká perspektívna budúcnosť. Napriek svojmu predsavzatiu však do Londýna nakoniec nejde sama. Keďže by sa tam mala stretnúť so svojimi priateľkami, Susanna jej pošle sprievodcu, markíza z Attingsborough.
Už prvé stretnutie s týmto mužom vyvoláva v Claudii nepokoj. Tento muž, ktorý navštívil v Bathe svojich rodičov, pôsobí veľmi dôveryhodne a je to pravý šarmantný gentleman. Jeho spôsobom niet čo vyčítať. Claudiu aj dievčatá v poriadku odprevadí až k vikomtovi Whitleafovi a aj keď si slečna Martinová nahovára, že by nebolo dobré, keby sa s ním ešte stretla, opak je pravdou. Ocitla sa predsa v Londýne a jej priateľky sú súčasťou vysokej spoločnosti a hoci Claudia túto spoločnosť neobľubuje, je rozhodnutá užiť si vzácne chvíle, ktoré s priateľkami má k dispozícii. Tak sa stane, že sa znova stretáva s Josephom, budúcim vojvodom z Anburey.
Claudia nemá vojvodov v láske kvôli vlastným skúsenostiam. S jedným z nich sa opätovne stretáva – s vojvodom z Bewcastlu, ale ten nie je pravým dôvodom jej postoja k nositeľom tohto titulu... Čitateľ postupne zisťuje, že jej apatiu má na svedomí ktosi ďalší. Človek, ktorý bol Claudii kedysi veľmi blízky, taký blízky, že jej dokázal ublížiť tak, že ju to poznačilo na zvyšok života. No Claudia si zároveň uvedomuje, že aj vďaka tomu – a ďalším situáciám, vrátane tej, keď hrdo odkráčala z Lindsey Hallu – našla odvahu postaviť sa na vlastné nohy. Mnohé dosiahla vlastnou húževnatosťou a je na to patrične hrdá.
A práve človek, ktorý výrazne poznačil jej minulosť a následne budúcnosť, sa nečakane opäť stáva súčasťou jej prítomnosti – Charles McLeith. Claudia sa vo vzťahu k nemu borí množstvom pocitov, ale všetky prehlušuje predovšetkým hnev. Staré rany však dokáže preklenúť možno práve kvôli markízovi z Attingsborough, s ktorým sa naďalej stretáva. To jej umožňuje nájsť v sebe silu odpustiť Charliemu v mene priateľstva, ktoré kedysi zdieľali, no je zjavné, že Charles vidí veci inak ako Claudia. Je z neho bohatý muž, vojvoda, vdovec a je rozhodnutý vzkriesiť v Claudii aspoň kúsok niekdajších citov. Lenže Claudia dospela a všetko, čo prežila, z nej spravilo celkom inú ženu.
Joseph pociťuje voči slečne Martinovej čosi zvláštne. Cielene ju vyhľadáva, lebo vie, že len ona mu môže pomôcť v neodvratnej dileme, pri rozhodnutí, ktoré doteraz odkladal a ktoré nie je schopný urobiť. Týka sa osoby, na ktorej mu nevysloviteľne záleží a ktorú miluje viac ako svoj život, viac ako všetko, čo jeho postavenie budúceho vojvodu vyžaduje. Markíz sa musí oženiť, naplniť odveké poslanie dediča. A už dokonca vie, kto sa má stať jeho manželkou. Slečna Huntová je žena, ktorú mu vybrali rodičia a on sa neprieči. Pozná zákony konvencie a spoločnosti a napriek všetkým signálom, že táto žena nie je tým, čo hľadá, je odhodlaný splniť slovo, ktoré dal.
Claudia vie, že svet budúceho vojvodu a ten jej sú na hony vzdialené a že neexistuje sila, ktorá by ich mohla spojiť. Preto odoláva tomu, čo v Josephovi napriek všetkej snahe brániť sa nachádza, silou rozumu. A že to nie je ľahké, je jasné... Ibaže je tu ešte Lizzie, drobná bytosť, ktorej sa markíz z Attingsborough odmieta vzdať. Jeho milovaná nemanželská dcéra. Slepé dievčatko, ktoré doteraz možno nezdravo chránil, sa stáva spojivom medzi ním a Claudiou, pretože práve do jej rúk chcel vložiť dcérin osud. Keďže Claudia sa nevyhýba výzvam, rozhodne sa zistiť, či by pre slepé dievčatko dokázala niečo urobiť. A keď ju znova spolu s niekoľkými žiačkami pozvú na leto do Lindsey Hallu, rozhodne sa vziať Lizzie so sebou. Markíz z Attingsborough trávi čas neďaleko a práve jeho snaha tráviť napriek spoločenským povinnostiam a povinnostiam voči snúbenici s dcérou čo najviac času vedie k škandálnemu odhaleniu, za ktoré by mal zaplatiť privysokú cenu. Lenže jeho láska k dcére je tým, čo mu dáva silu postaviť sa odsúdeniu. A keď sa k tomu pridá viera v Claudiinu lásku... je možno jeho sen o láske a rodine, o deťoch a manželke, ktorá by mu bola taká blízka ako tlkot vlastného srdca, nadosah.
Cesta za šťastným koncom ani tu nie je priamočiara. Samotný Joseph i Claudia sa natrápia dosť, kým si môžu spokojne spočinúť v náručí. Joseph sa len pomaly dostáva cez Claudiin obranný múr a odhaľuje ženu, ktorou vo svojej podstate je. Na to pravé zblíženie si čitateľ teda počká... Aj Claudia učí Josepha dívať sa na veci inak. Odstraňuje tak predpojatosť voči starým dievkam a ozrejmuje, že to osud určuje, kam smeruje život ženy a že aj ona môže mať možnosť voľby byť nezávislou. Vo svete zošnurovanom spoločenskými konvenciami to nie je ľahké, ale ona to dokázala (ako to nakoniec s jej nezávislosťou skutočne je, sa čitateľ dozvie v závere knihy, hoci už mnohé tuší). Zároveň pomôže Josephovi dívať sa na dcéru inak, nezadúšať ju ochranou hoci v mene bezbrehej lásky, ale dať jej možnosť roztiahnuť krídla a ohmatať vlastné limity, naučiť ju samostatnosti, nepestovať obojstrannú závislosť.
V príbehu sa objavuje niekoľko motívov, ktoré pripomínajú iné knihy M. B. Napr. motív nemanželského dieťaťa je využitý v tretej časti huxtableovskej série o Margaret (Vše končí láskou), ale aj v príbehu o Anne Jewellovej (Pravá láska). Rovnako znovu objavenie sa dávnej lásky nájdeme v príbehu o Grace Howardovej v dodatku k pavučinovej sérii (Prísľub lásky), ale aj v už spomínanom príbehu o Margaret Huxtableovej. Ďalej je tu opakujúci sa motív nutnosti ženby kvôli zabezpečeniu dediča, vygradovanie príbehu na vidieku a samozrejme sú tu Bedwynovci. Je jasné, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o záver série o štyroch priateľkách, aj tie sa tu musia mihnúť. Možno to pôsobí klišéovito, ako napr. aj nekonvenčný a zhovievavý postoj Bedwynovcov voči niektorým spoločenským prehreškom, ale na to sme si pri nich už zvykli... na ich rodinnú súdržnosť a neotrasiteľnú vieru v šťastné konce. Nakoniec to k romantickým príbehom patrí a ten o Claudii Martinovej je dôstojným zavŕšením učiteľského kvarteta.
— — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — — —
