Červená knižnica

Camille Vallières

La Saga Kilmorey – Hriechy a vášne rodu Kilmorey

Tome 1: Au-delà des apparences (2025) – Pod rúškom tajomstva (2026)

Tome 2: Souvenirs mensongers (2026) –

  Pod rúškom tajomstva Camille Vallières

Millie celý život snívala o svadbe z lásky. O manželstve, ktoré by spojilo dve srdcia, nielen mená a majetky. Osud však rozhodol inak. Victor prijíma tento zväzok s dôstojnosťou džentlmena, hoci nemal v pláne ženiť sa. Vie, že manželstvo, do ktorého vstupujú, je povinnosťou, nie túžbou. Napriek tomu sa rozhodne chrániť Millino srdce a česť viac, než si sama dokáže predstaviť. Millie sa svadbe vzpiera, no keď zaznie posledný sľub, začína pomaly chápať, že manželstvo nemusí byť len klietkou. Medzi dvoma cudzincami sa rodí porozumenie, rešpekt a tiché city, ktoré sa učia rásť v tieni povinností a očakávaní. Ich cesta však nebude jednoduchá. Minulosť dobehne krehkú dôveru a skúšky preveria ich náklonnosť. Dokážu Millie a Victor premeniť manželstvo z donútenia na zväzok sŕdc? (Metafora, 2026)

§ § § § §

  Millie je sestrou markízy z Grantsborrow a práve sa stará o svojho synovca Johna. Rada maľuje a keďže sa pokúša namaľovať sídlo svojej sestry z vtáčej perspektívy, robí si skice na strome. Práve popod tento strom prechádza Victor Sherton. Gróf z Galtonu je bratrancom zosnulého markíza z Grantsborrow. Ich prvé stretnutie je predzvesťou módu, v ktorom sa nesie celý ich nasledujúci vzťah. On ju považuje za slečinku, ona jeho za nevychovanca, ktorý vie okolo seba iba chrliť rozkazy. Millie pri celom ich doťahovaní okolo stromu pozabudne, že synovca zanechala na brehu rybníka a chlapec sa skoro utopí. Našťastie ho stihne zachrániť...

  To je chvíľa, keď Victor prekvapivo zisťuje, že mladá žena, ktorú považoval za slúžku, je slečna Millicent Kilmoreyová, mladšia sestra markízy Harriet. Okrem Herriet má Millie ešte dvoch bratov – dediča rodu Kilmorey Thomasa a dvojča Owena. Harriet veľa šťastia v manželstve nezažila, ale má teraz aspoň viac slobody, než si predstavovala. Na jej sídle sa zbieha menšia spoločnosť, v rámci ktorej je aj lady Amber, Victorova milenka, a Keplerovci. Lady Keplerová je Herrietinou priateľkou, a jej syn Nicolas sa okolo Millie podozrivo obšmieta. O jeho úmysloch vypovie nepríjemný incident – pokúsi sa Millicent znásilniť. Na jej záchranu priskočí práve Victor a jeho džentlmenské gesto sa zrazu otáča proti nemu. Je považovaný za zvodcu. Výsledkom jeho snaženia je nutnosť vstúpiť so slečnou Kilmoreyovou do manželstva, aby zabránil škandálu.

  Millie chce situáciu zvrátiť, ale Victor odmieta pripustiť, aby ktokoľvek pochyboval o jeho cti a na sobáši trvá. Na sídle má aj kamaráta Gabriela Ashborna (javí sa, že ten má záujem o Harriet, zatiaľ sa však drží v úzadí). Tento vývoj situácie medzi Victorom a Millicent postupuje cez samoúčelné scény, ktoré pôsobia umelo a ako barličky, ktoré autorka vyťahuje z rukáva podľa toho, ako sa jej to hodí. Od začiatku čítania tak vo mne tento príbeh nabudil dojem neoriginálnosti a lacnosti, ale aj autorkinej pisateľskej nevyzretosti.

  Millicent sa správa ako dieťa a koná zbrklo bez toho, aby si informácie overila. Je ako dieťa, ktorému niekto vzal hračku, pritom sama nevie, čo chce. Keďže zistí, že Amber je Victorova milenka, chce sobáš aspoň posunúť, ale nikto ju nepočúva. K jej sestre pricestuje aj matka a prípravy na svadbu sa rozbiehajú na plné obrátky. Zdá sa, že sa nechcenému manželstvu nevyhne, vymyslí teda iný plán – ponúka Victorovi formálne manželstvo, v ktorom si aj ona nájde vlastného milenca. Veď, prečo by ona nemohla, ak on už milenku má? Lord Galton však už na 50. strane vie, že k Millie cíti vášeň, ale pokúša sa ju nevyplašiť. Rodí sa v ňom prudký ochraniteľský a majetnícky pud.  

  Galton necháva svadbu na Milliiných pleciach. Keďže sa Millie cíti pod psa, zdôveruje sa so všetkými svojimi obavami a pozadím celého vzťahu s Victorom dvojčaťu Owenovi. Ten sľubuje, že ju ochráni. Po svadbe manželia odchádzajú na Victorovo sídlo. Aktivity, ktorými sa manželia zaoberajú, nesú nános samoúčelnosti, napr. keď Millie pomôže kobyle porodiť žriebä. Ich budovanie vzťahu stojí na žabomyších doťahovačkách. Vzhľadom na to, že autorka potrebuje pridať do deja trochu vzrušenia, ponecháva v hre motív obťažovania zo strany Nicolasa Keplera. Ani Amber Stampsonová sa nechce vzdať svojho milenca. Autorka namiesto napätia skĺza ku konfrontáciám, ktoré vyznievajú trápne a Millie z toho skutočne vychádza ako hlupaňa.  

  Victor celý čas berie ohľad na Milliinu traumu (z Keplerovho konania), pričom bojuje s vlastnou túžbou. Keď nakoniec dôjde k zblíženiu manželov, autorka sa topí v nekonečnosti a trápnosti. Intímne scény autorka podľa mňa nezvláda, vôbec jej to nejde. Navyše ich prerušuje hlúpymi rozhovormi. Zamilovaná manželka však nachytá Victora s lady Amber a začne trucovito odmietať nielen jeho vysvetlenie. Ich spory vyzerajú ako tínedžerské ťahanice za prsty. Victor sa opakovane pokúša vybudovať s Millie vzťah a odmieta jej formálnosť.

  Odchod do Londýna je len predlžovaním manželských vrtochov. Už prvý ples prinúti Victora priznať city i dôvod stretávania s Amber – potreboval si ujasniť, či city voči Millie sú skutočné . Amber však stále túži po mieste grófky Galtonovej, a preto sa spája s Keplerom. A ten Millie znova napadá. Nepríjemná situácia núti Millie k neľahkému rozhodnutiu, no zachraňuje ju brat Owen a lord Ashborn. Ona totiž nechce do situácie zatiahnuť horkokrvného manžela. Owen sa teda podujme zachrániť sestrinu česť a vyzve Keplera na súboj. Do situácie sa autorka rozhodla na záver zapliesť aj najstaršieho súrodenca Thomasa Kilmoreyho. Ani Victor však vec nemieni nechať len tak, takže sa všetci nakoniec stretnú v Hyde Parku (vrátane Millie a Harriet, ktoré sa ponáhľajú Owena zachrániť). Kepler je zranený a Owen musí kvôli nelegálnemu súboju opustiť krajinu. Situáciu zachraňujú starší súrodenci, súboj sa ututle a Owen v tajnosti zakotví v námorníckom regimente. Celé vyústenie tak len naberá na stereotypnosti a trápnosti.  

  Už úvodné kapitoly tejto knihy naznačujú, že kniha je prešpikovaná siahodlhými rozhovormi, ktoré nič nehovoria. Je to vata, ploché a strojené slovičkárenie. Strany plnia povrchné rozhovory hraničiace s prostoduchosťou a hlúposťou. Dej sa točí dookola, charakterizuje ho naivnosť, preafektovanosť, hra na veľké gestá. Je to vlastne zlepenec stereotypných a klišéovitých obrázkov a scén, ktoré autorka pozbierala kdesi v iných príbehoch a prilepila ich do vlastnej koláže. Navyše Milliina detinskosť sa tu vydáva za nekonvenčnosť.

  Po prečítaní anotácie tejto knihy som čakala plnokrvnú historickú romantiku. V období, ktoré vyvoláva pocit, že ponuky pultov kníhkupectiev valcujú celkom iné žánre (resp. kombinácie romantiky s inými žánrami), by pre mňa objavenie dobrej historickej romantiky bolo potešujúce. Svetielko nádeje, ktoré zablikalo pri tejto knihe, bohužiaľ, veľmi rýchlo zhaslo. Je to taká francúzska nezáživnosť, nuda a ešte aj s príchuťou naivity. Autorkina neoriginalita sa prejavila už na prvej tridsiatke strán a príbeh už neopustila. Je to ako telenovela, v ktorej sa každý s každým potrebuje každú chvíľu „o niečom porozprávať“. Dej tejto knihy, ktorý sa dá zhrnúť do piatich viet, ma nijako neohúril a neočarilo ma ani autorkino literárne „umenie“. Odhaliť „hriechy a vášne“ ďalšieho Kilmoreyho ma nijako neláka.

  Osobne si myslím, že táto autorkina prvotina mala ostať pokusom zatvoreným v zásuvke. Perlou boli pre mňa aj vety, ktoré som musela čítať znova, aby som vôbec pochopila, čo autorka chcela povedať a pri čítaní perlivých formulácií som neverila vlastným očiam (napr. „Zaťal zuby a pokúsil sa ignorovať lákavý výstrih Milliiných šiat, potlačiť erekciu, ktorá sa im rozhodla pri obede robiť spoločnosť.“ – s. 103; „Victor ohúrene sledoval predstavenie, ktoré mu predvádzala, hoci o tom nevedela.“ – s. 117). Neviem, do akej miery to má na svedomí preklad, ale ten knihe nerobí dobrú službu. V texte sa objavujú aj viaceré chyby. Mimochodom, pani prekladateľke by som odporučila naštudovať si, ako sa správne v slovenčine používa výraz „nakoľko“. 

-sa