Červená knižnica

Irena Kellerová Dibelková 

  Alexandra Irena Kellerová Dibelková

Anglie, 1802 Alexandra Williamsová má všechno, co si mladá dáma z dobré rodiny může přát, je krásná a má laskavého, velmi bohatého otce, který ji právě uvedl do vyšší společnosti. Při setkání s charismatickým Charlesem Stanfordem přeskočí ona pověstná jiskra a zdá se, že vše spěje k pohádkovému konci. Co když ale všechno není takové, jak se zdá? A co když nad minulostí leží stín, který změní přítomnost a může dramaticky zatemnit i budoucnost? (Fortuna Libri, 2023)

ϰ ϰ ϰ ϰ ϰ ϰ ϰ

Na čítanie tejto knihy ma navnadili dobré ohlasy i skutočnosť, že som hľadala plnokrvnú romantiku. Román Alexandra sa zdal na prvý pohľad ako dobrá voľba aj tým, že nie je príliš rozsiahly. Po jeho prečítaní však musím priznať, že očakávania boli oveľa vyššie, než zážitok, ktorý mi táto kniha nakoniec ponúkla.

Thomas Williams, majiteľ panstva Westfield je úspešný obchodník, ktorý sa stará o tri deti – dcéru Alexandru a mladšie dvojičky Dianu a Philipa. Spolu s priateľom Richardom Stanfordom sa dohodnú na spojení rodín. Pozvánka na maškarný ples v Danby je po dlhom čase jedinou výraznejšou spoločenskou udalosťou, ktorej sa Williamsovci zúčastňujú. Stanford má dvoch synov – starší Henry je ženatý s Isabellou Kellyovou, mladší Charles má práve na plese stretnúť svoju vyvolenú – ženu, s ktorou mu otec dohodol manželský zväzok. Nie je to však Diana, kto ho očarí.

Alexandra je rovnako z Charlesa Stanforda unesená, lenže nie je jediná. Jej sestra Diana naňho spieva ódy. Charles síce zistí, že staršia sestra nebola predmetom dohody medzi otcami, veľkú hlavu si však z toho nerobí, aj jedna, aj druhá sú predsa Williamsové. Svoj záujem presúva k Alexandre. Okrem Charlesa však Alexandra stretne na plese aj istého znepokojivého muža. Gróf John Spencer sa na spoločenských udalostiach objavuje zriedka. A Alexandra má podľa jeho mienky na prvý pohľad pokrivený charakter, rovnako ako jej matka. Lenže možno toto jeho hodnotenie vyplýva len z jeho nedôvery voči ženám, či z toho, že ju považuje za verný matkin obraz. Navyše Alex nechá na plese s prekvapivými slovami o tom, že ju otec oklamal. Jej matkou nebola žena, ktorú za ňu považovala.

Ani Philip sa nevyhne okúzleniu zo strany účastníčok plesu. Ženou, ktorá mu berie dych, je Margareth Adamsová. Je to však nepríjemná, falošná a neúprimná žena, no Philip jej nedostatky prehliada. Na druhej strane nevidí oddanosť v očiach Alexinej priateľky Jane, ktorá sa zo svojej nešťastnej lásky k nemu pokúša vyliečiť tým, že prijíma dvorenie iného muža, dôstojníka, a ten sa s Jane zasnúbi.

Už prvé stretnutie s postavami napovedá o ich čierno-bielom nastavení. Jediný, kto by sa mal z tohto pohľadu vymykať, je gróf John Spencer. Dej tejto knihy plynie predvídateľne a nijako nezahmlieva ani svoju inšpirovanosť. Všetky udalosti sú tu len modifikovanou podobou známou zo stovky iných romancí (alebo minimálne z románov Jane Austenovej) a čitateľ jednotlivé motívy nemá problém nielen odhaliť, ale aj predvídať ich smerovanie.

Aby autorka trochu rozčerila vody života rodiny Williamsovcov, vytvorí potenciálne ohrozenie v podobe prezradenia tajomstva, ktoré vyplávalo na povrch a skrýva sa jednak v minulosti Thomasa Williamsa, a jednak v pôvode jeho najstaršej dcéry. Ako sa ukáže, je plodom dávneho romániku, veľkej lásky, ktorá však mala tragický koniec a prepojila osudy Thomasovej milovanej Mary s otcov grófa Spencera. Hanba sa skryla za dohodnuté manželstvo, ale Alexina matka za ňu zaplatila vysokú cenu. Jej posledným želaním bolo, aby sa Thomas postaral o plod ich lásky. Jeho spoveď je siahodlhá. Teraz pravda o jej pôvode ohrozuje povesť rodiny. Veci sú teda v rukách grófa Spencera, ktorý v sebe skrýva akúsi potrebu pomstiť sa. Nie je však nijako výrazná. Rozumne si vypočuje Thomasa Williamsa a rozhodne sa o škandále pomlčať.

Alex stratila vieru, že by mohla spojiť svoju budúcnosť s Charlesom Stanfordom. Je pozvaná na sídlo jeho staršieho brata, kde sa zbližuje s jeho manželkou Isabellou. Už skôr si všimne, že medzi manželmi nie je niečo v poriadku. Spoločne strávené chvíle odhalia Isabellino tajomstvo – jej švagor sa ju pokúsil zviesť. To pošramotí obraz o ňom v Alexiných očiach. Rozhodne sa však Isabelle pomôcť. Navyše sa tu prekvapivo stretáva s grófom Spencerom, ktorý je s Isabellou príbuzensky spriaznený a čas strávený v jeho spoločnosti zmení jej názor na tohto muža. Aj John Spencer mení svoj pohľad na Alexandru.

Charles Stanford sa o Alexinom pôvode dozvie, a tak sa prirodzene uspokojí s presunom k jej sestre Diane. Alexandra chce, aby bola Diana šťastná, a tak jej svoje zistenie o Charlesovom charaktere zamlčí. Charles je však príliš zahľadený do seba a jeho pôžitkárstvo si žiada, aby si Alex ponechal ako milenku. Jeho požiadavka Alexandru zaskočí na zásnubnom večierku, vedie k niekoľkým nedorozumeniam, za ktoré sa bude musieť ospravedlňovať nejedna postava (Diana, gróf Spencer a nakoniec aj sama Alexandra). Nič z toho však nesprevádza povestná vášeň. Je to kontrolované. Napriek krátkemu rozsahu knihy sa koniec aj tak javí príliš predlžovaný. Aby sa všetkým ušlo z romantického záveru, Philipovi sa vo vzťahu k slečne Adamsovej otvoria oči a Janeina premena mu nakoniec pomôže uvedomiť si, že ju miluje.  

Tento príbeh je veľmi priamočiary, neprekvapivý. Je ladený konvenčne, čím drží konanie postáv a ich rozhovory v medziach spoločenského bontónu, takže ak čitateľ čaká nejaké oživenie, bude sklamaný. Na veľké gestá nie je priestor, napriek tomu je správanie niektorých postáv prehnane klišéovité a miestami aj patetické. Banálne dialógy nekonečne hovoria o ničom, točia sa v kruhu. Autorka sa snaží o výrazné vnútorné citové rozpory postáv, čím sa chce priblížiť austenovským hrdinom. A áno, John Spencer má svojím charakterom pripomenúť pána Darcyho, naopak Charles Stanford jeho protiklad Georgea Wickhama.

Už aj tak pomalé tempo autorka nadstavuje množstvom opisov priestoru, prírody, počasia... Nie žeby tie opisy neboli príjemné, ale dobrú službu samotnému príbehu nerobia. Kým sa ten vďaka nim pohne v deji, trvá to nekonečne dlho. Nedorozumenia sa medzi postavami udržiavajú umelo. Knihe chýba napätie a väčší prekvapivý zvrat, rovnako ako nepredvídateľnosť. V romantickej knihe nepotrebujem priveľa akčnosti (hoci istú akčnosť na spestrenie vítam, pravda, v takom prípade sa do romantickej knihy musia dostať prvky iných žánrov, napr. detektívky), mám rada aj pokojne plynúce príbehy, ale toto čítanie ma nudilo.  

Z môjho pohľadu je to kniha, ktorá ma prekvapila schopnosťou nakopiť na malom priestore neskutočného množstva slov, ktoré vlastne nič nehovoria, nikam sa neposúvajú, ale naopak betónujú pocit stagnácie. Je to ako v nepríjemne sparnom dni, keď stojí vzduch a nikam sa nehýbe. Napriek tomu tu autorka nakopila toľko slov, že u mňa vyhrala v súťaži o invenčnú schopnosť ako naplniť strany vágnosťou a balastom. Našťastie je kniha krátka. 280 strán aspoň zbytočne nepredlžuje agóniu z čítania. Výrazný romantický zážitok ma však v tomto prípad obišiel.

-sa