Donna Alward
Jewell Cove Donna Alward
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
Jewell Cove:
1. The House on Blackberry Hill - Tajemství sídla Blackberry Hill (Alpress, 2026)
3. Christmas at Seashell Cottage
~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~
1. Tajemství sídla Blackberry Hill Donna Alward
Abby nikdy nečekala, že zdědí staré rodinné sídlo. Má v úmyslu ho rychle prodat a vrátit se domů. Starý dům plný tajemství ji však okouzlí. Vnímavá Abby navíc vycítí, že zde došlo k nějaké tragédii, a rozhodne se o minulosti své rodiny zjistit více. Mezitím požádá o pomoc s rekonstrukcí domu pohledného stavitele Toma a brzy to mezi nimi začne jiskřit. Rozhodne se zůstat a riskovat vztah s mužem, který stále miluje jinou? (Alpress, 2026)
~ ~ ~
Dedičstvo po pratete Marian vnáša do života Abigail Fosterovej spojenie s líniou rodiny, o ktorej netušila. Náhle bohatstvo však nevynahradí roky odlúčenosti bez stability. Preto má Abby tendenciu nikde nezapúšťať korene. Neplánuje to porušiť ani kvôli pohľadnicovému mestečku Jewell Cove, kde každý každého pozná, kráti si čas klebetami a spory sa riešia pri pive v krčme. Nová krv rozčerí hladinu miestnej rutinnej nudy. A tak sa do rozprávania vkráda jedno americké malomestské klišé za druhým...
Pre Toma Arseneaulta je renovácia sídla Blackberry Hill projekt snov. Je to jedna z vecí, pre ktoré je ochotný vrátiť sa do Jewell Cove a čeliť narušeným vzťahom v rodine. Tom sa slečne Fosterovej sám nanominuje na rekonštrukčné práce. Vyzerá ako „drevorubač, čo sa náhodou ocitol na obálke časopisu Sexy zálesák“.
Dom ako zaseknutý v minulosti je miestna ikona. Patrí k tunajšej identite a koloniálnej histórii. Spájajú sa s ním legendárne historky. Strašidelnosť sídla sa zmestí do čudných, stiesňujúcich pocitov, zábleskov v periférnom videní a predstáv, že Abby niekoho v dome vída. Tieto udalosti si spája s rečami o duchovi, ktoré v meste kolujú.
Rozprávanie venuje mnoho priestoru opisom sídla, vybavenia izieb, vecí potrebných na renováciu. Je tu všetko vrátane povaly a námorníckej truhly s uloženými „pokladmi“.
Medzi hlavnými hrdinami sa autorka snaží udržať odľahčené napätie s vtipným podtónom. Tom si presadzuje svoje s „okúzľujúcou drzosťou“. Oproti nemu si Abby pripadá obyčajná a fádna. Nemá záujem o krátkodobý románik, hoci komunikácia s Tomom pripomína flirt. Iskrenie medzi postavami ma neuchvátilo. Väčšinu času nahliadate hrdinom do hlavy, čítate dookola o tom, ako sa priťahujú, lenže nemôžu byť spolu, lebo...
V pozadí pomalého diania vystupuje z minulosti príbeh dvoch sestier, ktoré sa rozdelili a odlúčili. Duch v dome sa zjavne snaží niečo Abby povedať. Nájdenie ľúbostných listov ozrejmuje udalosti z obdobia počas vojny. Je v nich skrytý osud vydatej ženy z nóbl rodiny a jej pomeru so šoférom. Efekt rodinnej záhady ma rozhodne nenútil s napätím obracať strany. Nič nevídané z pera autorky nevzišlo. S tým si D.Alward mohla dať námahu a vymyslieť niečo svoje. Namiesto toho tu máme prilepený tisíckrát obohraný motív a až takú dôležitú úlohu nezohráva. Pôsobí skôr ako doplnok. A to si autorka pomáha dokonca duchmi dvoma.
Obyvatelia mesta sú typizovaní a každý má k dejinám Blackberry Hill čo povedať. Typické všetci všetko vedia a do všetkého sa montujú, až to zaváňa otravnosťou, a tak Abby s Tomom čelia dohadzovačským snahám okolia. Tom je prakticky s každým v meste nejakým spôsobom prepojený. Príchod bratranca Josha vracia do Tomovho života staré napätie, ktoré trvá od chvíle, keď medzi bratrancov vrazila klin láska k tej istej žene. Kniha je viac o rodine, jej súdržnosti, ale aj o nevyriešených konfliktoch než o romantike. Ponúka jednoduchú zápletku bez veľkých drám (prísne vzaté, dve či tri udalosti sa tak snažia pôsobiť).
Z môjho pohľadu to chcelo viac toho tajomstva z názvu. Príbeh má cozy atmosféru, ale čítať o nákupoch a vyberaní správnych kachličiek nie je práve to, čo od knihy chcem. Na to mám letáky v schránke. Opisy života v malomeste a opráv, ktoré sa v dome uskutočnili, je pre mňa jednoducho dlhá, šedá nuda. Reči o inštalovaní lustra a o tom, kde kúpiť kvety na záhradnú slávnosť, ma neberú. Je to pre mňa na dobrý román málo, a popravde, bez toho sa zaobídem.
Akýkoľvek vzťah medzi hlavnými postavami sa vlastne nevyvíja. Autorka si na to nenecháva miesto ani čas, lebo zahlcuje strany zbytočnosťami, nekonečným počtom vedľajších postáv, ich pseudoproblémami, a tak nečudo, že iba dostanete vetu typu „zobudila sa do slnečného rána a zrazu si uvedomila, aká je zamilovaná, ale nechce sa popáliť“. A ako zápletku využijeme ďalšiu pesničku z obohranej platne. Abigailine rozjímanie nad tým, aký je Tom fešák a ona sama nemožná, zatiaľ čo on je zahľadený do seba a uväznený v myšlienkach na starú lásku, vytvára priestor pre dôvody na hádky, aby sa medzi nimi vôbec niečo dialo, ale rozprávanie to veľmi nerozhýbe. Tvoria nemastné-neslané duo utopené v kolotoči „chceme byť spolu, nechceme byť spolu, ostávame alebo sa vraciame k svojmu sólo fungovaniu“. Vzťah hrdinov v sebe nemá energiu, plytkosť dialógov a nulová interakcia, kde sa práve žiadala, to a ešte mnoho ďalšieho ma nútilo vnímať čítanie ako plné prázdnych a zbytočných odsekov. Hovorí sa tu o nejakej príťažlivosti, ale reálna chémia ich obchádza oblúkom. Ako pár neurazili, no určite neoslnili.
Lacný, nezaujímavý dej vodu nenamúti, záhada je jasná ako facka prakticky od začiatku, vyrozprávať osudovú životnú linku ženy uväznenej v manželstve s panovačným mužom a zamilovanej do nemeckého špióna v niekoľkých vetách je chytanie sa slamky, takže veľa chvály mi neostáva. Na konci toto dielo označujem pojmom prerastená harlequinka, v ktorej prakticky o nič nejde. Snaha o roztomilosť je OK, v istých prípadoch to však nestačí. Áno, román prináša slnečnú pohodu, ale je nutné povedať, že nudnú pohodu. U mňa to nefungovalo.
si-
______________________________________________
